Denník N

Bývalý premiér Talianska: Fica som poznal ako rozumného lídra, prekvapil nás

Enrico Letta (49) je taliansky ľavicový politik a v súčasnosti dekan na Paris School of International Affairs. V rokoch 2013 – 2014 bol premiérom, predtým ministrom európskych záležitostí, neskôr ministrom hospodárstva. Má vysokú znalosť problematiky EÚ. Na Univerzite v Pise študoval medzinárodné právo. Je ženatý a má troch synov. Foto – AP
Enrico Letta (49) je taliansky ľavicový politik a v súčasnosti dekan na Paris School of International Affairs. V rokoch 2013 – 2014 bol premiérom, predtým ministrom európskych záležitostí, neskôr ministrom hospodárstva. Má vysokú znalosť problematiky EÚ. Na Univerzite v Pise študoval medzinárodné právo. Je ženatý a má troch synov. Foto – AP

Je autorom operácie Mare Nostrum, vďaka ktorej zo Stredozemného mora vytiahli 150-tisíc utečencov. Nakoniec ho to stálo kreslo, no svoje rozhodnutie taliansky expremiér Enrico Letta neľutuje.

Prečítaním rozhovoru podporíte fundraisingový
projekt študentov – Štipendijný fond Bilgymu.

Je pre vás nemecká kancelárka Angela Merkelová Osobnosťou roka 2015, ako ju označil časopis Time?

Pre mňa áno. Ak sa zameriame na politiku, nielen európsku, ale aj svetovú, vidíme, že hrala rozhodujúcu úlohu v mnohých oblastiach. Pri zahraničnej politike napríklad vo veci Minských dohôd ukázala výraznejšie líderstvo ako François Hollande. Takisto zaujala pozitívny prístup ku gréckej kríze, keď nariadila nemeckému ministrovi financií, aby bol voči Grékom menej tvrdý. Utečenecká kríza je, samozrejme, hlavný dôvod, pri ktorom ukázala v jednej chvíli líderstvo, víziu a modernitu zároveň. Takže moja odpoveď je áno.

V októbri 2013 – po tragédii pri Lampeduse, keď v potopenej lodi zahynulo viac ako 350 ľudí – ste odštartovali záchrannú námornú operáciu Mare Nostrum. Bola drahá 
a politicky nepopulárna, no zachraňovala životy. Prečo ste sa do toho pustili?

Z rovnakého dôvodu ako Merkelová. Keď v lete vyhlásila, že prijme migrantov, uvedomovala si, že v určitých kľúčových momentoch je neprijateľné robiť politické kalkulácie. V krízových momentoch je dôležité robiť rozhodnutia, o ktorých ste presvedčený, že sú správne, a stáť za nimi.

Bez ohľadu na preferencie?

Áno.

Vás to do určitej miery stálo premiérske kreslo. Neľutujete?

V prvom rade bolo potrebné zachrániť ľudí, ktorí sa plavili do Talianska, a ja 
som spravil rozhodnutie, o ktorom som presvedčený, že bolo správne. V druhom rade bolo Mare Nostrum efektívne v ničení pašerákov, pretože okrem záchrany išlo aj
 o potápanie prázdnych lodí. Zároveň som bol však sklamaný, že sme v tom ostali sami.

Minuli ste na to viac ako 110 miliónov eur, okolité štáty pomáhali minimálne. Žiadali ste EÚ o pomoc?

Samozrejme, ale nedosiahli sme veľa. Približne milión eur poskytla Európska komisia, Slovinsko poskytlo pomoc v podobe vojenskej lode a mali sme veľmi dobrú spoluprácu s Maltou. To je všetko.

Po vašom odchode na jar 2014 akcia ešte niekoľko mesiacov pokračovala. Išlo o rozhodnutie súčasného premiéra Mattea Renziho?

Talianske námorníctvo pokračovalo, ale ako viete, na jeseň 2014 prestali. V nádeji, že sa zapoja okolité štáty a EÚ, no dnes stále neexistuje efektívny nástroj, ktorý by Mare Nostrum nahradil. Išlo podľa mňa o zlé rozhodnutie s negatívnym dosahom na životy, čo sme veľmi pocítili práve v poslednom roku.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu sa počet utopených utečencov od konca operácie zvýšil desaťnásobne. Počet ľudí, ktorí sa pokúšali dostať do Talianska, však za rovnaké obdobie stúpol len o 15 percent. Ako si to vysvetľujete?

Chýba efektívny nástroj a náhrada toho, čo sme začali po Lampeduse. Európska únia je do veľkej miery nečinná, za pozitívne však považujem rozhodnutie Komisie zo septembra, keď prišiel návrh na rozdelenie ľudí podľa krajín pôvodu. Je neprijateľné, aby sme poskytovali status utečenca Albáncom, Srbom alebo Kosovčanom, ktorí – ak sa nemýlim – tvorili asi 20 percent prijatých migrantov v Nemecku.

Čo to pre Nemecko znamená?

Odpoviem otázkou: bude Nemecko schopné presvedčiť ostatné členské štáty, aby konali efektívne? Nám sa to nepodarilo, nepresvedčili sme ostatných, aby sme prijali spoločný postup. Myslím tým projekt na riešenie situácie v krajinách pôvodu a, samozrejme, konflikt v Sýrii.

Čo si myslíte o povinnom prerozdeľovaní utečencov podľa kvót?

Myslím si, že to bolo nevyhnutné.

V debate o migrantoch sa často používajú dva rozdielne argumenty. Prvý hovorí, že mladých migrantov Európa potrebuje, aby nahradili starnúcu pracovnú silu a financovali naše sociálne systémy. Druhí argumentujú, že migrantov nepotrebujeme, pretože v krajinách ako Španielsko a Grécko je medzi mladými 40-percentná nezamestnanosť. Ako sa na to pozeráte vy?

Oba argumenty sú dobré a navzájom sa dopĺňajú. Ten prvý sa na vec pozerá z dlhodobého hľadiska, druhý z krátkodobého. Som si istý, že nezamestnanosť je problém, ktorý v ďalších rokoch dokážeme znížiť. Ak hovoríme o demografii, čísla sú ohromné. Populačná predpoveď pre Nemecko nie je pozitívna. Pokiaľ bude pokračovať súčasný trend, v roku 2035 bude mať jedna tretina Nemcov 65 rokov a viac. Pri dnešnom nastavení sociálneho systému je to neudržateľné, a teda krajiny ako Nemecko mladú pracovnú silu potrebujú. Juhoeurópske štáty sú na tom podobne, rovnako je to v krajinách strednej a východnej Európy. Jednou z mála výnimiek je Francúzsko, kde je fiškálna politika vlád na podporu rodín v tomto ohľade demograficky pozitívna.

Ak to zjednoduším, prevláda u vás názor, že prisťahovalcov Európa potrebuje. V roku 2008 podpísalo Taliansko s Líbyou „Priateľskú dohodu“, ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby sa migranti nedostali do Európy. Nie je to v rozpore s tým, čo ste práve povedali?

Vtedy išlo o úplne iný príbeh. V roku 2008 malo Taliansko jasného partnera – Kaddáfího režim. Bol to náročný vládca, no bol to náš partner schopný rokovať a viesť krajinu. Rozhodoval o hraniciach Líbye. Dnes je táto krajina v chaose, nevieme, kto jej vládne a či ešte vôbec existuje.

Dohody ste však mali aj s Egyptom a Tuniskom, Španielsko vedie podobnú politiku v súvislosti s Marokom. Svedčí to o tom, že migrácia Európu ohrozuje, alebo je to jednoducho len nechcený fenomén?

Myslím si, že ďalších 5 až 10 rokov to bude jedna z hlavných výziev hlavne pre Európsku úniu. Nie sme na to pripravení. Zatiaľ sú naše činy len reakciou na problémy, ktoré prichádzajú. Domnievam sa, že jedným z riešení je vytváranie menších etnických skupín vo viacerých krajinách, čím by sa zabránilo tomu, aby napríklad v Nemecku vznikli masívne komunity dvoch etnických skupín, z čoho potom pramenia komplikácie. Zároveň si však uvedomujem, že ľudia chcú ísť tam, kde už niekoho poznajú a kde je ich komunita.

Aký je váš vzťah s premiérom Robertom Ficom? 

Niekoľko mesiacov sme spolu fungovali v Rade EÚ a mali sme veľmi dobrý vzťah. Poznal som ho ako rozumného lídra s citom pre solidaritu. Práve preto som bol taký prekvapený, keď som sa dozvedel o jeho tvrdých vyjadreniach proti migrantom. Rozumiem, že sledovať verejnú mienku a počúvať hlasy voličov je dôležité. Ale v čase krízy je nevyhnutné ľudí upokojiť a situáciu vysvetliť.

Ovplyvní to postavenie Slovenska v Európskej únii?

Na európskej úrovni to vytvorilo prekvapenie. Je to po prvýkrát, čo sa vaša krajina stavia do takej protieurópskej pozície. Z tohto dôvodu sme boli veľmi prekvapení a dúfam, že je to len epizóda, ktorá pominie.

Pred niekoľkými týždňami mal na parížsku univerzitu Sciences Po Paris zavítať ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Je podľa vás správne, aby sa aktívni politici pohybovali na akademickej pôde?

Určite áno, som o tom presvedčený. Dávame tak študentom možnosť komunikovať s politikmi a lídrami na jednej úrovni. Nikdy by som nedovolil, aby politik prišiel, predniesol prejav a odišiel. Vždy sa snažíme o to, aby bola diskusia na vyrovnanej úrovni.

Akú máte predstavu o budúcnosti tejto krajiny? Mala by sa stať členom EÚ?

Prečo nie? Najprv však musíme normalizovať vzťahy s Ruskom. Nemôžeme si predstaviť, že by sa Ukrajina pripojila k EÚ bez súhlasu Ruska. Takže v tejto chvíli na to nie je vhodný čas, čo však neznamená, že sa to nezlepší. Ukrajina má s Ruskom historicky veľmi silné väzby a na tých je potrebné stavať. Mám ideu dvojzónovej EÚ. Vonkajší okruh zahŕňa štáty ako Ukrajina, Srbsko, Turecko a Nórsko. Vnútornú časť tvoria súčasné štáty, ktoré sú ekonomicky a politicky viac integrované.

Vidíte v takomto rozdelení riešenie „brexitu“?

Čiastočne áno. Vytvorenie vonkajšej zóny, v ktorej bude Británia súčasťou Únie, no zároveň si zachová nižšiu mieru integrácie, ktorá ju nebude zaväzovať k ďalším rokovaniam, považujem za možné riešenie.

Aké máte odporúčanie pre voličov, ako aj nových ľudí, ktorí by chceli vstúpiť do politiky?

Nepozerať sa len na to, čo kandidát kritizuje, ale aj čo ponúka. Okrem toho študentom vždy hovorím: ak chcete ísť do politiky, choďte, no najprv musíte mať inú prácu. To vám dáva voľnosť odísť, keď s niečím nesúhlasíte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie