Svetový newsfilter: Čo hrozí, ak Zelenskyj odvolá veliteľa armády

Dobrý deň,

tento týždeň priniesol dve zásadné správy, ktoré sa týkajú Ukrajiny. Prvou je schválenie ďalšej pomoci od Európskej únie, ktorú doteraz blokoval Viktor Orbán. Maďarského premiéra k tomu doviedlo aj presviedčanie od popredných predstaviteľov Európskej únie.

Horšou správou pre Ukrajinu sú pokračujúce nezhody medzi najdôležitejšími ľuďmi v krajine. Dostalo sa to do stavu, keď sa už len čaká na to, kým sa definitívne potvrdí, že ukrajinskú armádu bude viesť nový človek.

Európa: Čo hrozí, ak skončí ukrajinský veliteľ

Na 50-miliardovej pomoci pre Ukrajinu sa vo štvrtok prekvapivo rýchlo zhodlo všetkých 27 lídrov členských štátov. Viktor Orbán nakoniec ustúpil zrejme aj pod hrozbou „ekonomickej vojny”, ak by chcel naďalej vydierať väčšinu krajín EÚ.

Prečo je to dôležité: Rusko proti Ukrajine vedie totálnu vojnu vo všetkých sférach. Jednou z nich je aj snaha o ekonomický kolaps krajiny. Bez finančnej pomoci západných spojencov by sa mu Ukrajina nevyhla.

Výsledok samitu je veľmi dobrou správou a zároveň odkazom do Moskvy, že Západ je aj po dvoch rokoch totálnej vojny odhodlaný pomáhať Ukrajine. Nezmení to ani protiukrajinská rétorika Fica alebo Orbána.

Domáce konflikty: Naopak, veľmi zlou správou pre Ukrajinu je pretrvávajúci konflikt medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným.

Ich spory vyvrcholili tento týždeň, keď Zelenskyj podľa domácich aj západných médií vyzval Zalužného, aby odstúpil. Ukrajinský prezident je odhodlaný ho v blízkom čase vymeniť.

Tento krok, ako napísal austrálsky generál Mick Ryan, je však veľmi riskantný a mohol by mať vážne dôsledky.

Ryan píše, že nahradiť ho bude ťažké, pretože je charizmatický líder, ktorý má rešpekt v ozbrojených silách, a záleží mu na životoch svojich vojakov. Výmena na najvyššom poste v armáde navyše vyvolá ďalšie zmeny v hierarchii velenia. To podľa Ryana oslabí prácu ukrajinských ozbrojených síl.

Ovplyvní to aj vzťahy so spojencami, ktoré si nový veliteľ armády bude musieť budovať. A v neposlednom rade to Rusku pomôže šíriť naratív, že v ukrajinskej elite je chaos.

Čo bude ďalej: Zalužného v odbornej komunite aj medzi spojencami považujú za šikovného profesionála, ktorý sa dokáže rozhodovať nezávisle, bez ohľadu na tlak prezidenta. Zdravá a konštruktívna výmena názorov je predpokladom na dobré rozhodovanie, čo je vo vojne kľúčové.

Zalužnyj má na Ukrajine výrazne vyššiu dôveryhodnosť ako Zelenskyj. Jeho odvolanie bez riadneho vysvetlenia by vyvolalo dojem, že prezident žiarli na obľúbeného generála a svoje ambície si pomýlil so záujmami krajiny.

Samozrejme, ako hlavný veliteľ má právo dosadiť do vedenia armády človeka, ktorému dôveruje – musí to však zrozumiteľne a presvedčivo vyargumentovať. Vecné argumenty, prečo by mal Zalužnyj skončiť, však ešte nezazneli.

Severná Amerika: Ako svet vidí šéf CIA

Podobne ako útoky z 11. septembra 2001 aj ruská invázia na Ukrajine odštartovala novú éru fungovania amerických tajných služieb. V rozsiahlej eseji pre časopis Foreign Affairs to tvrdí šéf CIA William Burns, ktorý z pohľadu Washingtonu hodnotí najväčšie bezpečnostné výzvy súčasnosti.

Ako to vyzerá: Kľúčovou prioritou Spojených štátov podľa Burnsa ostáva súperenie s Čínou. Tá je podľa neho jedinou krajinou, ktorá má snahu aj možnosti ohroziť súčasný medzinárodný poriadok.

Riaditeľ americkej spravodajskej služby je však presvedčený, že výzva v podobe Číny sa nedá oddeliť od ruskej vojny proti Ukrajine. Vo svojej analýze píše, že len máločo by posmelilo Peking viac, ako keby USA prestali dodávať zbrane Kyjivu.

Zároveň zdôrazňuje, že Američania investujú do pomoci Ukrajine len zhruba päť percent svojho obranného rozpočtu. Ak by ju zastavili, ako si želajú niektorí radikálni republikáni, išlo by podľa neho o „vlastný gól historických rozmerov“.

Čo teraz: Burns predpokladá, že tento rok bude pre Ukrajinu náročný. Skúsený americký predstaviteľ, ktorý zároveň slúžil ako veľvyslanec v Rusku, však naznačuje, že vie, ako rozmýšľa prezident Vladimir Putin.

Tvrdí, že po vyše dvoch desaťročiach sledovania ruského prezidenta pochopil, že Putin je posadnutý Ukrajinou. Inými slovami, Rusko podľa neho nemôže byť veľmocou, ak nemá pod kontrolou Ukrajinu, a on nemôže byť veľkým lídrom, ak Rusko nie je veľmocou.

Kľúčom k jeho porážke podľa šéfa CIA bude práve západná pomoc. Burns nehovorí o „absolútnom“ víťazstve, ktorého súčasťou by bolo oslobodenie každého metra medzinárodne uznaného ukrajinského územia. Zdôrazňuje však, že čím viac zbraní Ukrajina dostane, o to silnejšiu pozíciu bude mať v prípadných rokovaniach.

Čo ďalej: Šéf CIA zároveň naznačuje, že americkej spravodajskej službe sa darí získavať ruských špiónov, keďže podľa neho medzi Rusmi rastie nespokojnosť s vedením krajiny. Podľa Burnsa to Američania vnímajú ako jedinečnú príležitosť, ktorú si nenechávajú ujsť.

Vo svojej eseji sa venuje aj iným témam: okrem iného spomína, že hoci má štyri desaťročia skúseností s Blízkym východom, tento región bol len málokedy výbušnejším miestom než teraz. Podobne ako prezident Joe Biden aj on volá po vzniku palestínskeho štátu.

Za rozhodujúcu pre bezpečnosť Blízkeho východu a konkrétne Izraela vníma „iránsku otázku“. Dodáva, že režim v Teheráne je podľa všetkého pripravený bojovať do posledného zástupného vojaka, zatiaľ čo rozširuje svoj jadrový program a pomáha Rusku vo vojne proti Ukrajine.

Latinská Amerika: Haiti ovládajú gangy a pomoc neprichádza

Haiti sa dlhodobo zmieta v ťažkej kríze, ktorá sa neustále prehlbuje. Až 80 percent hlavného mesta ovládajú násilné gangy. Bojovať s nimi mala medzinárodná misia pod vedením Kene, no jej budúcnosť je neistá.

Čo sa deje: Minulý rok sa Keňa, ktorej pohraničné stráže majú skúsenosti s bojom so zlodejmi dobytka, pašerákmi aj extrémistickými a polovojenskými skupinami, ponúkla, že povedie medzinárodnú misiu na boj proti kriminálnym gangom na Haiti.

Svojich vojakov či policajtov chceli vyslať viaceré karibské krajiny. Kenský najvyšší súd však teraz rozhodol, že rozhodnutie o vyslaní miestnych policajtov na Haiti je protiústavné.

Misia, na ktorú vyčlenili financie Spojené štáty, no viesť ju nechcú, mala bojovať s kriminálnymi gangmi terorizujúcimi najmä hlavné mesto Port-au-Prince.

Podľa odhadov tam operuje približne sto gangov. Kontrolujú cesty a príjmy čerpajú z ciel, distribúcie vody, elektriny a dokonca aj z autobusovej dopravy. Pre mladých mužov na chudobnom ostrove sú preto lákavé – až tak, že museli vytvoriť čakacie zoznamy pre potenciálnych členov.

Ako sa to začalo: Násilie v uliciach Port-au-Prince sa prehlbuje od júla 2021, keď prezidenta Jovenela Moïseho zastrelili v jeho dome. V decembri minulého roku z vraždy obvinili bývalého haitského senátora Johna Joela Josepha a vymerali mu doživotný trest odňatia slobody.

Kríza na Haiti by sa však dala datovať už od ničivého zemetrasenia v roku 2010, ktoré si vyžiadalo 300-tisíc obetí. Prípadne ešte skôr. V súčasnosti je však Haiti už na pokraji totálneho kolapsu.

Podľa dát OSN čelí akútnemu hladu 4,7 milióna obyvateľov Haiti. To je takmer polovica ľudí, ktorí v krajine žijú.

Násilné konflikty a útoky pouličných gangov sú na Haiti na dennom poriadku. Foto – TASR/AP

Čo robia gangy: Gangy ľudí unášajú, vraždia, znásilňujú, vypaľujú a rabujú im domy. Od roku 2022 ušlo zo svojich domovov viac ako 200-tisíc ľudí. Za minulý rok bolo zavraždených takmer 4800 ľudí, čo predstavuje medziročný nárast o 119 percent. Unesených bolo takmer 2500.

Gangy útočia na rôzne štvrte a ich obyvatelia sa boja vychádzať z domu.

Mnohé ženy živia rodiny tým, že idú do inej časti mesta nakúpiť potraviny a potom ich predávajú vo svojej štvrti. Práve ony sa často stávajú obeťami skupinového znásilnenia. Na Haiti nie sú interrupcie legálne. Často sa stanú matkami, za čo ich v dôsledku stigmatizácie rodiny odvrhnú.

Keďže Keňa nateraz z misie odstúpila, zatiaľ sa nevie, kto príde Haiti na pomoc. Na ostrove nepopulárny premiér Ariel Henry o ňu medzinárodné spoločenstvo žiadal už pred rokom.

Ázia: Škandál agentúry OSN

Izraelská vláda tvrdí, že najmenej dvanásti zamestnanci OSN sa podieľali na útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hoci s nimi v organizácii bleskovo ukončili spoluprácu, vyše desať krajín na čele so Spojenými štátmi americkými pozastavilo financovanie celej agentúre pre palestínskych utečencov.

Aký je kontext: V dôsledku prvej arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 ušli alebo boli vyhnané státisíce Palestínčanov. Mnohí zostali v okolitých krajinách bez možnosti vrátiť sa domov, čo v ich kolektívnej pamäti ostalo ako nakba, teda katastrofa.

Po skončení konfliktu vznikol úrad na ich ochranu známy ako UNRWA. Ten je dodnes kľúčový pre milióny Palestínčanov v Pásme Gazy, ale aj na Západnom brehu či v Jordánsku.

Dokopy zamestnáva zhruba 40-tisíc ľudí a jeho ročný rozpočet je na úrovni vyše jednej miliardy eur. Na palestínskych územiach prevádzkuje školy a má na starosti humanitárnu pomoc.

Čo sa stalo: Izrael je voči tejto agentúre dlhodobo kritický a tvrdí, že jej zámer integrovať palestínskych utečencov do spoločnosti v okolitých krajinách zlyhal. Minulý týždeň zároveň zverejnil správu, že dvanásti zamestnanci UNRWA z Pásma Gazy sa podieľali na útokoch Hamasu.

Tieto obvinenia berie vážne aj OSN. Pracovníkov okamžite prepustila a sľúbila ďalšie vyšetrovanie.

Kľúčoví prispievatelia UNRWA aj napriek tomu dočasne stopli financovanie agentúry, čo humanitárni pracovníci aj generálny tajomník OSN António Guterres považujú za kolektívny trest.

Philippe Lazzarini, šéf UNRWA. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Izrael okrem toho tvrdí, že až desať percent zamestnancov UNRWA je členmi Hamasu, ale toto číslo sa nedá nezávisle overiť.

Humanitárni pracovníci varujú, že zastavenie finančnej pomoci môže ešte zhoršiť už teraz alarmujúcu situáciu v Gaze, kde bolo v dôsledku izraelskej invázie vysídlených vyše 85 percent ľudí.

Tento týždeň pritom obe strany cez prostredníkov v regióne rokovali o dočasnom prímerí výmenou za prepustenie izraelských rukojemníkov, no dohodu zatiaľ nedosiahli.

Čítajte viac: Mali chrániť palestínskych utečencov, namiesto toho útočili na Izrael. O čom je škandál agentúry OSN

Afrika: Rozpadá sa ECOWAS?

Západoafrické štáty, ktoré spája to, že na ich čele sú vojenské junty, urobili ďalší krok k izolácii. Vystúpili z regionálneho spoločenstva, ktorého cieľom bola najmä hospodárska spolupráca.

O čo ide: Niger, Mali a Burkina Faso sú tri štáty, ktoré majú spoločné hranice, a v priebehu uplynulých troch rokoch vo všetkých prebehol vojenský prevrat.

V každom z nich to znamenalo aj úpadok demokracie, pretože vojenské junty sa napriek pôvodným sľubom nechcú vzdať moci a nemajú ambíciu odovzdať vládu do rúk politikov, ktorých si ľudia zvolia vo voľbách.

Naopak, robia všetko preto, aby rozbili základy demokracie tak, že ich bude veľmi ťažké obnoviť.

Kde sú spory: Vojenské junty za svoj postup čelili medzinárodnej kritike, ku ktorej sa pridali aj susedia a spojenci z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). V prípade Nigeru sa vlani dokonca spomínala aj vojenská intervencia.

K nej napokon nedošlo, no prispelo to k tomu, že vzťahy troch štátov ovládaných juntou a hospodárskeho spoločenstva sa úplne rozpadli.

Jedným z výsledkov je vyhlásenie z tohto týždňa, v ktorom Niger, Mali a Burkina Faso oznámili, že hospodárske spoločenstvo opúšťajú.

Krátko po vojenskom prevrate v Burkine Faso. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Junty tvrdia, že organizácia sa vzdialila svojim ideálom a okrem iného zlyhala aj v boji proti terorizmu. Neschopnosť miestnych vlád zlepšiť bezpečnostnú situáciu v krajine bola aj jedným z hlavných argumentov vojakov, ktorí uskutočnili prevraty.

Vedenie organizácie však v stredu reagovalo, že zatiaľ nedostalo žiadny oficiálny dokument, ktorým by tieto krajiny ohlasovali svoj odchod.

Zároveň platí, že ECOWAS všetkým trom po prevratoch pozastavil členstvo. Úplne sa odstrihnúť od hospodárskeho spoločenstva však pre tieto štáty nie je jednoduché, stále napríklad používajú západoafrický frank, ktorý je spoločnou menou ECOWAS-u.

Meno týždňa: Alejandro Mayorkas

Americkí republikáni naštartovali impeachment ministra pre vnútornú bezpečnosť. Tvrdia, že Alejandro Mayorkas si neplní svoje povinnosti, a preto do Spojených štátov prichádza viac ilegálnych migrantov.

Impeachment už schválil výbor, budúci týždeň by o ňom mala hlasovať snemovňa reprezentantov, v ktorej majú republikáni väčšinu. Ak to odhlasujú, Mayorkas bude len druhý minister v histórii, ktorému sa to stane. Aj napriek tomu, že podľa mnohých právnych expertov či predstaviteľov demokratov jeho kroky nenapĺňajú podstatu zločinov, za ktoré môžu verejní funkcionári podľa ústavy čeliť takejto ústavnej žalobe.

Argumentujú aj tým, že Mayorkas skrátka len robí to, čo chce prezident Joe Biden – a ten má právo na to, aby si stanovil svoju migračnú politiku.

Lenže ak by aj Mayorkasa v snemovni obžalovali, s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde o funkciu. Na jeho odsúdenie by bola potrebná dvojtretinová väčšina v senáte, pričom v súčasnosti v ňom majú demokrati väčšinu.

Foto týždňa

Rokovanie pred samitom EÚ. S Viktorom Orbánom sa stretli najdôležitejší predstavitelia Únie aj lídri Francúzska a Nemecka. Predseda Európskej rady krátko na to oznámil, že EÚ sa dohodla na ďalšej pomoci Ukrajine.

Čítajte viac: Orbán otočil a proti nebol ani Fico. EÚ schválila 50 miliárd pre Ukrajinu prekvapivo rýchlo