Denník N

Milei sľuboval šokovú terapiu aj legalizáciu predaja orgánov. Čo už excentrický argentínsky prezident stihol?

Demonštrácie pred argentínskym parlamentom, ktorý rokoval o návrhu zákona Omnibus prezidenta Javiera Mileia. Foto - TASR/AP
Demonštrácie pred argentínskym parlamentom, ktorý rokoval o návrhu zákona Omnibus prezidenta Javiera Mileia. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Krajne pravicový prezident Javier Milei, ktorý vie v televízii dávať rady o ekonomike, ale aj o tantrickom sexe, sľuboval v predvolebnej kampani „šokovú terapiu“, ktorou chcel postaviť na nohy roky dochrámanú argentínsku ekonomiku.

Mal nápady ako veľká privatizácia, zníženie úlohy štátu, rušenie ministerstiev alebo, ak by ľudia stále nemali peniaze, aj legalizáciu predaja vnútorných orgánov.

Po šiestich týždňoch v prezidentskom úrade už čelil generálnemu štrajku a veľkému odporu opozície, v dôsledku ktorého musel zo svojich radikálnych reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti vypustiť asi 140 článkov. Zato stihol devalvovať menu o polovicu, obmedzil štátne výdavky a zrušil osem ministerstiev, medzi nimi aj to pre ženy a rodovú rovnosť.

A to v čase, keď je násilie na ženách na vzostupe a rastie počet vrážd žien. Milei by najradšej zakázal aj interrupcie.

Profesora na Inštitúte vyšších sociálnych štúdií Národnej univerzity v San Martine Pabla Semána sme sa pýtali, čo môžu očakávať argentínske ženy, aké má zatiaľ následky šoková terapia ultraliberálneho ekonóma, ktorý by štát najradšej pomaly zrušil, a či majú pri neustále rastúcej inflácii Argentínčania aspoň na jedlo.

Prečo narastá počet vrážd žien?

Podľa aktuálnej správy Kancelárie ombudsmana bolo v roku 2023 v Argentíne zavraždených 322 žien preto, lebo boli ženy. Rok predtým násilnou smrťou zahynulo 242 žien, čo znamená nárast o 33 percent. V správe sa píše, že po ženách zavraždených minulý rok zostalo takmer 200 sirôt, z nich niektoré boli svedkami útokov na svoje matky.

Latinská Amerika je dlhodobo región, v ktorom rodovo podmienené vraždy dosahujú vysoké čísla. Môže za to patriarchálna spoločnosť, nedôvera policajtov ženám, ktoré prichádzajú násilie nahlásiť, a beztrestnosť.

Milei tvrdí, že „násilie nemá rod“, a preto sa rozhodol zosekať takzvaný Ley Micaela, teda zákon Micaela. Podľa tohto zákona z roku 2019 sú napríklad policajti povinní prejsť výcvikom, ako riešiť rodovo podmienené násilie a násilie na ženách. Je pomenovaný podľa Micaely Garcíovej,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Latinská Amerika

Svet

Teraz najčítanejšie