Denník N

Holanďan Archie skonal v Poloninách, na útek už nemal silu

Zubor Archie zahynul v bahnisku, dva a pol roka bol zranený. Foto - Archív
Zubor Archie zahynul v bahnisku, dva a pol roka bol zranený. Foto – Archív

Na Slovensku žil holandský zubor 12 rokov, mal tu pomôcť obnoviť vyhubenú populáciu divožijúcich zubrov. No vždy ho to ťahalo späť domov.

Hnedosrstá takmer tona mäsa, pár tvrdých rohov, statný zubor Archie zahynul ponížený v bahnitej kaluži, z ktorej sa už nedostal. Zomrel ako 15-ročný, pár rokov ešte mohol potiahnuť.

Archie mal stáť pri zrode novej slovenskej populácie zubrov v Poloninách. Celkom sa mu aj darilo. Najväčší zo slovenských zubrov až do februára zachraňoval dávno vyhynutú slovenskú populáciu.

Právom si mohol vyberať, ktorá samica bude jeho. Ani Archie nevedel, koľko potomkov zanechal, no určite sa na lúkach aj dnes pasú ako nádej nového slovenského zubra.

Takého, ktorý bude v divočine, a nie iba za ohrádkou v zubrej zvernici v Topoľčiankach.

Hrdina proti svojej vôli

Archie bol hrdinom proti svojej vôli. Ako trojročného ho odtrhli od rodiny, poslali zo západu na východ – z komfortnej holandskej ZOO do slovenskej divočiny. Čo je romantická téma mnohých filmov, v očiach Archieho bola dráma. Vždy ho to ťahalo späť domov.

Život nadivoko sa mu zunoval už po dvoch rokoch. Každé ráno iba skoro vstávať o ôsmej a hľadať, čo zožrať. Desiatky kíl bylín prežúval až do polnoci, do rána už iba preležal.

Ak sa hýbal, najmä preto, aby našiel ďalšiu potravu. Niekomu by sa zdalo, že zubor je lenivý. A niet divu, že ho kniežatá u nás pred pol tisícročím tak ľahko vyhubili.

Archie bol iný ako jeho stredoeurópski predchodcovia. V roku 2006 pokojným tempom unikal dvesto kilometrov smerom domov do Holandska, novou atrakciou sa všetci kochali. Až kým ho pod Spišom po niekoľkých mesiacoch ochranári nedostali.

Na ľudí si zvykol

Cestou sa nenechal rušiť, na ľudí si zvykol. Človek, to znamená jablko či iná dobrota.

No oni, hlupáci, nevedeli, ako sa správať k divokej šelme, ktorá občas pôsobila veľmi krotko. Schovávali sa za stromy a kade-tade, všetko zbytočne. Archie raz jedného nešťastníka aj nabral na rohy.

Násilne ho uspali a zubor mal opäť žiť divoko – no iba tam, kde mu ľudia dovolia. V Poloninách pri svojom stáde opäť pokračoval v prežúvacej rutine.

V stáde s ostatnými býkmi znova ako kamarát, no v ruji nepoznal brata. Archie na to doplatil. Pred dva a pol roka ho poľský býk v súboji zranil a nohu mu zlomil. Raneného Archieho stádo odvrhlo.

Nikdy však nebol úplne sám. Mladé býky k nemu vzhliadali a v jeho majestátnosti ho sprevádzali.

Ani možno netušili, ako ho tak pred vlkmi a medveďmi chránili. Archie statočne prežíval so zranením, postupne chradol a nebolo mu už pomoci.

Skonal vo svojom druhom domove. Na ďalší útek už nemal dosť síl.

Zubria zvernica v Topoľčiankach. Foto – Juraj Rizman
Zubria zvernica v Topoľčiankach. Foto – Juraj Rizman

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie