Denník N

Obama sa nenarodil v Amerike a vlády nás práškujú – prečo sa ľudia držia omylov, ak ich vyvrátite?

Boriči mýtov. Ilustračné foto - Wikimedia/cc
Boriči mýtov. Ilustračné foto – Wikimedia/cc

Psychológia stojí pred závažnou výzvou nájsť spôsob, ako ľudí efektívne vyviesť z ich omylov. Povedať im, že sa mýlia, nestačí. Dať ľuďom fakty nestačí. Ako to robiť?

Svet riadia ilumináti, globálne otepľovanie je podvod, Obama sa nenarodil v USA, vlády nás práškujú, na biologickú evolúciu nemáme žiadne dôkazy a geneticky modifikované potraviny nás všetkých zabijú.

To je iba malá časť z bizarných presvedčení, ktoré ľudia majú. Presvedčiť človeka, že sa mýli, ak také názory zastáva, je skoro nemožné. Ale nielen to. Ak ho vystavíte faktom, ktoré jeho názory vyvracajú, jeho pôvodné presvedčenia niekedy ešte zosilnia.

Tento zvláštny jav má pomenovanie „efekt opačného účinku“ (v angl. backfire effect). Otázkou je, prečo k nemu dochádza. Skúmali to Gregory Trevors z univerzity v Minnesote a jeho kolegovia. Ich článok vyšiel minulý mesiac v časopise Discourse Processes.

Ohrozenie identity

Na experimente sa zúčastnilo 120 vysokoškolákov. Autori štúdie merali ich presvedčenia, ktoré sa týkali geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Vybrali si zámerne tému, na ktorú máme silné názory a ktorá nás rozdeľuje.

Ľudí rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či čítali vysvetľujúci text, alebo podobný text, ktorý otvorene pomenoval chyby, ktorých sa ľudia pri téme GMO dopúšťajú. Keď si text prečítali, označili, aké emócie pri tom prežívali. Mohlo ísť napríklad o frustráciu, hnev, úzkosť a iné negatívne pocity.

Ukázalo sa, že ak obsah textu ohrozoval identitu človeka, viedlo to k záplave negatívnych emócií, ktoré spôsobili, že sa jeho presvedčenie o škodlivosti GMO ešte posilnilo.

„Ak si myslíme, že je naša identita ohrozená, vedie to k vzniku negatívnych emócií, ktoré majú nepriaznivý účinok na učenie. Novým informáciám sa vyhýbame, podkopávame ich argumenty alebo sa utiekame k predošlým poznatkom, ktoré sú s tými novými v rozpore,“ píše sa v štúdii.

Ako komunikovať vedu

Vzniká tak otázka, ako efektívne komunikovať vedecké poznatky a opravovať názory ľudí. Zdá sa, že vyučovať tak, ako sa začína tento článok, je vysoko neúčinné. Provokatívny úvod som zvolil naschvál, aby sme vedeli, ako veci nerobiť. Čo účinné byť, naopak, môže, je vynechať atak na identitu ľudí.

Že sa ľudia iba veľmi ťažko vzdávajú svojich názorov a opravujú ich na základe nových dôkazov, dokázalo už mnoho starších štúdií. V roku 1997 spravili Geoffrey Munro a Peter Ditto tento známy experiment.

Derek Muller, autor kanálu Veritasium na Youtube, hovorí o tom, ako efektívne komunikovať vedu

Chybu nehľadáme v sebe

Ľuďom dali prečítať vymyslené vedecké štúdie, ktoré pracovali s falošnými údajmi. V jednej sa tvrdilo, že homosexualita je asi duševná porucha, v inej, že je normálna a homosexuáli sú úplne zdraví.

Ak si človek myslel, že je homosexualita choroba, čítal text o tom, že ide o zdravý prejav sexuálneho správania. A naopak. Ľudí jednoducho vystavili opačným názorom, aké zastávali. Autori zistili, že u nich nedošlo k zmene presvedčení. Nepovedali si, že sa celé tie roky mýlili, a teraz konečne mohli svoje názory opraviť. Chybu nehľadali v sebe, ale v článkoch.

Psychológ Thomas Gilovich z Cornellovej univerzity v tejto súvislosti poznamenal: „Keď ľudia skúmajú dôkazy, ktoré sa týkajú ich presvedčení, majú tendenciu vidieť to, čo chcú vidieť, a mať také názory, ktoré chcú mať. Keď ide o presvedčenia, ktoré si prajú mať, pýtajú sa sami seba: ‚Môžem tomu veriť?‘ Ale pri tvrdeniach, ktoré im nevyhovujú, sa pýtajú: ‚Musím tomu veriť?‘“

Drobenie spoločnosti

Z mnohých experimentov vieme, že ľudia vyhľadávajú informácie, ktoré vyhovujú ich názorom, a opačné proste ignorujú. Nehľadáme in-formácie, ale kon-firmácie, okolo ktorých vytvárame komunity vlastných prívržencov.

Internet tomuto javu dopomáha a spoločnosť – nebezpečne – drobí do mikrokomunít hermeticky uzavretých do svojich názorov. Hoci sme napríklad za ostatných niekoľko desaťročí nazbierali stovky nových dôkazov o biologickej evolúcii, ktorá je jednoducho vedeckým faktom, počet priaznivcov tejto teórie nestúpa.

Ľudia môžu fakty odignorovať a donekonečna sa zásobiť vlastnými „pravdami“. To isté platí pre ľubovoľnú oblasť. Mýlime sa neradi, priznať si to bolí a je jednoduchšie zviesť omyl na druhých ako na seba. Ešte horšie je poznanie, že ak sa človeka pokúsime v jeho omyle napraviť, nielenže sa ho bude tvrdošijne držať, on sa v ňom ešte utvrdí.

Psychológia stojí pred závažnou výzvou nájsť spôsob, ako ľudí efektívne vyviesť z ich omylov. Povedať im, že sa mýlia, nestačí. Dať ľuďom fakty nestačí. Ako to robiť?

Omyly mysle