Žilinka v liste písal Pellegrinimu, aby za veľké úplatky bolo väzenie. Nepochodil

Ak minister vezme úplatok milión eur za zmanipulovanú štátnu zákazku, mal by skončiť vo väzení a nie zostať na slobode s podmienečným trestom. Aj takto by sa dala vysvetliť jedna z požiadaviek generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Zapracovať ju žiadal do spornej novely Trestného zákona od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho z Hlasu.

Naplnenie pripomienok generálneho prokurátora by pribrzdilo koalíciu Smeru, Hlasu a SNS v ich snahe presadiť na Slovensku tresty, ktoré nebudú odrádzať od úplatkárstva a korupcie.

Žilinka konkrétne chcel, aby za prijatie úplatku nad 650-tisíc eur hrozil trest 7 až 15 rokov, čo by znamenalo, že by po dokázaní viny neunikli väzeniu. Koalícia mu nevyhovela a trvá na menej prísnej sadzbe štyri až desať rokov, ktorá za istých okolností umožní udeliť podmienečný trest.

Ak zákon vládna koalícia presadí, tak vo väzení nemusí skončiť napríklad politik, ktorého prichytia a usvedčia s úplatkom desať miliónov v kufri. Dnes pritom stačí, aby verejný činiteľ zobral úplatok 133-tisíc eur a už mu hrozí väzenie 10 až 15 rokov a na podmienku nemôže ani pomyslieť.

Generálny prokurátor minulý týždeň zaslal Pellegrinimu list so svojimi pripomienkami. To, že bol doručený Národnej rade, v utorok spomínal poslanec za Smer Tibor Gašpar. Tento list má Denník N k dispozícii.

Paragrafy týkajúce sa Výboha, Bödöra, Brhela, ale aj Gašpara

Najviac výhrad mal Maroš Žilinka k navrhnutým trestom za korupciu. Pellegrinimu v liste naznačuje, že príliš nízke tresty nebudú odstrašujúce a že Slovensko sa aj v medzinárodných zmluvách zaviazalo „v zmysle proporcionality“ postihovať korupčnú trestnú činnosť. Nepomohlo, vládna koalícia Žilinkov apel na prísnejšie postihy pre korupčníkov ignoruje.

Sprísniť oproti pôvodnej novele požadoval aj paragrafy týkajúce sa korupcie, pre ktoré sú dnes trestne stíhaní aj ľudia blízki koalícii, napríklad oligarchovia s väzbami na premiéra Roberta Fica zo Smeru Miroslav Výboh, Norbert Bödör a Jozef Brhel, ale aj poslanec Smeru, bývalý šéf polície z éry Smeru, Tibor Gašpar. Aj v tomto prípade koalícia trvá na znížení trestov v podobe, aby sa mohli usvedčení páchatelia vyhnúť väzeniu a obísť s podmienkou.

Práve trestne stíhaného Gašpara koalícia poverila, aby s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom zo Smeru spracovali pozmeňujúci návrh s ústupkami, ktoré sú Fico a spol. ochotní spraviť v kontroverznej novele. Už samotnú novelu pomáhal písať aj bývalý sudca a terajší premiérov poradca David Lindtner, ktorý čelí obžalobe pre nepriamu korupciu.

Podľa Gašparovho návrhu verejný činiteľ, ktorý sa dá podplatiť v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu a vezme úplatok až do sumy nepresahujúcej 650-tisíc eur, bude mať šancu na podmienku, keďže koalícia trvá na sadzbe tri až osem rokov. Žilinka žiadal sprísnenie na štyri až desať rokov.

A natvrdo väzenie v rozmedzí 7 až 15 rokov, bez akejkoľvek možnosti podmienky, chcel za úplatky nad 650-tisíc eur, s čím neuspel.

Ako chce koalícia zmierniť tresty, sa dá vysvetliť aj na príklade policajta. Ak dnes vezme úplatok 300 eur za to, že nedá niekomu pokutu, hrozí mu natvrdo väzenie od päť do dvanásť rokov. Koalícia presadzuje, že keď zoberie úplatok 649-tisíc, bude mu hroziť len tri až osem rokov, čo mu dáva veľkú šancu na podmienku.

Hlavní aktéri mlčia

Generálna prokuratúra list adresovaný Pellegrinimu odmietla redakcii Denníka N poskytnúť. Žilinka od utorka nereagoval ani na otázky, ako hodnotí, že so všetkými svojimi pripomienkami neuspel.

Pri otázke, prečo nevyhoveli pripomienkam Maroša Žilinku, mlčí aj prezidentský kandidát Pellegrini. Hovorkyňa predsedu parlamentu Patrícia Medveď Macíková nás s otázkami odkázala na ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru a poslanca Tibora Gašpara, ktorí vypracovávali pozmeňujúci návrh s ústupkami.

Žilinka priložil k listu pre Pellegriniho svoje výhrady tak, že sú spracované aj v podobe paragrafového znenia, čo dávalo vládnym stranám možnosť ich napríklad prekopírovať.

Opozičné strany už v utorok označili Gašparov pozmeňujúci návrh za kozmetický a nepostačujúci, novelu žiadajú stiahnuť z rokovania parlamentu. Koalícia však na nej trvá a definitívne hlasovanie v parlamente by mohlo byť už na budúci týždeň.

Minister Susko hovoril, ako nie sú „hluchí ani slepí“ voči výhradám

Poslanec Gašpar v utorok na zasadnutí parlamentného ústavnoprávneho výboru rozprával, že do jeho návrhu ústupkov zapracovali pripomienky Európskej komisie, európskej prokuratúry, ale aj generálneho prokurátora. Ani slovom nespomenul, že nevyhoveli konkrétnym návrhom Maroša Žilinku.

„Zapracovali sme pripomienky,“ vravel Gašpar a Susko hneď nadviazal, že novelu upravujú, lebo voči výhradám nie sú v koalícii „hluchí ani slepí“.

Pellegrini v utorok v relácii Markízy Na telo plus hovoril o tom, že v pozmeňujúcom návrhu sú „veci, ktoré sa dotýkajú pripomienok Európskej komisie, generálneho prokurátora, európskej prokurátorky, sú tam vložené nové sadzby, znížené sadzby škôd“.

Minister Susko bol spolu s Pellegrinim na rokovaní so Žilinkom, ktoré si generálny prokurátor v polovici januára vyžiadal ku kontroverznej novele. Bolo to prvýkrát, keď sa na verejnosť dostalo, že Žilinka má s novelou problém, a Pellegrini priznal, že je v nej priestor na „vylepšenia“.

Hoci novela Trestného zákona výrazne ovplyvní fungovanie všetkých prokurátorov na Slovensku, pri jej tvorbe ich vládni politici úplne obišli, a tak sa Žilinka dostal k slovu až v januári, teda niekoľko týždňov po jej predložení do Národnej rady.

Žilinka v decembri hneď po predložení novely iba krátko v písomnom stanovisku okomentoval expresné rušenie špeciálnej prokuratúry, ktoré je takisto súčasťou novely, a nijak nespochybnil zámer Smeru, Hlasu a SNS zrušiť špeciálnu prokuratúru už k 15. januáru.

Podľa generálneho prokurátora to bolo vykonateľné. Viacerí Žilinkovi podriadení prokurátori však už pred Vianocami upozorňovali, že prerozdeliť vyše tisíc spisov špeciálnej prokuratúry medzi krajské prokuratúry nebude možné zvládnuť za pár dní.

Čo bude s citlivými kauzami po zániku špeciálnej prokuratúry?

Žilinka teraz v liste pre Pellegriniho nijako nežiadal upraviť Suskovu novelu v tej časti, ktorá prikazuje presunúť kauzy špeciálnej prokuratúry, vrátane politicky citlivých prípadov, na krajské prokuratúry. Opozícia varuje, že ich noví dozoroví prokurátori v krajoch môžu začať zametať pod koberec.

Generálny prokurátor netrval ani na tom, aby koalícia zapracovala do novely jeho verejný prísľub, že kauzy špeciálnej prokuratúry, ktoré už smerujú na súdy alebo ich sudcovia už prejednávajú, ostali pôvodným prokurátorom zo špeciálnej prokuratúry. Patria medzi ne aj exponované kauzy týkajúce sa Ficových ľudí, napríklad Mýtnik, Dobytkár či Očistec.

Ak vládna koalícia novelu presadí v terajšej podobe, bude už len na Žilinkovi, či svoj sľub dôsledne dodrží. Zákon ho nebude zaväzovať, aby z týchto prípadov neodstavil terajších prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry.

Oživená kauza Súmrak týkajúca sa Fica a Kaliňáka

Koalícia teraz v rámci ústupkov prišla s tým, že špeciálna prokuratúra zanikne k 15. marcu, teda o dva mesiace neskôr, ako pôvodne zamýšľala. Na krajskú prokuratúru by sa tak mala presunúť aj kauza Súmrak, ktorá je citlivá pre vplyvných mužov terajšej vládnej moci – premiéra Fica a ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru.

Obaja v minulosti čelili obvineniu v tejto kauze pre podozrenia zo zneužívania postavenia na diskreditáciu politických oponentov, napríklad Andreja Kisku či Igora Matoviča. Obvinenia im však v roku 2022 zastavila generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Portál aktuality.sk v stredu informoval, že špeciálna prokuratúra v decembri začala opäť trestné stíhanie vo veci. Čiže prípad vyšetruje, zatiaľ nikoho neobvinila.

Žilinka chcel prísnejšiu úpravu aj pre paragrafy týkajúce sa zneužitia eurofondov, voči čomu sa ozval aj Brusel. Či budú Európskej komisii koaličné ústupky postačovať, zatiaľ nie je zrejmé.

Generálny prokurátor takisto v reakcii na nález Ústavného súdu koalíciu upozornil, že sa v rozpore s ústavou chystajú zrušiť uložené tresty prepadnutia majetku. V liste ich poučil, že o tom môže rozhodnúť len súd. Novelou môžu len upraviť samotné pravidlá pre ukladanie tohto trestu.

Dostál z klubu SaS: Koalícia sa správa k Žilinkovi ako k handre

Opozičný poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS vraví, že korešpondencia medzi generálnym prokurátorom Žilinkom a predsedom parlamentu Pellegrinim týkajúca sa legislatívneho procesu k rozsiahlej novele Trestného zákona nemá súkromný charakter a majú povinnosť sprístupniť ju verejnosti, médiám aj poslancom.

„Neplatilo by to iba v prípade, že by Maroš Žilinka v tomto prípade nevystupoval ako generálny prokurátor komunikujúci s predsedom NR SR, ale ako súkromná osoba, ktorá vo voľnom čase poskytuje politické poradenstvo predsedovi politickej strany Hlas a prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu,“ vraví Dostál.

Dostál pripomína, že sa podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha v utorok pohoršoval nad výrokom poslanca PS Branislava Vanča, že „pán Žilinka bol použitý ako handra, aby vyleštil mediálny obraz vládneho promafiánskeho balíčka“.

„Ak je pravda, že vládna koalícia ignorovala dôležité pripomienky generálneho prokurátora varujúce pred drastickým znižovaním trestov za korupciu, len to potvrdzuje, že strany vládnej koalície sa k Marošovi Žilinkovi správajú ako k handre a on si to nechá,“ komentuje Dostál.

Až zúrivo podľa jeho slov reaguje koalícia na akúkoľvek kritiku Žilinku, keď ho potrebuje, aby prostredníctvom paragrafu 363 bránil ich nominantov pred trestným stíhaním.

„Keď ich však dokonca aj Maroš Žilinka upozorní na nesprávnosť ich návrhu, snaha prostredníctvom mafiánskeho balíčka ochrániť vlastných ľudí pred trestným stíhaním a dať im de facto amnestiu je pre nich zrazu dôležitejšia ako názor generálneho prokurátora. A Maroš Žilinka poslušne mlčí,“ myslí si Dostál z klubu SaS.

Proti novele, ktorá radikálne znižuje tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, vo štvrtok pokračovali protesty v slovenských mestách. Opozičné strany PS, SaS a KDH hovoria, že sa nimi pokúšajú zabrániť schváleniu „mafiánskeho balíčka“.

Aby boli páchatelia korupcie menej prísne trestaní, nesúhlasia ani voliči koaličných strán. Ukázal to januárový prieskum agentúry Focus pre Transparency International Slovensko. Podľa tejto reprezentatívnej sondáže až 69 percent voličov koalície miernejšie tresty nechce.

„Pri voličoch Hlasu a SNS prekročil podiel tých, ktorí nesúhlasia s nižšími trestmi za korupciu, až 70 %. V prípade Smeru to bolo vyše 65 %,“ vraví Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.