Denník N

Hvoreckého knižnica: Chamtivosť, sex a lynč. Tradiční Sedliaci šokovaní kapitalizmom

Záber z filmu Sedliaci. Foto - Vertigo Distribution
Záber z filmu Sedliaci. Foto – Vertigo Distribution

Jeden z najpútavejších poľských eposov dvadsiateho storočia ožíva v novej filmovej adaptácii.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Meno Władysław Reymont ste možno zachytili pred piatimi rokmi, keď jeho krajanka Olga Tokarczuková získala Nobelovu cenu za literatúru. Spomínalo sa, že poľský klasik modernizmu bol ocenený už roku 1924 najmä za vrcholný román Sedliaci, známy aj z viacerých slovenských vydaní, naposledy v kvalitne pripravenej edícii v Tatrane.

Aj on preslávil prvotriedne poľské písanie vo svete podobne ako historický realista Sienkiewicz, scifista Lem či poetka Szymborska.

Teraz sa Sedliaci dočkali tretieho filmového spracovania; po dvoch tradičných pribudlo inovatívne, ktoré kombinuje klasické herectvo s rotoskopiou, ručnou animáciou na plátno. Deväťdesiat animátorov zo štyroch štátov prekresľovalo po jednom všetky filmové rámčeky s hranou stopážou. Jeden z najpútavejších poľských eposov dvadsiateho storočia intenzívne oslovuje dodnes.

Mikrokozmos poľskej dediny

Reymont písal predlohu v rokoch 1901 až 1908 a vydával ju na pokračovanie. Na skoro tisíc stranách čitateľa vtiahne hlboko do prirodzeného kolobehu mikrokozmu poľskej dediny Lipce, v ktorej býval a dôverne ju poznal. Komunita žije oddávna spätá s okolitou prírodou, no len čo sa ocitne na prahu moderny, všetko sa mení.

Ucelený a sugestívny obraz spoločnosti na vidieku autor poňal ako tetralógiu s časťami pomenovanými podľa ročných období. Toho sa drží aj film, i keď, pochopiteľne, mnohé motívy spracúva skratkovito, hutnejšie.

Reymont (1867 – 1925) v dialógoch hojne využil nárečie roľníkov z lodžského vojvodstva, pretože v regióne dlho pôsobil ako železničiar. Dej sa odohráva koncom devätnásteho storočia, viaceré okolnosti však naznačujú príchod dvadsiateho a s ním epochálne premeny. Kompozícia románu sa vyznačuje prísnou jednoduchosťou, ale dodnes pôsobí funkčne a efektne, z čoho profituje aj vydarená adaptácia.

Odľahlý svet obce dlhodobo zostával nemenný, fungoval takpovediac mimo histórie v rytme opakovania poľnohospodárskych cyklov, náboženských rituálov a folklórnych zvykov. Lenže večný návrat dostal trhliny hlavne z dvoch príčin: začiatok konca patriarchátu a nástup kapitalizmu.

Novátorský rozprávač

Bohato rozvetvený dej románu sa vo filme zužuje na priam antickú drámu dvoch rodín. Príbeh má výrazných individuálnych hrdinov – ako najbohatší sedliak Boryna, vdovec, ktorý si vezme chudobnú a krásnu Jagnu. Mladá žena otvorene a slobodne prežíva svoju sexualitu, nadväzuje vzťahy s viacerými mužmi, lenže najviac ju priťahuje práve manželov syn, už ženatý Antek, otec dvoch detí. Prepukne škandál, ktorý do konfliktu postupne zapojí výrazného kolektívneho hrdinu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie