Denník NGašpar navrhol ústupky v Trestnom zákone a hneď ich musel opravovať. Zmeny sú len kozmetické

10Komentáre
Minister spravodlivosti Boris Susko a podpredseda Národnej rady za Smer Tibor Gašpar. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister spravodlivosti Boris Susko a podpredseda Národnej rady za Smer Tibor Gašpar. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia si vybrala trestne stíhaného Tibora Gašpara, aby predložil ústupky v novele Trestného zákona. Pozmeňovací návrh je rozsiahly, no podľa opozície prináša len kozmetické ústupky a naplno odhaľuje, že novela je zle pripravená.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Poslanec Smeru Tibor Gašpar v utorok ráno ešte len ukázal, aké ústupky je vládna koalícia ochotná spraviť v spornej novele Trestného zákona, a už musel vo svojom rozsiahlom pozmeňovacom návrhu opravovať chyby.

Takto sa v utorok ráno začínalo rokovanie ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý prvýkrát rokoval o ústupkoch koalície. Predložením týchto úprav poverila koalícia Smeru, Hlasu a SNS práve Tibora Gašpara, ktorý je trestne stíhaný vo viacerých prípadoch a v kauze Očistec mu už hrozí súd. Zmeny sa tak dotýkajú aj priamo jeho osoby.

Opoziční poslanci sa ku Gašparovmu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý má vyše 20 strán a konkrétne v 89 bodoch mení paragrafy Trestného zákona, dostali v pondelok večer. Už v utorok ráno na výbore o ňom rokovali.

Návrh neprináša zásadné ústupky. (Ich zoznam nájdete nižšie v texte.) Koalícia trvá na zrušení špeciálnej prokuratúry, zaniknúť má k 15. marcu. Nemení ani kritizované skracovanie premlčacích lehôt, vďaka čomu by získali beztrestnosť oligarcha blízky Robertovi Ficovi Miroslav Výboh či podpredseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu, pretože by sa ich skutky stali premlčanými.

Grafika – Soňa Ševčíková

Novinkou je posilnenie ministra Suska

Okrem ústupkov prišiel Gašpar aj s úplne novými návrhmi. Cez nenápadnú zmenu dostáva minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru možnosť podávať v právoplatne skončených kauzách dovolania až do troch rokov. V súčasnosti to smie robiť do pol roka.

Progresívne Slovensko upozornilo, že takto môžu otvárať aj dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými, o ktorých už právoplatne rozhodli súdy. Nová trojročná lehota by napríklad umožňovala otvoriť dohodu, ktorú súd schválil s kajúcnikom Františkom Imreczem. Ide o bývalého šéfa finančnej správy z éry Smeru, ktorý svedčí o korupčnej chobotnici Smeru (okrem iného aj o korupcii ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru). Premiér Robert Fico (Smer) opakovane označuje Imreczeho za klamára, ktorý nemal vyviaznuť s podmienkou.

To, že Gašpar musel už po pár hodinách opravovať chyby vo svojom pozmeňovacom návrhu, poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál označil za dôkaz, ako nedostatočne je novela pripravená.

Celú novelu Trestného zákona, ktorou chce koalícia znížiť tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, ale aj zrušiť špeciálnu prokuratúru, označil za „zlú a neopraviteľnú“. Podľa opozície by sa mala vrátiť ministrovi spravodlivosti na dopracovanie.

Reagovali aj na kritiku Bruselu

Keďže ide o zásadné zmeny trestnej politiky, opozícia trvá na tom, že sa nemajú schvaľovať cez skrátené legislatívne konanie, ale v rámci riadneho pripomienkového konania, aby sa prokurátori, sudcovia, právni experti, ale aj mimovládne organizácie mohli k navrhnutým zmenám vyjadriť. Dnes túto možnosť nemajú.

Minister Susko na rokovaní výboru priznal, že spolu s Gašparom ministerstvo vypracovalo pozmeňovací návrh v reakcii na kritiku Európskej komisie, európskej prokuratúry, ale aj opozície a odbornej verejnosti. Zapracovali aj pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti je od jesene Pavol Gašpar, syn poslanca Smeru.

V tejto súvislosti opozícia Suskovi pripomenula, že novelu chcela mať vláda Roberta Fica schválenú už pred Vianocami a teraz zisťuje, koľko nedostatkov v nej narobila.

Proti novele sa pravidelne konajú protesty v slovenských mestách. Opozičné strany PS, SaS a KDH zvolávajú ďalšie na štvrtok.

Do konca týždňa by mohol parlament definitívne schvaľovať spornú novelu, ak by koalícia Smeru, Hlasu a SNS opäť obmedzila rozpravu. Gašpar tvrdí, že k tomu nepristúpia.

Minister spravodlivosti Boris Susko a poslanec za Smer Tibor Gašpar. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aké ústupky vládna koalícia navrhla?

  • Špeciálnu prokuratúru chceli pôvodne zrušiť k 15. januáru, teraz navrhujú k 15. marcu.
  • Už rozbehnuté kauzy na Špecializovanom trestnom súde by sa tam mali dokončiť a nie presunúť na iné súdy.
  • Gašparov návrh sa nedotýka pôvodného zámeru koalície, že sa prípady špeciálnej prokuratúry rozdelia krajským prokuratúram.
  • Minister Susko tvrdí, že v tomto mu stačí slovo Maroša Žilinku, že kauzy špeciálnej prokuratúry, ktoré sú tesne pred podaním obžaloby na súd, a tie, ktoré už na súde sú, ostanú pôvodným prokurátorom zo špeciálnej prokuratúry. Tí pritom majú podľa vládnej novely prejsť priamo pod Žilinkovu generálnu prokuratúru a dostať na starosti novú agendu.
  • Koalícia ustupuje v navrhnutom rozmedzí výšky škôd, od čoho závisí aj to, či sa poškodení dokážu dostať k náhradám škôd, ak im vykradnú byt alebo ukradnú auto.
  • Väčšia škoda má byť 20-tisíc, pôvodne koalícia navrhovala 35-tisíc eur, značná škoda má byť 250-tisíc namiesto 350-tisíc a škodu veľkého rozsahu chcú stanoviť nad 650-tisíc namiesto 700-tisíc eur.
  • Viacerými zmenami upúšťajú od prudkého zníženia trestov za niektoré trestné činy, no podstata novely znížiť tresty za ekonomickú kriminalitu a korupciu ostáva.
  • Stále zostáva možnosť, že napríklad minister, ktorý by prijal úplatok v rozmedzí 250-tisíc až 650-tisíc eur za tender v rozpore so zákonom, by mohol vyviaznuť aj s podmienkou. Súčasnú sadzbu 10 až 15 rokov totiž koalícia navrhuje znížiť na štyri až desať rokov.
  • Najvýraznejšie sú zmeny v prípade trestných činov, ktoré kritizovala aj Európska únia a hrozila siahnutím na eurofondy.
  • V prípade poškodzovania finančných záujmov EÚ so značnou škodou by mala ostať súčasná sadzba 1 až 4 roky a nie sa znížiť na 1 až 2 roky, ako koalícia pôvodne zamýšľala.
  • Gašpar prevzal do svojho návrhu takzvaný „horalkový paragraf“, ktorý sa objavil v novele od exministra Viliama Karasa. Jeho podstatou je, aby tí, čo sa dopustia opakovane drobnej krádeže, nekončili vo väzení.
  • Po novom majú vyšetrovatelia dopredu oznamovať obhajcom trestne stíhaných, akého svedka idú vypočúvať. Odborníci hovoria, že týmto ustanovením koalícia prelomí judikatúru Najvyššieho súdu a môže to viesť k zastrašovaniu svedkov.
  • Ďalšou zmenou je, že do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu majú spadať kauzy, pri ktorých vznikla škoda nie vo výške 6 650 000, ale nad sedem miliónov, čím sa obmedzí počet prípadov, ktoré budú súdu pripadať.
  • Návrh sprísňuje množstvo marihuany prípustnej pre nižšie tresty, podľa ministra Suska to menia po požiadavke koaličnej SNS.
  • Zmeny majú byť účinné od 15. marca.

Slovná roztržka pre Žilinku a slovo handra

Poslanec za PS Branislav Vančo na výbore oponoval Gašparovi a Suskovi, že presadením novely im nejde o humanizáciu trestov, ale o zachraňovanie stíhaných ľudí blízkych koalícii. „Reči o humanizácii trestov sú demagógia, treba to nazývať pravými slovami. Ide o dekriminalizáciu zlodejov,“ vyhlásil.

Dať rozsiahly pozmeňovací návrh na poslednú chvíľu nemá podľa Vanča nič s elementárnou slušnosťou. Koalícii vyčítal, že generálneho prokurátora Maroša Žilinku využili. „Pán Žilinka bol použitý ako handra, aby vyleštil mediálny obraz vládneho promafiánskeho balíčka.“

Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru reagoval, že Vančo nemá byť vulgárny a nech si reči o handre nechá na námestia. „Čo si to dovoľujete? Toto podľa mňa do parlamentu nepatrí. Trochu pokory… Ste chvíľku v parlamente a už poučujete?“ vravel Blaha, ktorý vystúpenie ukončil tým, že Vanča prirovnal k handre špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Blaha v minulosti na mítingu Smeru vyzýval ľudí, aby o prezidentke Zuzane Čaputovej kričali, že je „americká k…“

Proti novele Trestného zákona pravidelne demonštrujú ľudia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako prišiel Gašpar na nové sumy škôd?

Koalícia odmieta, že novelu expresne pretláča v záujme ochrany svojich ľudí pred trestným stíhaním. Blaha opakoval, že im ide o to, „aby sa tu pomaly nedávali tresty smrti za krádež horalky“. Takzvaný horalkový paragraf týkajúci sa drobných krádeží pritom navrhli až po vlne kritiky a opakujúcich sa protestoch v uliciach. Pôvodná novela znižovala tresty najmä za veľké podvody. 

Poslankyňa Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska pripomínala ministrovi Suskovi, že stále neukázal podklad, na ktorý sa odvolávajú s tým, že znižujú tresty podľa vzoru krajín Európskej únie. Od Tibora Gašpara chcela vedieť, ako prišiel na sumy, ako upraví rozsah škôd.

Bývalý policajný prezident a poslanec Smeru jej odvetil, že si pozeral, ako stúpali ceny áut, mobilov či elektroniky, ktorá sa kradne. Práve skokové zvýšenie hraníc škôd, ku ktorému nebola žiadna odborná diskusia, kritizujú aj viacerí prokurátori. Gašpar odmietal podrobnejšie vysvetliť, ako na sumy prišiel. „Neviem, čo ešte chcete, moje súkromné poznámky? Denník vám predložím?“ odpovedal poslankyni Progresívneho Slovenska.

Opozícia vládnej koalícii vyčíta, že návrhy stále neriešia prísľub, že prípady špeciálnej prokuratúry po jej zrušení ostanú pôvodným prokurátorom a nerozdelia sa krajským prokuratúram. Úrad Daniela Lipšica totiž rieši aj politicky citlivé prípady a obávajú sa, aby ich noví prokurátori nezačali zametať pod koberec.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Susko: „Nemám dôvod neveriť pánovi Žilinkovi.“

Minister Boris Susko na to zareagoval, že spisy by „štandardne mali prejsť na krajské prokuratúry“ a jemu stačí slovo Maroša Žilinku, že kauzy, ktoré sú tesne pred podaním obžaloby, ostanú pôvodným prokurátorom, ktorí ich teraz dozorujú na špeciálnej prokuratúre. „Nemám dôvod neveriť pánovi generálnemu prokurátorovi, že to naplní. Nemáme dôvod to zákonne upravovať.“

Opozícia kriticky vníma, že sa tým novela nezaoberá, lebo ak Žilinka svoj sľub nenaplní, kauzy môžu dostať noví prokurátori, ktorí ich budú môcť zastaviť – nepodať obžalobu na súd, prípadne ju zo súdu zobrať. Jednou z najcitlivejších káuz pre Smer je prípad Očistec, v rámci ktorého čelí obžalobe aj Tibor Gašpar pre podozrenie, že ako šéf polície za éry Smeru nechal políciu mafiánskym štýlom zneužívať, čo on popiera.

Po rokovaní výboru Gašpar odmietol odpovedať na otázku, či si už v novele pozeral, ako sa zmeny dotknú jeho osoby, keďže je stíhaný vo viacerých prípadoch, napríklad aj v korupčnej kauze Ezechiel 7, v ktorej ide o podozrenia z podplácania policajtov, aby nevyšetrovali citlivé prípady.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].