Ústavný súd posúdi nový kompetenčný zákon, noví nominanti vlády však už vo funkciách zostanú

Ústavný súd sa bude zaoberať možnou protiústavnosťou novely kompetenčného zákona, ktorú expresne presadila vládna koalícia. V stredu prijal na ďalšie konanie podanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Na súde napadla najmä časti týkajúce sa nezávislých úradov, konkrétne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a štatistického úradu. Súčasne s podaním žiadala prezidentka Ústavný súd aj o pozastavenie účinnosti novely.

To v Košiciach nestihli, novela začala platiť 1. februára a vláda tak získala aj novú právomoc – namiesto prezidentky vymenuje šéfov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa prezidentka obrátila na ústavných sudcov. Tí o pozastavení účinnosti kompetenčného zákona mohli rozhodnúť pred týždňom, no neurobili to.

Ústavný súd tak umožnil vláde Roberta Fica novú kompetenciu naplno využiť. A to sa aj stalo – hoci vláda bežne rokuje v stredu, tento týždeň to spravili už v utorok, teda deň pred ďalším zasadnutím Ústavného súdu, ktorý pravidelne zasadá v stredu. A vláda novú kompetenciu naplno využila. Odvolala predsedníčku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátu Bláhovú, ktorú nahradil exminister zdravotníctva Michal Palkovič, ktorý bol vo vláde Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora. Do vedenia štatistického úradu zase vláda nominovala poslanca Smeru Mariána Nemkyho. Ten strieda v úrade Petra Peťka.

Nezvyčajným termínom rokovania tak Ficov kabinet o deň predbehol ústavných sudcov.

Prezidentka poslala svoje podanie do Košíc v piatok 26. januára. Z paláca však išiel návrh poštou a nie kuriérom, a preto ho na súde zaevidovali až v utorok 30. januára. Rozhodnúť teda mohli na pléne 31. januára, čo sa nestalo, a keď sa k prezidentkinmu podaniu dostali po týždni, dôvod na pozastavenie účinnosti novely už nevideli.

Ústavný súd nemohol posúdiť prezidentkino podanie k novele kompetenčného zákona skôr ako v stredu, vyplýva zo stanoviska predsedu súdu Ivana Fiačana. Vysvetlil, že sudcovi spravodajcovi bol prezidentkin návrh pridelený elektronickou podateľňou 30. januára po 19:00.

Na druhý deň sa ním mohlo plénum prvýkrát zaoberať, ale urobila tak o týždeň neskôr, „teda hneď, ako to bolo možné z hľadiska riadneho prerokovania a posúdenia návrhu navrhovateľky a následne návrhu samotného uznesenia o predbežnom prerokovaní návrhu“.

Dokážu konať rýchlo. Sú tu príklady z minulosti

Ústavní sudcovia v minulosti v niektorých prípadoch konali expresne rýchlo. V roku 2002 napríklad za pár dní rozhodli na podnet opozičných poslancov o pozastavení účinnosti ustanovení Trestného zákona, ktoré sa týkali toho, že za urážku prezidenta mohol človek skončiť vo väzení.

Za čias prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010) opoziční poslanci 26. novembra 2006 doručili súdu podnet týkajúci sa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a už 6. decembra Ústavný súd pozastavil jej účinnosť. Neskôr aj rozhodol o protiústavnosti.

Rýchlu reakciu budú od nich očakávať opoziční poslanci a zrejme aj prezidentka v prípade kontroverznej novely Trestného zákona, ktorú tento týždeň schváli parlament. Platiť má od 15. marca.

Časť opozície sa snaží zabrániť tomu, aby bola novela čo len jeden deň účinná, a je pripravená ju napadnúť skôr, ako vyjde v zbierke zákonov. To sa doposiaľ nestalo a ústavní právnici dávajú tomuto kroku len malú šancu na úspech.

Ak by opoziční poslanci či prezidentka uspeli a Ústavný súd by pozastavil účinnosť novely skôr, ako začne platiť, zásadne by to zasiahlo plány Ficovej vlády. Pôvodne koalícia Smeru, Hlasu a SNS presadzovala, aby novela, proti ktorej sa ozvala aj Európska komisia a proti ktorej ľudia pravidelne protestujú v uliciach, bola účinná od 15. januára.

Aké výhrady mala prezidentka?

Prijatie podania na ďalšie konanie vo veci kompetenčného zákona neznamená, že ústavní sudcovia dávajú prezidentke za pravdu a so svojím podaním v Košiciach uspeje. Je to len signál, že sa tým Ústavný súd bude zaoberať. Ak by aj novelu označil za protiústavnú, na výmene predsedov úradov z tohto týždňa to už nič nezmení.

Čaputová novelu napadla, pretože podľa nej v skrátenom legislatívnom konaní vláda zasiahla do jej právomocí v prípade nezávislých úradov. Ide o to, že Ficov kabinet svoje právomoci posilnil na úkor prezidentky. V podaní Zuzana Čaputová napadla aj to, že vláda môže predsedov úradov meniť bezdôvodne, čo likviduje ich nezávislosť.

„Podľa prezidentky novela zaviedla ‚flexibilné‘ a vágne dôvody na odvolanie predsedu štatistického úradu a predsedu úradu pre dohľad, ktoré sú navyše použiteľné kedykoľvek, čo znamená fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať ‚nepohodlných‘ predsedov oboch štátnych orgánov,“ napísala do podania na Ústavný súd. To, že nové pravidlá Ficova vláda použila už na terajších predsedov, označila za problém a neprípustnú retroaktivitu.

Ešte do utorka viedol štatistický úrad Peter Peťko, ktorého prezidentka vymenovala do funkcie v septembri 2022, a mal v nej zotrvať do roku 2027. Renáta Bláhová viedla úrad pre dohľad od jari 2021 na päť rokov. Úrad má silnú pozíciu v zdravotníctve, dozerá na zhruba sedem miliárd eur zdravotných odvodov, vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.

Bláhová upozorňovala poslancov, že vláda nezdôvodnila, prečo sa má narýchlo zmeniť vymenovanie riaditeľa úradu pre dohľad. „Za týmto návrhom novely sú zase len zištné záujmy finančných skupín,“ upozorňovala v otvorenom liste poslancov parlamentu. Naznačila, že dôvodom môže byť 170 miliónov nerozdeleného zisku v Dôvere, ktoré si chce Penta vybrať.

„Lex únos štátu“

Novela kompetenčného zákona, ktorú Progresívne Slovensko počas rokovania v Národnej rade nazvalo „lex únos štátu“, sa stala známa hlavne tým, že si v nej predseda SNS Andrej Danko presadil vznik nového ministerstva cestovného ruchu a športu. Aj to začalo fungovať od 1. februára.

Vznik ministerstva prezidentka nenapadla a už v piatok 2. februára za nového ministra vymenovala Dušana Keketiho.

Nespochybnila ani to, že prostredníctvom novely si medzi zbrojármi posilní vplyv minister obrany, ktorým je teraz Robert Kaliňák (Smer). V podaní nespochybnila ani to, že poslancovi Smeru Tiborovi Gašparovi novela zjednodušuje cestu k obsadeniu postu riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Vo podaní dala prezidentka najavo, že podľa nej nebolo v súlade s ústavou, ak vláda odôvodnila skrátené legislatívne konanie potrebou zriadiť nové ministerstvo, pretože jeho vznik nie je mimoriadnou okolnosťou, ktorá by umožňovala siahnuť po expresnom schvaľovaní. To je možné len vtedy, ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo hrozia značné hospodárske škody pre štát.

Schválenú novelu prezidentka vetovala, no vládna väčšina jej veto v polovici januára v Národnej rade prelomila.

Čo ak nestihnú definitívne rozhodnúť, kým Čaputová neskončí

Čaputová tvrdí, že novela mala byť podrobená vecnej, poctivej a odbornej diskusii. „Podľa prezidentky zo strany zákonodarcu došlo k porušeniu ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a hrubému a svojvoľnému nerešpektovaniu zákonných pravidiel zákonodarného procesu,“ podotýka v podaní.

Opozičné strany už počas schvaľovania novely kompetenčného zákona hovorili o „hanebnom kroku vlády“, ktorým chce ovládnuť nezávislé štátne úrady.

Napadnúť novelu na Ústavnom súde je pripravené aj Progresívne Slovensko. Tento podnet môže byť kľúčový, ak Ústavný súd o prezidentkinom podnete definitívne nerozhodne do 15. júna, keď jej vyprší funkčné obdobie.

Nový prezident bude mať možnosť stiahnuť jej podnet zo súdu. O Prezidentský palác totiž súperí aj predseda Hlasu Peter Pellegrini, ktorý za novelu hlasoval, a je jedným z favoritov volieb. Kandiduje aj ďalší predseda koaličnej strany Andrej Danko z SNS.