Muskov Neuralink umiestnil svoj prvý čip do mozgu ľudského pacienta

Spoločnosť Neuralink umiestnila svoj prvý mozgový implantát do mozgu ľudského pacienta, oznámil v pondelok na sociálnej sieti X zakladateľ spoločnosti Elon Musk. Podľa jeho slov sa pacient „zotavuje dobre“.

Zariadenie nazvané Telepathy umožňuje ovládať telefón alebo počítač a ich prostredníctvom akékoľvek zariadenie – stačí na to len pomyslieť, napísal Musk na sieti X.

„Prvými používateľmi budú tí, ktorí stratili schopnosť ovládať končatiny. Predstavte si, že by Stephen Hawking mohol komunikovať rýchlejšie ako profesionálny pisár alebo licitátor. To je cieľom,“ uviedol Musk.

Elon Musk informuje o implantovaní čipu do mozgu človeka. Zdroj – Elon Musk/X

Enables control of your phone or computer, and through them almost any device, just by thinking.

Initial users will be those who have lost the use of their limbs.

Imagine if Stephen Hawking could communicate faster than a speed typist or auctioneer. That is the goal.

— Elon Musk (@elonmusk) January 30, 2024

Pacienta budú sledovať šesť rokov

V tejto chvíli nie je známe, kto implantát dostal, a ani to, kde zákrok uskutočnili. Neuralink uvádza, že vhodnými kandidátmi na implantát sú osoby staršie ako 22 rokov, ktorým ochrnuli všetky štyri končatiny v dôsledku poranenia krčnej miechy alebo amyotrofickej laterálnej sklerózy.

Celý výskum má trvať približne šesť rokov, počas nich bude pacient sledovaný. Na umiestnenie implantátu do mozgu sa použil chirurgický robot.

Čip s veľkosťou mince je navrhnutý tak, aby zaznamenával a bezdrôtovo prenášal mozgové signály do aplikácie, ktorá ich dekóduje. Zatiaľ sa nedá povedať, či implantát funguje. Osoba sa musí najprv zotaviť z operácie a potom absolvuje tréning používania zariadenia, ktorý môže trvať niekoľko týždňov.

Známe nie je ani to, koľko pacientov je zaradených do štúdie Neuralinku. Spoločnosť zriadila vlastný pacientsky register, aby zistila, či záujemca o implantát spĺňa požiadavky spoločnosti na zaradenie do štúdie. V centrálnej databáze s informáciami o klinických štúdiách ClinicalTrials.gov sa výskum Neuralinku nenachádza.

Vraj čelia federálnemu vyšetrovaniu

Prototyp implantátu, ktorý funguje ako rozhranie medzi mozgom a počítačom, predstavil Elon Musk v roku 2020, keď ho použili na prasatách.

Zariadenie zaznamenávalo aktivitu časti neurónov, no vysielalo aj vlastné elektrické signály, aby boli neuróny aktívne. Na prezentácii Musk ukázal video, ako neuróny živočícha reagujú na činnosť elektród.

Nový výskum je významný tým, že v ňom prasací mozog vymenili za ľudský. Naše znalosti o mozgu však neprehlbuje.

Pôvodne sa Musk vyjadril, že testovanie na ľuďoch sa začne už v roku 2021, zákrok však viackrát odložili. Povolenie od americkej Správy potravín a liečiv (FDA) získal Neuralink až vlani v máji.

Portál Wired nedávno opísal, že viacero opíc, ktoré Neuralink použil na výskum, po testovaní mozgových implantátov zomrelo. Pre zaobchádzanie so zvieratami spoločnosť údajne čelí federálnemu vyšetrovaniu, píše Wired.

Tento mesiac dostal Neuralink pokutu za porušenie predpisov, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečných materiálov, uvádza Reuters.

„Milujem svojho syna“

Rozhranie medzi mozgom a počítačom (z angl. brain-computer interface, BCI), na ktorom pracujú v spoločnosti Neuralink, nepredstavuje novinku a v Spojených štátoch sa vývojom tejto technológie zaoberajú od 70. rokov minulého storočia.

Spoločnosť Neuralink teda nie je prvá, ktorá použila implantáty v mozgu na to, aby pacientovi pomohla lepšie komunikovať so svetom.

Inovácia by mala spočívať v použití veľmi tenkých elektród, ktoré sa šetrne zavádzajú hlboko do mozgu. Elektródy by nemali vyvolávať tvorbu jaziev, v opačnom prípade by sa obalili nervovým tkanivom a prestali by fungovať. Zatiaľ sa však nevie, či technológia bude pracovať správne.

Denník N písal o viacerých iných míľnikoch v tejto oblasti.

Napríklad v roku 2022 vyšla štúdia o pacientovi, ktorý trpel „syndrómom uzamknutia“ – muž bol pri plnom vedomí, ale jeho komunikácia s okolím bola takmer nulová. V čase konania výskumu nedokázal komunikovať ani pohybmi očí.

Mužovi implantovali do mozgu elektródy, ktoré zachytávali aktivitu jeho neurónov. Z činnosti mozgu sa určovalo, či vyjadril súhlas alebo nesúhlas s jednotlivými písmenami. Z nich skladal slová a následne vety.

Pacientovi najprv pustili prvý zvuk. Išlo o vysoký alebo nízky tón, ktorý korešpondoval s „áno“ či „nie“. Jeho cieľom bolo navodiť si takú aktivitu neurónov, ktorá zodpovedala vyššiemu alebo nižšiemu tónu pôvodného zvuku. „Úlohou pacienta bolo meniť aktivitu neurónov v motorickej kôre. Podľa toho, či sa prekročil stanovený prah, bolo z toho ‚áno‘ alebo ‚nie‘. Elektródy túto aktivitu zachytili a vyrobili z nej príslušný vyšší alebo nižší tón, ktorý zodpovedal ‚áno‘ alebo ‚nie‘,“ vysvetlil neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV v článku Denníka N z roku 2022.

„Milujem svojho skvelého syna,“ znela jedna z prvých viet, ktoré muž vytvoril.

Pri tomto výskume sa použili „hrubšie“ metódy uchytenia elektród v mozgu. Navyše použitá technológia nedokáže fungovať roky. Práve tieto nedostatky chce Neuralink odstrániť.

Pink Floyd

Minulý rok sme písali aj o ďalšom pokroku v tejto oblasti, keď vedci po prvý raz v dejinách zrekonštruovali pieseň – skladbu Another Brick in the Wall (Part 1) od Pink Floyd – len z elektrickej aktivity mozgu.

Pôvodnú aj rekonštruovanú skladbu si možno vypočuť kliknutím na článok portálu Science News v časti, ktorá vyzerá nasledovne:

Súčasné technológie už dokážu dekódovať slová z aktivity mozgu, no vytvorené vety majú robotický charakter a znejú ako prejav už zosnulého fyzika Stephena Hawkinga, ktorý trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS).

Nový výskum s piesňou od Pink Floyd by mal pomôcť s vývojom zariadení, ktoré by do jazykového prejavu pacientov s neurologickými či vývojovými poruchami pridali aj melódiu, rytmus či intonáciu. Vďaka tomu by pacienti mohli komunikovať prirodzenejšie.

Sú jeho vízie uskutočniteľné?

Elon Musk má často smelé vyjadrenia. V minulosti napríklad povedal, že implantáty od Neuralinku umožnia ochrnutým chodiť, slepým vidieť a konečným cieľom je „symbióza s umelou inteligenciou“, keď sa ľudia premenia na kyborgov. To je hybrid človeka a počítača.

„Superľudská myseľ“ by mala byť natoľko vylepšená, aby sme v budúcnosti dokázali vzdorovať nástrahám umelej inteligencie. O nej sa Musk v minulosti vyjadril, že predstavuje našu „najväčšiu existenčnú hrozbu“.

Príklad s rekonštrukciou piesne od kapely Pink Floyd ukazuje, že v súčasnosti už možno čítať informácie z mozgu a správne ich interpretovať. Problém predstavuje najmä to, ako ich do mozgu zmysluplne vkladať. Ak by sme to dokázali, cez noc by sme sa napríklad mohli naučiť cudzí jazyk.

Keď sa overí účinnosť a bezpečnosť rozhrania medzi mozgom a počítačom, „určite do toho pôjdem“, povedal Elon Musk pred tromi rokmi v podcaste Joea Rogana.

Musk vtedy hovoril, že o 25 rokov budeme disponovať rozhraním medzi „celým mozgom“ a počítačom, takže na čip nebude napojených len tisíc neurónov, ale všetky. „Budeme viac v cloude ako v tele,“ dodal. Pojem cloud označuje priestor na internete, kam môžete ukladať všetky druhy informácií vrátane fotografií, hudby, dokumentov či videí.

O zhruba 25 rokov budeme viac v cloude ako v tele, myslí si Elon Musk. Zdroj – Joe Rogan Experience/YouTube

Český filozof a evolučný biológ Robin Kopecký pre Denník N v minulosti zapochyboval o uskutočniteľnosti viacerých Muskových predstáv a pripomenul, čo všetko z jeho sľubovaných projektov sa ešte nenaplnilo.

„Ak by sme jeho vízie brali doslova, už sme mali mať misiu s ľudskou posádkou na Marse a vlak Hyperloop na západnom pobreží USA. Zatiaľ však máme iba družice a asi míľu dlhé skúšobné potrubia v púšti. Preto som k Muskovým výstupom pre médiá a potenciálnych investorov krajne skeptický,“ dodal Kopecký, ktorý pôsobí v Centre Karla pre výskum hodnôt vo vede a technike na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity.