Denník N

Na mŕtvej planéte nebude ani umenie. Sociológ Novák vysvetľuje, prečo ekoaktivisti polievajú obrazy v galériách

Dvojica aktivistiek vyliala cez víkend na obraz Mona Líza pohár polievky, aby tak protestovali za udržateľné potraviny. Foto - TASR/AP
Dvojica aktivistiek vyliala cez víkend na obraz Mona Líza pohár polievky, aby tak protestovali za udržateľné potraviny. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Keby sme sa pozreli do histórie, zistili by sme, že sociálne zmeny, ktoré boli z nášho pohľadu pozitívne, emancipačné a zvyšovali práva ľudí, v určitej fáze vychádzali z akcií menšiny a mali podporu len malej časti spoločnosti. Až postupne sa k nim nabalili ďalšie vrstvy a skupiny obyvateľov. Preto si myslím, že posudzovať protesty ekoaktivistov len z hľadiska jedného momentu a toho, akú majú teraz podporu, je veľmi limitujúce,“ vysvetľuje český environmentálny sociológ Arnošt Novák.

Akcie ekoaktivistov, v rámci ktorých polievajú obrazy v galériách, neoznačuje za radikálne, pretože podľa neho len vzbudzujú pohoršenie a odvádzajú pozornosť, ale nepátrajú po príčinách klimatickej krízy.

Cez víkend dve ekoaktivistky vyliali polievku na obraz Mona Lisa v parížskom Louvri. Čo vám ako prvé pri pohľade na fotografie alebo videá z tejto akcie napadlo?

Tento protest ma už nezaujal. Takáto forma funguje len do momentu, keď ide o niečo nové, prekvapujúce. Jej cieľom je totiž pritiahnuť pozornosť na tému, vyvolať nepokoj. No vo chvíli, keď sa to už opakuje, stráca sa moment prekvapenia a táto forma sa stáva rutinou. Myslím si, že aj pre médiá a verejnosť stráca tú funkciu, akú malo plniť od začiatku. Preto podľa mňa tento druh protestu už veľmi ani nefunguje. Je to však len môj osobný názor, ktorý nemôžem podložiť dátami.

Ekoaktivisti už poliali niekoľko slávnych obrazov. Prečo si vyberajú práve umenie?

To je dobrá otázka, ale odpoveď nie je úplne jasná. To, čo títo aktivisti tvrdia, je, že v momente, keď čelíme hlbokej kríze, kolapsu, prekročeniu planetárnych medzí, je útok na umenie – teda na niečo, čo si spoločnosť cení – formou, ako vyburcovať pozornosť. Ekoaktivisti tvrdia, že na horiacej planéte alebo rovno na mŕtvej planéte nebude ani umenie.

Väčšina obrazov je za ochranným sklom alebo je natretá ochrannou vrstvou. Mnohí preto nechápu, prečo si aktivisti vyberajú práve takéto ciele. Vedeli by ste to vysvetliť?

V tom je podľa mňa problém, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie