Dušan Mikušovič
Predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini (Hlas) sa v sobotu v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko pozastavil nad opozičnými protestmi proti rušeniu špeciálnej prokuratúry.
V súvislosti s mítingmi organizovanými Progresívnym Slovenskom, KDH a SaS medzi rečou vyjadril nádej, že ich opozičné strany „aj platia“ a „že tam nie je ešte niekto vzadu, kto by to ešte financoval“.
Pellegrini v rozhlase diskutoval s poslancom PS Tomášom Valáškom, ktorý ho vyzval, aby svoju myšlienku rozviedol. „Naznačili ste, že tie protesty sú platené, no rozveďte to, pán predseda, kým?“ spýtal sa predsedu Hlasu poslanec Valášek.
„Sorosom, americkými agentami? Pokojne pokračujte v tej konšpirácii, aby národ počul, že kandidát Peter Pellegrini loví voličov v tých najprimitívnejších konšpiračných vodách.“
Aj v utorok v relácii Na telo plus na portáli tvnoviny.sk Pellegrini protesty označil za politické a povedal, že ich „asi“ politické strany aj platia.
Pellegriniho zvedavosť týkajúca sa financovania protestov pritom kontrastuje s tým, čo on sám prezrádza verejnosti o financovaní vlastnej prezidentskej kampane, ktorá bude drahšia ako opozičné mítingy.
Odkiaľ má Pellegrini 250-tisíc eur
Len pre úplnosť, Denník N sa opozičných strán na detaily organizácie protestov vrátane nákladov pýtal. Najväčšou položkou býva protest v Bratislave, napríklad demonštrácia 11. januára vyšla okolo 8-tisíc eur.
Ako si PS, SaS a KDH náklady na protesty delia, predsedovi Hlasu vo videu vysvetľuje aj generálny manažér SaS Ladislav Kuna. „Náklady na organizáciu protestov si delíme na tretiny. Naša časť do dnešného dňa je 24891 eur,“ odpovedá manažér SaS.
No teraz o prezidentskom kandidátovi Pellegrinim. Transparentný účet na svoju kampaň si otvoril minulý štvrtok, i keď jeho prvé predvolebné podujatie – ohlásenie kandidatúry v Štátnej opere v Banskej Bystrici – sa odohralo už niekoľko dní predtým.
Televízii Markíza, ktorá ho pri zakladaní účtu v Slovenskej sporiteľni sprevádzala, povedal, že účet skôr nepotreboval, lebo ešte za nič neplatil. Aj faktúra za „volebný event“ v Banskej Bystrici mala ešte len prísť.
Ako Denníku N odpísali zo Štátnej opery minulý týždeň, ich priestory si neobjednal priamo Pellegrini, ale eventová agentúra Freedom Factory, ktorá pracovala pre Hlas aj v minulosti.
Za prenájom divadelnej sály, javiska, VIP salónika, ale aj šatní a foyer na dva dni opera agentúre vyúčtovala takmer 9-tisíc eur. Spolu so službami stavačov scény, zvukárov a osvetľovačov či nákladmi na energie zaplatila firma Freedom Factory za celé podujatie 16-tisíc eur.
Z pohľadu zákona kandidát Pellegrini nič neporušil. Povinnosť viesť si transparentný účet vzniká kandidátom až od momentu, keď musia uhradiť prvú faktúru vynaloženú na volebnú kampaň. Čiže až kým volebný míting v Banskej Bystrici vyfakturuje Freedom Factory Pellegrinimu – ak teda firma nebude len dodávateľom ďalšej agentúry, ktorú si kandidát objednal.
Zatiaľ jediným pohybom na Pellegriniho transparentnom účte je tak prevod 250-tisíc eur, ktoré mu poslala strana Hlas. A práve tu vznikajú nejasnosti, na ktoré prezidentský kandidát zatiaľ jasne neodpovedá.
Peniaze z Dobrej voľby
Ako prezidentských kandidátov vopred upozorňuje ministerstvo vnútra, ak chce nejaká politická strana darovať kandidátovi, ktorý vedie volebnú kampaň, peniaze, musia pochádzať z prostriedkov, ktoré získala vlastnou činnosťou, z darov, vo forme členských príspevkov alebo aj z pôžičky.
No v žiadnom prípade to nesmú byť prostriedky, ktoré strana získala zo štátneho rozpočtu ako príspevok za voľby. Použitie týchto peňazí obmedzuje zákon o politických stranách.
Hlas sa vďaka zisku 15 percent hlasov v parlamentných voľbách zaradil medzi pomerne bohaté strany. V priebehu štvorročného volebného obdobia by malo strane na účet prísť vyše 15 miliónov eur.
No ako bolo povedané, z týchto peňazí Hlas na prezidentskú kampaň prispieť nemôže. Akými ďalšími prostriedkami strana disponuje, nie je až také jasné. Posledná zverejnená výročná správa so zoznamom darcov sa týka roku 2022. Vtedy Hlas získal z darov a členského vyše 500-tisíc eur.
No podstatná časť z týchto prostriedkov išla zrejme na prevádzku strany a predvolebnú kampaň pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v septembri 2023. Strana si na kampaň zobrala aj 2-miliónovú pôžičku z Fio banky, no na kampaň podľa záverečnej správy minula podstatne viac, takmer 2,8 milióna eur. Čiže časť museli vykryť dary.
Koľko peňazí získal Hlas od darcov v roku 2023, zatiaľ nie je jasné. Strana konkrétny zoznam darcov s výškou príspevkov neposkytla. Odkazuje na výročnú správu, ktorá ešte len bude zverejnená.
A tak v súvislosti s otázkou, odkiaľ pochádza 250-tisíc eur, ktoré previedli na Pellegriniho transparentný účet, Hlas odpovedá, že „rešpektuje všetky príslušné zákony a na financovanie nepoužije ani cent zo zdrojov, ktoré dostáva zo štátneho rozpočtu za výsledok v parlamentných voľbách“.
Zároveň dodáva, že bude Pellegriniho kampaň financovať „z vybraného členského, z darov od svojich sympatizantov a z ďalších zdrojov“.
Jedným z týchto zdrojov má byť 205-tisíc eur, ktoré Hlas získal po zlúčení so stranou Dobrá voľba ministra školstva Tomáš Druckera.
Lenže Dobrá voľba mala tieto peniaze do veľkej miery zo štátneho rozpočtu, ktoré podľa zákona strany nesmú darovať.
Transparency: Nie je to dôveryhodné
Dobrá voľba kandidovala samostatne v parlamentných voľbách v roku 2020. Na štátny príspevok za voľby dosiahla vďaka tomu, že i keď sa do parlamentu nedostala, získala viac ako tri percentá hlasov.
Vo svojej výročnej správe za rok 2022 strana uvádza, že kým z členských príspevkov získala asi 6-tisíc eur, zo štátneho rozpočtu to bolo takmer 250-tisíc eur. Dobrá voľba sa zlúčila s Hlasom po parlamentných voľbách v roku 2023, jej členovia za Pellegriniho stranu kandidovali.
Podľa bývalého predsedu strany Tomáša Druckera v roku 2023 už Dobrá voľba peniaze od darcov nemala. I keď záverečné správy za tento rok ešte zverejnené nie sú, je jasné, že takmer všetky peniaze, ktoré Hlas mohol od Dobrej voľby po zlúčení získať, pochádzajú od štátu.
Ľuboš Kostelanský z Transparency International považuje vysvetlenie, že prezidentskú kampaň predsedu strany Hlas financuje z peňazí z Dobrej voľby, ušetrených z minulého roka, za pochybné.
„Pripomíname, že vlaňajší rok bol pre stranu Hlas finančne náročný. Okrem pomerne drahej prevádzky strany viedla tretiu najnákladnejšiu predvolebnú kampaň v objeme 2,79 milióna eur,“ hovorí.
„Na to, aby ju mohla utiahnuť, si musela v závere kampane požičať 50-tisíc eur od bývalého predsedu Dobrej voľby Tomáša Druckera. Zvyšok kampane v objeme 360-tisíc eur bola strana schopná uhradiť až dva mesiace po voľbách, keď mala na účte štátne príspevky.“
Preto podľa Transparency nevyzerá dôveryhodne tvrdenie o zostatku 205-tisíc eur, ktorý pochádza z Dobrej voľby.
„Vysvetlenie, že po zlúčení Hlasu a Dobrej voľby by prestali byť prostriedky štátu určené na chod politických strán štátnymi financiami a môžu byť darované, by bolo z nášho pohľadu minimálne sporné. Financovanie kampane Petra Pellegriniho by mala preveriť štátna komisia,“ dodáva Kostelanský.
Hlas odbíja otázky o tom, prečo vlastne stranícki darcovia neprispejú na Pellegriniho kampaň priamo na jeho transparentný účet. To, aby verejnosť videla, kto kampaň prezidentských kandidátov reálne platí, bolo dôvodom, prečo transparentné účty vôbec vznikli. „Všetky zákonom požadované náležitosti predloží Hlas v zákonom stanovenom termíne vo svojej výročnej finančnej správe,“ reaguje strana neurčito.
Problémom je, že i keď zákon o politických stranách zakazuje peniaze od štátu darovať niekomu inému, nespomína žiadnu sankciu, ktorá by stranám za porušenie tohto ustanovenia hrozila.
Pellegriniho hlavný súper Ivan Korčok na transparentnom účte eviduje príjmy vyše 300-tisíc eur, prevažne od drobných darcov. Najväčšou sumou (50-tisíc eur) mu cez firmu Filmosa prispel podnikateľ Pavol Vňuk, ktorý sa okrem iného venuje developingu.
Sám Korčok si na účet poslal 20-tisíc eur, rovnakou sumou mu prispel podnikateľ Pavol Konštiak. Po 10-tisíc eur Korčokovi poslali ešte napríklad filmový producent Rudolf Biermann či spolumajiteľ siete Nay Peter Zálešák.
Prezidentskí kandidáti môžu na kampaň pred prvým aj druhým kolom volieb minúť dohromady maximálne 500-tisíc eur. Do tohto limitu sa počítajú výdavky na propagáciu kandidátov aj pol roka pred oficiálnym vyhlásením volieb.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
