Denník N

Namiesto vízie rozdávanie trafík. Bývalí úradníci spočítali, ako Smer riadil obranu štátu

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Máme šťastie, že doteraz sme nečelili žiadnej skutočnej bezpečnostnej kríze, hovoria analytici.

Je to pol roka, čo si premiér Robert Fico osvojil novú tému. S príchodom utečeneckej krízy sa premenil na politika, ktorého vláda urobí všetko, aby ochránila Slovensko pred najrôznejšími nástrahami. „Bezpečnosť Slovenska je absolútnou prioritou,“ opakuje Fico.

Bývalí úradníci ministerstva obrany – Jaroslav Naď a Marián Majer –, ktorí dnes vedú Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), v utorok zverejnili vysvedčenie, ako Smer reálne chránil Slovensko.

Analytici porovnali štyri roky staré sľuby v programe Ficovej vlády s tým, čo nakoniec aj uskutočnili.

Výsledok? Smeru sa síce nedá uprieť, že rozbehol aspoň čiastočnú modernizáciu armády, vo väčšine oblastí však zostali jeho sľuby len na papieri.

Ministerstvo obrany sa pod vedením Martina Glváča dostalo do stavu čiastočného rozkladu a vynikalo hlavne v prekvapivých rozhodnutiach. „Máme šťastie, že doteraz sme nečelili žiadnej skutočnej bezpečnostnej kríze,“ poznamenal Majer.

1. Pochybné ľudské zdroje

Pokiaľ súčasný minister Glváč v niečom zlyhal na celej čiare, je to personalistika. Mnohí úradníci na vysokých postoch nevydržali ani rok.

„Pre zlé riadenie a demotivačné prostredie došlo k výmene siedmich riaditeľov pre vyzbrojovanie, siedmich riaditeľov politického odboru alebo štyroch šéfov akvizičných úradov. To je absolútne nevídaná situácia,“ vypočítava Majer.

nad majer
Jaroslav Naď (vľavo) a Marián Majer hovoria, že Ficova vláda chránila Slovensko predovšetkým na bilbordoch . Foto – SSPI

Z ministerstva za Glváča odišlo viacero skúsených úradníkov so zahraničnými stážami či diplomami. „Dnes na ministerstve chýba stredná generácia zamestnancov, ktorá má už niečo odpracované, ovláda jazyky a má prehľad o rezorte,“ dodáva Majer.

Namiesto toho sa minister obklopil viacerými ľuďmi s pozoruhodnou minulosťou. Napríklad podľa vlaňajšieho zistenia Denníka N urobil riaditeľom sekcie kontroly generála vo výslužbe Františka Blanárika. Muža, ktorý v 80. rokoch podľa archívnych dokumentov donášal Vojenskej kontrarozviedke a po revolúcii pracoval pre Vladimíra Mečiara na úrade vlády a neskôr bol jeho šéfom Najvyššieho bezpečnostného úradu.

Samostatnou kapitolou sa stali Glváčove nominácie na posty pri NATO alebo pri Európskej obrannej agentúre. Analytici SSPI pripomenuli niekoľko prípadov, keď minister vyslal do Bruselu ľudí, u ktorých nie je jasné, v čom mala spočívať ich kvalifikácia.

Pikantné odhalenie Vieme kto je ďalšia sexi kosť v parlamente
Dominiku Salámovú, ktorú Glváčovo ministerstvo vyslalo do Bruselu na post hlavného radcu na sekcii obrany Stálej delegácie Slovenska pri NATO, si doteraz všímal hlavne bulvár.

Naposledy začiatkom februára zamierila na stálu delegáciu pri NATO Glváčova hovorkyňa Martina Balleková alebo istá Dominika Salámová, ktorá doteraz nemala s rezortom obrany nič spoločné.

Donedávna pracovala v kancelárii predsedu parlamentu a svojím nápadne atraktívnym zovňajškom zaujímala hlavne bulvárnych novinárov. „Na všetky tieto posty boli pritom pripravení kariérni úradníci s viacročnou praxou v Bruseli, ktorí však neprešli výberovým konaním,“ dodal Majer.

2. Peniaze ani na papieri

Premiér Robert Fico dával dlhé roky najavo, že armáda ho vôbec nezaujíma. Napríklad počas prvej vlády sa preslávil výrokom, že vojakom nezvýši peniaze, pretože nebude podporovať „chlapcov, ktorí nevedia pochodovať“.

Výnimku predstavovali len niektoré veľké nákupy, ktorým dal zelenú – napríklad zákazke na dve dopravné lietadla Spartan, za ktoré svojho času lobovala firma Ficovho kamaráta Miroslava Výboha.

Ako sa menili postoje Ficových vlád k zvyšovaniu peňazí na armádu. Zdroj: SSPI
Ako sa menili výroky a prístup Ficových vlád k zvyšovaniu peňazí na armádu. Zdroj: SSPI

Rozporuplný premiérov postoj k armáde sa prejavoval zvlášť v otázke peňazí. V programovom vyhlásení z roku 2012 napríklad vláda sľúbila, že podporí „viacročnú stabilitu obranných rozpočtov“. A hneď rok nato zoškrtala armáde viac než 60 miliónov.

Opačný trend sa dostavil až v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, pri ktorom hrozilo, že sa priamo dotkne aj Slovenska.

Na dôležitom summite vo Walese v septembri 2014 prezident Andrej Kiska po dohode s vládou oznámil, že do roku 2020 zvýši Slovensko vojenské výdavky z jedného percenta HDP na 1,6 percenta.

Krátko nato minister financií Peter Kažimír skutočne obranný rozpočet zvýšil na 890 miliónov. Sám premiér si však napriek tomu na tlačových konferenciách neodpustil poznámky, že tlak na zvyšovanie peňazí je „čistým bláznovstvom“.

„Premiér svojimi výrokmi nezriedka podkopával snahu o nejaký rozvoj armády,“ hovorí Majer.

Tlačovka vladimir.snidl projektn.sk Projekt N Mail II
V roku 2020 sľúbilo Slovensko dávať na obranu 1,6 percenta HDP, čo v praxi znamená, že vláda musela armádny rozpočet zvýšiť o približne 500 miliónov eur. Nič tomu zatiaľ nenasvedčuje. Zdroj: SSPI

Hlavný problém však spočíva v tom, že od roku 2016 sa už so žiadnym navýšením peňazí pre armádu nepočíta. „Vo výhľade na nasledujúce tri roky chýba akékoľvek navýšenie. Tie peniaze jednoducho nie sú nikde garantované,“ dodáva Majer.

Slovensko preto už teraz riskuje, že métu 1,6 percenta HDP, ktorú pred hlavami členských štátov NATO sľuboval Kiska, nedokáže splniť.

3. Nákupy ad hoc

Najviditeľnejšou stopou, ktorú druhá vláda Smeru zanechala v ozbrojených silách, sú vojenské nákupy. Okrem spomínaných lietadiel Spartan presadil Glváč nákup deviatich amerických vrtuľníkov Black Hawk. „Určite je pozitívne, že sa naštartovala modernizácia,“ hovorí Majer.

Problémom však je, že verejnosť sa o Glváčových nákupoch dozvedala až vtedy, keď bolo o nich rozhodnuté (vrtuľníky Black Hawk, lietadlá Spartan) alebo keď ich odhalili novinári (dopravné lietadlá L-410, útočné pušky Bren).

Výsledok je, že mimo ministerstva obrany nikto nevedel, prečo sa vláda v danej chvíli rozhodla kupovať práve lietadlá, a nie transportéry, prečo neprebehla súťaž alebo či zvolená technika je pre slovenskú armádu skutočne to najvhodnejšie.

„Koncepčné materiály k strategickým nákupom buď neexistujú, alebo sú utajené. Všetko sa robí ad hoc,“ dodáva Majer.

Štvrťmiliardový nákup vrtuľníkov Black Hawk sa stal zatiaľ najväčším zbrojným kontraktom od vzniku Slovenska. Foto – US Army
Štvrťmiliardový nákup deviatich vrtuľníkov Black Hawk z roku 2015 sa stal zatiaľ najväčším zbrojným kontraktom od vzniku Slovenska. Stále však nie je jasné, aký bude finálny účet za tento projekt. Vláda totiž objednala vrtuľníky len v základnej výbave bez výzbroje. Foto – US Army

Napríklad v susednom Česku tamojšie ministerstvo pravidelne organizuje tlačové konferencie, kde s predstihom oznamuje, aký typ techniky bude obstarávať a v akých počtoch.

Vďaka tomu o jeho plánoch môže prebehnúť debata medzi odborníkmi a zároveň sa čo najviac záujemcov môže pripraviť na účasť v tendri.

Na zavedenie tohto systému mali však aj Česi svoje dôvody. Tamojšie vojenské nákupy boli tiež dlhé roky spojené s korupciou a plytvaním: pred necelým mesiacom napríklad pražský súd odsúdil bývalého premiérovho poradcu Marka Dalíka pre zákazku na transportéry Pandur. Česi sú dnes preto na utajovanie vojenských nákupov obzvlášť citliví.

Minister Glváč sa o transparentný prístup v objeme desiatok miliónov pokúsil len v prípade nákupu radarov pre protivzdušnú obranu. V roku 2014 oznámil, že pripravuje súťaž na štyri moderné radary.

S predstihom zverejnil podmienky a oslovil niekoľko potenciálnych výrobcov z Európy, USA a Izraela. Tender však nestihol dokončiť.

4. Nekoordinované zložky

Ďalším prísľubom druhej Ficovej vlády bolo, že zaistí lepšiu koordináciu armády, polície a záchranárov pri riešení krízových situácií. Čo je zásadný predpoklad, aby mohol štát zvládnuť nielen živelné pohromy, ale napríklad aj utečenecké vlny, pred ktorými varuje premiér Fico.

„Vláda presadí komplexný prístup pri dobudovaní integrovaného bezpečnostného systému štátu,“ píše sa v programovom vyhlásení.

Vlani na jeseň síce vláda zorganizovala spoločné cvičenie policajtov a vojakov na južnej hranici a ohlásila i zriadenie jednotného analytického centra. Inak sú však výsledky podľa analytikov takmer nulové.

Video: Koncom októbra povolala vláda desiatky vojakov a policajtov, aby precvičila zabezpečenie južnej hranice (autor: Martina Pažitková)

V praxi podľa analytikov dochádza až k absurdným situáciám, napríklad, že policajný vrtuľník nemôže využívať vojenské letisko.

„Keď vrtuľník ministerstva vnútra operuje v Tatrách, tak podľa našich informácií si palivo musí letieť doplniť do Bratislavy alebo do Poľska. Nemôže zaletieť na vojenskú základňu v Prešove,“ hovorí Naď.

Dôvodom sú chýbajúce predpisy. „Za štyri roky nevznikol žiadny nový zákon o bezpečnosti, zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách ani žiadna koncepcia bezpečnostného systému,“ dodávajú analytici.

5. Nemá barikáda

Martin Glváč pri svojom nástupe hovoril, že transparentnejšieho ministra tento rezort ešte nemal. V skutočnosti si však zvykol verejne komunikovať len o veciach, ktoré sa mu hodili.

Glváč napríklad ani raz nevystúpil na prestížnej bratislavskej konferencii Globsec, paradoxne ako jediný z ministrov obrany stredoeurópskych krajín.

Podľa zdrojov Denníka N ho nebavila predstava, že by mal s niekým diskutovať v paneli a ešte k tomu v angličtine, v ktorej sa necítil práve komfortne. Okrem toho sa príliš nemal rád s ľuďmi zo Slovenskej atlantickej komisie (SAC), ktorá konferencie organizuje.

Oveľa komunikatívnejší však nebol ani smerom do zahraničia. Glváč sa napríklad odmietal zúčastniť pravidelných stretnutí ministrov obrany EÚ a miesto seba spravidla posielal štátneho tajomníka.

O to aktívnejší bol minister a jeho úradníci vo chvíli, keď sa objavila nejaká kritika. Oficiálny web ministerstva obrany pravidelne slúžil ako miesto, na ktorom sa publikovali osobné výpady proti Glváčovým oponentom z radov novinárov alebo mimovládnych think tankov.

MO SR Škandalózny bloger vyrobil senzáciu z podvrhu a klame verejnosť
Uuups, to sa niekto sekol. Aj takýto slovník používa ministerstvo obrany členského štátu NATO pri svojich oficiálnych vyjadreniach, keď reaguje na kritiku.

„Úplne sa zlikvidoval konsenzus, ktorý tu dlhé roky panoval medzi ministerstvom obrany, nevládnou sférou a univerzitami,“ poznamenáva Naď.

V televíznych debatách sa minister objavoval väčšinou bez odborných oponentov. Najčastejšie si ho pozývala televízia TA3, kde dostával výlučne len ústretové otázky. „Komunikácia rezortu s verejnosťou bola azda najhoršia v jeho histórii,“ dodáva Naď.

Stanovisko ministerstva obrany

Súčasné vedenie Ministerstva obrany SR spustilo najväčšiu modernizáciu v histórii Ozbrojených síl SR. Za posledné štyri roky sa zrealizovali nákupy techniky a materiálu v historicky najväčšom objeme cez maximálne transparentné americké vládne fondy FMS, FMF a cez agentúru NATO NSPA.

Naše kroky ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Po prvýkrát sa napĺňa plán, ktorý bol zadefinovaný v strategickom dokumente Bielej knihe o obrane SR a v Koncepcii rozvoja vzdušných síl SR, ku ktorej bola historicky prvýkrát prizvaná aj odborná verejnosť, ktorá mohla vzniesť svoje pripomienky.

Je nespochybniteľným faktom, že súčasné vedenie sa doteraz najviac zaslúžilo o rozvoj Ozbrojených síl SR. Kto tieto skutočnosti nevníma, len nechce vidieť a podsúva verejnosti klamlivé informácie. Takýmto pohľadom je aj hodnotenie kvázi bezpečnostných analytikov, ktorí sú nominanti opozičnej SaS, z ktorých jeden za stranu aj kandidoval do parlamentných volieb. Ich hodnotenie pár dní pred voľbami je len „nezávislou“ analýzou so snahou sa na poslednú chvíľu zviditeľniť.

Je logické, že jeden minister nevyrieši všetky problémy, ktoré sa nahromadili za viac ako dvadsať rokov. Súčasné vedenie prevzalo rezort v katastrofálnom stave. Spomínaní „bezpečnostní“ analytici pritom pôsobili na ministerstve obrany niekoľko rokov. Tak prečo nič neurobili? Mali sme tu modely 2010 a 2015, po ktorých nič hmatateľné nezostalo a stali sa z nich zdrapy papiera.

Taktiež je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od predchádzajúceho vedenia MO SR nie sú v súčasnosti do Bruselu vysielaní rodinní príslušníci, ale zamestnanci, ktorí uspeli v transparentných konkurzoch spomedzi viacerých účastníkov.

Verejnosť by celkom určite ocenila, keby títo nominanti Ľubomíra Galka zároveň transparentne informovali o svojich donoroch, nielen súčasných, ale tiež z minulosti, aby nevznikali pochybnosti o ich objektívnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie