Na Šancovej ulici v Bratislave zostanú štyri pruhy. Mesto nemá peniaze na projekty, ktoré by ju odľahčili

Dopravná situácia v Bratislave sa môže v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Mesto nemá peniaze na veľké infraštrukturálne projekty, ktoré by pomohli odľahčiť centrum mesta a jeho okolie, zatiaľ čo počet áut stále rastie.

Prepojenie Pražskej a Bajkalskej cez takzvanú severnú tangentu by podľa magistrátu stálo 100 miliónov eur. Vonkajší polokruh, ktorý by prepojil Galvaniho a Bory, až 800 miliónov eur. Už len prípravné fázy by podľa magistrátu stáli milióny eur.

„Z hľadiska hospodárnosti je preto dôležité začať s prípravou takéhoto projektu až po garancii jeho financovania,“ vraví hovorca magistrátu Peter Bubla s tým, že mesto sa nemôže spoliehať na eurofondy.

„V prípade Severnej tangenty a vonkajšieho polokruhu ide o cestné stavby v intraviláne a tieto sú vyňaté z projektov, ktoré je možné prefinancovať z eurofondov v rámci Programu Slovensko a príslušnej alokácie z Udržateľného mestského rozvoja,“ pripomína Bubla.

Magistrát má záujem rokovať o dopravných projektoch s novým vedením ministerstva dopravy, to sa však v Bratislavskom kraji sústreďuje na realizáciu tunelu Karpaty na úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Tento projekt by zároveň pomohol odľahčiť dopravu v Bratislave, ministerstvo si však netrúfa odhadnúť, kedy sa začnú stavebné práce.

Je to zlá správa aj pre autorov a signatárov petície Dajme Šancovej šancu na život, ktorá žiada zníženie pruhov pre autá na jeden v každom smere. Šancová je momentálne kľúčovou súčasťou vonkajšieho aj vnútorného okruhu mesta.

Magistrát neuvažuje o znížení jej kapacity, kým ulicu neodľahčí jeden zo spomínaných projektov.

Doprava sa zhusťuje, medziročne aj o štvrtinu

S veľkými dopravnými projektmi v nedohľadne sa mesto sústreďuje na to, aby ľudia namiesto auta využili alternatívny spôsob dopravy – bicykel, MHD alebo chôdzu.

„Jediný naozaj účinný spôsob, ako minimalizovať zápchy, je budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia, podľa individuálnych potrieb a preferencií. Toto potvrdzujú aj skúsenosti z iných miest,“ hovorí magistrát.

Nové cyklotrasy, väčšie autobusy a električky však zatiaľ nemali žiadaný efekt na počet áut v uliciach a vyťaženosť nosných križovatiek medziročne stúpa, miestami až o štvrtinu. „Hlavnými križovatkami dnes prechádza výrazne viac áut než minulý rok alebo pred pandémiou,“ priznáva magistrát.

Napríklad križovatkou Bajkalská – Trenčianska prejde v priemere o 6 251 viac áut než minulý rok, čo je 27-percentný nárast. Križovatkou Galvaniho – Ivanská cesta prejde o 2 520 áut denne viac oproti roku 2019, čo je o 24 percent viac.

O Severnej tangente sa hovorí vyše 20 rokov

Magistrát tvrdí, že v Bratislave už nie je veľa priestoru na zvyšovanie kapacít ciest. Vlani sa podarilo rozšíriť Harmincovú ulicu z dvoch na štyri pruhy. Aj tento projekt však bolo ťažké zrealizovať pre vlastnícke vzťahy k okolitým pozemkom. „Pracuje sa aj na projekte predĺženia Saratovskej. Týchto možností je však v meste málo a sú to skôr výnimky,“ vraví mesto.

Navyše tam, kde aj priestor je, chýbajú peniaze.

O takzvanej Severnej tangente sa hovorí minimálne od roku 2001. Projekt počíta s prepojením Pražskej a Bajkalskej ulice. Autá by na Jarošovej ulici vošli do 360 metrov dlhého podjazdu, ktorý by ich zobral popod Račiansku ulicu a vypustil na Pionierskej ulici. Na jej konci je naplánovaný 700-metrový tunel, ktorý povedie popod Jaskov rad a vyústi na Pražskej.

Mesto odhaduje cenu projektu na 100 miliónov eur, čo je nad finančné možnosti hlavného mesta. Ide pritom o najlacnejší z projektov.

Magistrát hovorí o nedostatku priestoru na rozširovanie ciest po tom, čo sám zrušil dva pruhy na Vajanského nábreží, ale za týmto rozhodnutím si stojí.

„Medzi Mostom SNP a Šafárikovým námestím mali cyklisti zákaz jazdy na promenáde, lebo v tomto úseku je chodník príliš frekventovaný a úzky a prichádzalo k častými kolíziám s pešími. Pohyb po ceste zároveň pre mnohých nebol bezpečný. Vďaka novému úseku vzniklo prakticky súvislé prepojenie cykloinfraštruktúrou medzi Karlovou Vsou a Ružinovom,“ vysvetľuje.

Magistrát zároveň chcel lepšie prepojiť historické centrum s Dunajskou promenádou. Mesto sa odvoláva aj na dáta, ktoré hovoria, že 70 percent áut nábrežím len prechádzalo. „Na tieto trasy je možné využiť mosty alebo obchvat na Einsteinovej, ktoré sú na tento typ tranzitnej dopravy – na rozdiel od nábrežia – aj dimenzované,“ hovorí magistrát.

Ministerstvo: Sústreďujeme sa na tunel Karpaty

Tretí a zároveň najväčší projekt zakreslený na mape magistrátu je diaľničný tunel Karpaty D4, ktorý má v budúcnosti mostom ponad Moravu nadväzovať na plánovanú rakúsku rýchlostnú cestu S8 do Viedne. Ten má v kompetencii Národná diaľničná spoločnosť.

Ministerstvo dopravy odhaduje cenu celého tohto úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica s tunelom Karpaty na 1,5 miliardy eur. „Jednou z možností jeho financovania je PPP projekt, to však ešte budeme musieť preveriť,“ priblížila hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.

„Keďže ani táto stavba ešte nemá finančné krytie, uvažovať o tom, že by štát aspoň čiastočne financoval dve ďalšie, v podstate paralelné cesty, nie je veľmi reálne,“ odpovedala na otázku, či je ministerstvo otvorené spolupráci s Bratislavou na Severnej tangente a vonkajšom polokruhu.

Odhadnúť, kedy by sa mohli začať stavebné práce na tuneli pod Karpatmi, sa podľa ministerstva momentálne nedá. „Rozhodne to však nebude v najbližších rokoch,“ hovorí Poláčiková.

Záverečné stanovisko EIA k projektu dostalo ministerstvo ešte koncom roka 2022, no následne boli voči nemu podané rozklady. Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia po ukončení rozkladového konania už bude záväzné pre ďalšiu prípravu a povoľovanie.

PAAS sa rozširuje, pribúdajú záchytné parkoviská

S dopravnou situáciou v meste úzko súvisí aj celomestský parkovací systém PAAS, parkovacie domy a záchytné parkoviská. Magistrát očakáva, že po zavedení regulovaného parkovania v celom meste stúpne počet ľudí, ktorí využívajú na prepravu MHD či bicykel.

V Bratislave je podľa paas.sk aktuálne osem záchytných parkovísk s kapacitou dokopy 789 parkovacích miest.

Bratislava ešte vlani v septembri avizovala, že pripravuje spustenie záchytného parkoviska pod Prístavným mostom, a plánuje aj záchytné parkovisko na Bajkalskej ulici pri rýchlostnej ceste R7.

„Z dlhodobého hľadiska projektovo pripravujeme väčšie riešenia vo forme veľkokapacitných parkovacích domov, kde sa aktuálne snažíme získať financovanie napríklad aj z eurofondov,“ povedal vlani hovorca magistrátu Bubla pre TASR.

Parkovacie domy by mali vyrásť aj na Zlatých pieskoch, pri zoologickej záhrade či Janíkovom dvore.

Magistrát okrem toho projektuje tri rezidenčné parkovacie domy – na Wolkrovej, Topoľčianskej a Saratovskej ulici. Nedávno sa začali práce na dvojpodlažnom parkovacom dome na Ulici Ľudovíta Fullu v Karlovej Vsi. Výstavba za takmer 900-tisíc eur by mala podľa zmluvy medzi mestom a firmou Bemicon trvať rok a vytvoriť 72 parkovacích miest.