Lukáš Prchal
Deník N
Razíme si cestu za pochmúrneho počasia. Ranná hmla sa len veľmi pomaly rozplýva a my prichádzame do ukrajinského Chersonu. Mesta, ktoré bolo pred viac ako rokom oslobodené od ruskej okupácie.
Aj keď ukrajinská armáda po necelom roku od ruskej invázie dobyla Cherson späť, každý deň na mesto padajú bomby. Aj dnes počujeme v diaľke rany.
Video: S Kocábom v sanitke naprieč Ukrajinou (autorka: Martina Koník)
V Chersone sa neďaleko niekoľkých zničených budov stretávame so Serhijom, medikom z ukrajinskej námornej pechoty. Prišiel sanitkou.
Slovenskí dobrovoľníci mu odovzdávajú ďalšie vozidlo, ktorým môžu zdravotníci v teréne a v prvej línii zachraňovať ukrajinských vojakov zranených pri obrane krajiny.
Sanitku, ktorou sa Serhij priviezol, dostala jeho jednotka z tej istej slovenskej verejnej zbierky ako ďalšie auto, ktoré mu teraz priviezli dobrovoľníci.
Ukrajinské jednotky tieto autá preberajú s vďačnosťou – je ich nedostatok a na fronte sa rýchlo ničia. Aj ukrajinská armáda im ich dodáva, ale niekedy to trvá. A tak sú vďační za terénne autá aj sanitky z dobrovoľných zbierok.
Na vlani získanej sanitke nastriekanej vojenskými farbami Serhij jazdí už takmer rok. „Zachránil som v nej už dvesto vojakov. Je to dobrý stroj,“ opisuje.
A ukazuje videá, ako sanitkou na špeciálne prispôsobenom člne prebrodí ramená rieky Dnipro. „Pracujeme, samozrejme, aj v noci. A vtedy nepoužívam svetlá. To je niečo, čo môže zabiť mňa aj zranených vojakov, ktorých chcem zachrániť,“ hovorí medik a vedie nás k prednej časti vozidla.
Ukazuje na kameru. „Mám na tom namontované nočné videnie. Vďaka tejto kamere vidím aj na zničených alebo lesných cestách,“ hovorí a ukazuje do kabíny, kde mu obrazovka ukazuje, čo sníma kamera. Vďaka tomu môže šoférovať aj na nebezpečných cestách pozdĺž frontu, kde ho prenasledujú ruské drony, streľba a často aj mínometná paľba.
V diaľke sa znovu ozývajú delá. Serhijom to ani nepohne. Pokojne vysvetľuje, akým spôsobom zachraňuje životy ukrajinských vojakov.
„A občas sanitku prepravujem člnom aj po Dnipre,“ hovorí a na telefóne ukazuje špeciálne upravenú loďku, na ktorej sa plaví. Rieka tu má na šírku stovky metrov, v niektorých miestach aj jednotky kilometrov. Druhý breh ovláda ruská armáda okupujúca ukrajinské územia.
Sanitka na videu zaberá takmer celú plochu plavidla. „Naši chlapci tu pracujú a nemôžu zostať bez zdravotníckej pomoci,“ opisuje muž s tvrdými črtami tváre.
Následne od dobrovoľníkov preberá aj takzvané turnikety – škrtidlá, ktoré úplne uzavrú tok krvi a raneným vojakom často zachránia život.
Na front za synov
Dobrovoľníci zo Slovenska odovzdali minulý týždeň na východnej Ukrajine celkovo jedenásť vozidiel, dve sanitky a deväť terénnych áut. Dve z nich prevzala ďalšia skupina medikov pri Chersone, ktorým velí Julija pôvodom z prímorskej Odesy.
Svetlovlasá žena je psychiatrička a adiktologička. Do armády k zdravotníkom nastúpila pred dvoma rokmi po začiatku vojny. Obaja jej synovia odišli bojovať na front. Chcela im byť nablízku, tak teraz slúži tu.
„Za tie autá veľmi pekne ďakujeme. Keďže nimi jazdíme po ranených na front, spotrebujeme ich veľa,“ vysvetľuje jeden z Julijiných podriadených. Autá ničia Rusi aj náročný terén.
Niekam sa obyčajná sanitka ani nedostane. Na takýchto miestach používajú autá s náhonom na všetky štyri kolesá a ranených dopravujú ďalej od bojov. Buď ich dovezú do poľnej nemocnice, alebo ich preložia do normálnej sanitky, ktorou pokračujú ďalej.
„Už sme prišli o osem áut, za tie dve, čo ste nám doviezli, naozaj veľmi ďakujeme,“ hovorí medik. Keď rozpráva o tom, ako zdravotníci prichádzajú o autá, nemá na mysli len poruchy. Ťažký terén pozdĺž frontu síce autám dáva zabrať, ale na medikov útočia aj Rusi.
Okrem streľby sú zdravotnícke autá aj terčom kamikadze dronov s primontovanými náložami, ktoré po kontakte s vozidlom vybuchnú.
„Viezla som sa nedávno terénnym autom, ktoré ste nám darovali, okolo Dnipra po ranených. Zrazu som počula zvuk blížiaceho sa dronu a potom som ho uvidela z okna. Okamžite sa pustil za mnou. Šliapla som na tej rozbitej ceste na plyn a uháňala 150 kilometrov za hodinu. Unikla som mu,“ rozpráva Julija.
Projekt pri frontovej línii v Iziume, kde boli objavené masové hroby obetí ruských vojakov, podporil minulý týždeň aj hudobník Michael Kocáb. V troskách panelového domu, v ktorom Rusi zabili šesťdesiat ľudí, zaspieval skladbu Sebastian.
Tým sa symbolicky spustila česká zbierka Sanitky pre Ukrajinu.
„Rozhodne to podporujem. Každý by mal urobiť niečo málo, čo pomôže tomuto hrdinskému národu zvíťaziť. Je to obrana všetkého, na čom by nám malo záležať,“ vysvetlil svoje zapojenie do pomoci Ukrajine Kocáb.
Do Iziumu pricestoval so slovenskými a s českými fotografmi a novinármi, ktorí zbierku organizujú.
Fotograf Vladimír Šimíček zo slovenského Denníka N dostal vlani nápad zorganizovať zbierku aspoň na jednu sanitku pre kamarátov v Bachmute.
Terajší dar, ktorý zahŕňa jedenásť vozidiel, je výsledkom už tretej zbierky dobrovoľníkov, ktorí sa k nápadu pripojili. Počas vlaňajších piatich ciest dodali Ukrajincom už viac ako tridsať áut.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
