Kým internet zahlcujú deepfake videá, vláda paralyzovala boj proti nim

Užívateľ Facebooku môže v týchto dňoch naraziť hneď na niekoľko nepravdivých videí vytvorených pomocou umelej inteligencie. Na jednom z nich sa napríklad speváčka Katarína Koščová chváli, že schudla 23 kíl metódou doktora Petra Minárika.

Nasleduje odkaz na internetový obchod, s ktorým však ona ani doktor Minárik nemajú nič spoločné.

„Je strašidelné sledovať video, na ktorom je vaša tvár a váš hlas a kde hovoríte veci, ktoré ste nikdy nevyslovili,“ rozpráva speváčka Koščová.

Terčmi technológie zvanej deepfake sa však stali aj politici vládnej koalície. Premiér Robert Fico či predseda parlamentu Peter Pellegrini na fiktívnych videách ponúkajú jednoduché možnosti zbohatnutia.

Tieto videá majú zatiaľ značné limity. Verejne známa osoba v nich zvláštne intonuje, neprirodzene pohybuje perami a nesprávne skloňuje slová. Aj to však stačí na to, aby im nepripravení ľudia uverili. „Písala mi dokonca jedna lekárka, že by si rada tie prípravky na chudnutie objednala. To video jej pripadalo vierohodné,“ dodáva speváčka Koščová.

Video: Ako dnes vyzerá technológia deepfake

Štát sa pripravoval – do nástupu Fica

Bolo by prekvapujúce, ak by sa podobný typ dezinformácie neobjavil aj pred prezidentskými voľbami. Jeho cieľom by tentoraz už nebol zárobok, ale snaha poškodiť konkrétneho kandidáta.

Štát posledné roky budoval tímy expertov, ktorí sa snažili predchádzať aj hrozbám tohto typu. Títo experti zasiahli aj v septembri 2023, keď sa pred parlamentnými voľbami objavila falošná nahrávka rozhovoru medzi novinárkou Denníka N Monikou Tódovou a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. Aj vďaka tomu sa tento deepfake šíril len v obmedzenej miere a zasiahol menej voličov, než keby sa šíril organicky.

To bolo však v čase, keď za tieto oddelenia zodpovedali iní ľudia a zároveň ich práca mala aj podporu vládnych politikov.

Ani súčasná koalícia tieto oddelenia rušiť neplánuje, keďže boli vytvorené vďaka eurofondom. Obmenila však ich vedúcich pracovníkov a čiastočne zmenila náplň ich práce.

Čo sa zmenilo?

Ako hlavný odporca vyvracania hoaxov sa začal profilovať menej známy politik Smeru Juraj Gedra, ktorý sa stal vedúcim úradu vlády. Na Facebooku hneď po svojom nástupe avizoval, že sa pokúsi doterajšie tímy týchto úradníkov rozprášiť. Označil ich za ľudí napojených na mimovládky, ktorí vraj neobhajovali záujmy Slovenska.

„Ide o desiatky politických aktivistov, ktorí sa mali starať o to, aby ľudia na Slovensku mali na témy, ako je vojna na Ukrajine, Európska únia, NATO, migračná kríza či alternatívne médiá ten jeden povinne správny názor,“ vyhlásil.

Gedrov profesijný život bol doteraz spojený s úspechmi Smeru, ktorý sa v kampani spoliehal aj na konšpiračné teórie a ruskú propagandu – teda na niečo, proti čomu ním kritizovaní úradníci doteraz bojovali.

Najprv pôsobil v mládežníckej organizácii Smeru, potom ako asistent jeho poslancov. Počas Ficových vlád sedel vo Fonde národného majetku, dnešnom MH Manažmente, kde podľa zistení médií poberal väčší plat než premiér. A zároveň za symbolickú sumu užíval štátny byt.

Z funkcie odišiel pre aféru okolo mnohomiliónových zmlúv s advokátskou kanceláriou Radomíra Bžána.

Vďaka víťazstvu Smeru vo voľbách 2023 sa mohol vrátiť na dôležité miesto. A ako vedúci úradu vlády si následne priviedol iného politika Smeru, Richarda Glücka, aby mu podľa jeho slov „pomohol upratať bordel po mimovládkach“.

Ponožky od americkej ambasády

Gedra ho poveril, aby viedol oddelenie strategickej komunikácie, ktoré sa doteraz venovalo napríklad promovaniu prozápadných hodnôt alebo podpore kritického myslenia.

Aké má Glück na takúto pozíciu predpoklady, nevedno.

Pred voľbami 2023 pracoval ako právnik na Národnom inšpektoráte práce v Košiciach. Najviac sa preslávil údermi do tváre Igora Matoviča a ich následným zapieraním.

A aj ďalšími svojimi vystúpeniami sa Glück akoby snažil dať najavo, že proti dezinformáciám neplánuje bojovať, ale skôr ich priživovať. Chválil sa napríklad tým, že počas pandémie nenosil rúška a odmietal očkovanie. Už ako štátny úradník si zase natočil konšpiračne ladené video proti americkej ambasáde.

Glück na ňom oznámil, že objavil list určený jeho predchodkyni Miroslave Sawiris, ktorý poslala ambasáda USA. Tým naznačoval, že americkí diplomati mohli ovplyvňovať prácu tohto oddelenia.

„Ide o pomerne hrubú zásielku, nebudeme špekulovať, čo je jej obsahom. Ale čo čert nechcel, táto pošta prišla priamo z americkej ambasády,“ povedal Glück.

Glück v skutočnosti odhalil len vianočný pozdrav, ktorý diplomati posielali rôznym adresátom vrátane politikov vládnej koalície. Podľa ambasády obsahovali tieto zásielky napríklad prísady na výrobu perníkov, víno alebo ponožky s americkými a slovenskými vlajkami.

„V duchu sviatočného obdobia radi pošleme ponožky aj pánovi Glückovi, ak sa cíti opomenutý,“ reagovali následne americkí diplomati.

Denník N ponúkol priestor na vyjadrenie aj úradu vlády. Pýtali sme sa, akú má Gedra s Glückom motiváciu oslabovať schopnosti štátu bojovať proti dezinformáciám a čomu sa teraz bude oddelenie pre strategickú komunikáciu venovať. Ponuku na vyjadrenie však nevyužili.

Glück na Facebooku povedal len toľko, že po novom už nebudú pre štát pracovať žiadni „názoroví a politickí cenzori ani dozorcovia“, ktorí doteraz prejavovali „totalitné chúťky“.

Koniec úspešnej stránky

To, že na úrovni štátu došlo k zmenám, je zrejmé aj z jeho komunikácie. Od decembra prestala na Facebooku fungovať policajná stránka Hoaxy a podvody, ktorá bola so 150-tisíc sledovateľmi najúspešnejším štátnym kanálom na boj proti dezinformáciám.

Jej zakladateľ David Púchovský odišiel od polície, stal sa asistentom poslanca PS Jaroslava Spišiaka a na Facebooku sa pokúša vybudovať rovnaký typ stránky, akurát mimo štruktúr štátu.

Kanály ministerstva zahraničia sa zase prestali venovať napríklad vyvracaniu ruskej propagandy. Dnes ponúkajú už len tipy pre cestovateľov a informácie o aktivitách ministra Juraja Blanára (Smer-SD).

Dôležité centrum na vnútre

Nateraz otázne zostáva ďalšie fungovanie Centra boja proti hybridným hrozbám, ktoré funguje pri ministerstve vnútra.

Pracujú na ňom ľudia, ktorí predtým pôsobili napríklad v polícii, armáde, venovali sa dátovým analýzam či legislatíve. Monitorujú rôzne typy hrozieb a svoje zistenia následne postupujú napríklad bezpečnostným zložkám alebo ďalším štátnym inštitúciám.

Práve toto centrum zohralo významnú úlohu aj pred parlamentnými voľbami, keď sa šíril deepfake so Šimečkom a s novinárkou Tódovou. Jeho experti vtedy v reálnom čase sledovali, na akých platformách sa tento podvrh šíri. Vďaka spolupráci so štátnou Radou pre mediálne služby sa im podarilo obmedziť jeho zdieľanie aspoň na sieťach, ako sú Facebook, Instagram či Tiktok.

Centrum boja proti hybridným hrozbám pomáhal budovať jeho prvý riaditeľ Daniel Milo, ktorý z tejto funkcie sám odišiel krátko po voľbách.

Ako jeden z dôvodov uviedol, že chce, aby útvar fungoval naďalej. Jeho osoba by však mohla nominantom Smeru či Hlasu slúžiť ako zámienka na ďalšie oslabovanie tohto centra – Milo je bývalý analytik inštitútu Globsec a manžel poslankyne Progresívneho Slovenska Ireny Bihariovej.

„V neposlednom rade by som svojím odchodom chcel prispieť k zachovaniu Centra proti hybridným hrozbám, ktoré si za uplynulé dva roky vybudovalo dobré meno i postavenie, a bol by som nerád, aby bolo akokoľvek politizované,“ napísal vtedy Milo na Facebooku.

Úradník, ktorý bol fanúšikom Eštoka

Miesto Mila dosadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) úradníka Petra Ihnatišina, ktorý sa na rozdiel napríklad od Glücka tejto oblasti venoval aj predtým. Do volieb 2023 pracoval na oddelení pre strategickú komunikáciu na ministerstve obrany.

Zároveň na sociálnych sieťach chválil Šutaja Eštoka. A ako pred časom upozornili Aktuality.sk, Ihnatišin bol aj dôležitou postavou jednej z afér, ktorú počas volebnej kampane rozpútal Robert Fico.

Na jar minulého roka absolvoval so skupinou ďalších úradníkov cestu do Bruselu, kde mali rokovanie s partnermi v Európskej komisii či v NATO. Z tejto cesty Ihnatišin spolu s ďalším kolegom vyhotovil neoficiálny záznam, ktorý sa dostal k politikom Smeru.

Na jeho základe si potom Fico zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej strašil tým, že slovenskí úradníci údajne žiadali v Bruseli o zásah NATO proti nim.

Denník N sa spýtal ministerstva vnútra, či to bol Ihnatišin, kto tento dokument vyniesol vtedajšej opozícii. Na túto otázku odmietli odpovedať.

Tlačový odbor Eštokovho ministerstva však ubezpečil, že aj pod Ihnatišinovým vedením bude toto centrum naďalej pokračovať vo svojich aktivitách, „keďže boj proti hybridným hrozbám je jednou z priorít programového vyhlásenie vlády“.

Bez ďalších podrobností ministerstvo takisto dodalo, že aktivity tohto centra budú po novom zohľadňovať modernejšie výzvy.

„Centrum boja proti hybridným hrozbám sa v spolupráci s ostatnými rezortmi bude venovať koncepčnej činnosti nastavenia agendy,“ dodalo ministerstvo.

Korčokov tím: Na štát sa radšej nespoliehame

Doterajšia kampaň pred prezidentskými voľbami ukazuje, že hlavným terčom dezinformácií bude zrejme kandidát Ivan Korčok. Jeho spolupracovníci už dali najavo, že na štát sa radšej spoliehať nebudú.

„Sme zmierení s tým, že štát bude proti dezinformáciám zasahovať menej, než zasahoval pred parlamentnými voľbami. Väčšiu pomoc čakáme skôr od samotných sociálnych sietí,“ povedal Korčokov hovorca Peter Köles, ktorý predtým viedol oddelenie strategickej komunikácie na ministerstve zahraničia.

A príliš optimistický nie je ani bývalý riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám Daniel Milo.

„Z toho, čo zatiaľ vidím, nemám dojem, že kapacity, ktoré boli vybudované na posilnenie odolnosti Slovenska voči podvratnému pôsobeniu cudzích aktérov, budú na tento účel skutočne využívané. Dosadzovanie politických nominantov a dokonca ľudí z kandidátok na odborné pozície ich usvedčuje, že nemajú záujem o nestranný výkon verejnej služby,“ povedal Milo.