Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu nájdete:
- americké médiá vo veľkom prepúšťajú;
- regionálna žurnalistika má problémy, vidno to aj u nás;
- Korčok na sociálnych sieťach poráža Pellegriniho;
- ďalšie správy o médiách a internete.

Rok 2024 sa pre mnohé americké médiá začal pochmúrne. Podľa jedného odhadu bolo v januári v USA prepustených viac ako 500 novinárov.
CNN píše, že hromadné prepúšťania vyvolávajú otázky o budúcnosti žurnalistiky. Podľa časopisu Hollywood Reporter pripomína dnešná situácia krízu z roku 2008 – a vyhliadky do budúcnosti nie sú dobré.
Viac informácií: Medzi rokmi 2008 a 2020 sa počet ľudí pracujúcich v amerických médiách znížil o štvrtinu zo 114-tisíc na 85-tisíc, vyplýva zo staršej analýzy od Pew Research Center.
Médiá sa nedokázali včas prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou priniesol internet a nové technológie. Zrútili sa staré obchodné modely postavené na reklame a predaji novín a časopisov.
Hoci majú novinári dnes viac čitateľov, divákov a poslucháčov než kedykoľvek predtým, nové digitálne príjmy sa nikdy nevyrovnali niekdajším číslam z printu. Väčšinu peňazí na reklamu totiž zhltli giganti ako Google a Facebook.
Ľudia zmenili svoje návyky a spôsoby, ako získavajú správy a ako sa zabávajú. Novinári už nesúperia o pozornosť publika len medzi sebou, ale majú novú konkurenciu, ako YouTube, Netflix či TikTok.
Dôsledky sú pre žurnalistiku zničujúce. Len minulý rok napríklad web Buzzfeed zrušil svoju spravodajskú sekciu, vydavateľstvo Vice Media vyhlásilo bankrot, časopis National Geographic prepustil svojich posledných redaktorov a mnohé ďalšie redakcie prepúšťali.
Tento rok to všetko pokračuje ďalšími zlými správami:
- Denník Los Angeles Times prepustí pätinu zamestnancov, ide o najrozsiahlejšie prepúšťanie za 142 rokov histórie denníka.
- Prepúšťa aj ikonický magazín Time; vedenie redakcie tvrdí, že je to nevyhnutný krok, ak chcú byť ziskoví.
- Portál Business Insider prepustí 8 percent zamestnancov, vlani v apríli už redakcia oznámila odchod desatiny zamestnancov.
- V časopise Sports Illustrated zrejme skončia úplne všetci zamestnanci, vydavateľ totiž prišiel o licenciu na túto značku pre neuhradené poplatky.
- Viac ako 400 zamestnancov vydavateľstva Condé Nast, pod ktoré patria magazíny ako New Yorker, Vanity Fair, Vogue či GQ, vstúpilo do 24-hodinového štrajku pre plánované prepúšťanie.
- Štrajkovali aj zamestnanci denníka New York Daily News a časopisu Forbes – jedni kvôli neustálemu prepúšťaniu, druhí kvôli tomu, že ani po dvoch rokoch sa nepodarilo vyjednať kolektívnu zmluvu.
- Počty zamestnancov v uplynulých týždňoch znižovali aj médiá ako Washington Post, CNN, NBC News a ďalšie.
- CNN pripomína, že regionálne médiá prepúšťajú vlastne neustále.
Prečo je to dôležité: Médiá sú v tejto kríze už pomaly dve desaťročia a tým, že sa ju nedarí uspokojivo vyriešiť, vzniká špirála problémov – odchody šikovných novinárov znižujú kvalitu médií, to vedie k strate publika, čo poškodzuje biznis redakcií a spôsobuje ďalšie škrty aj na úkor kvality.
To sa deje v dobe, keď populistickí a protidemokratickí politici útočia na novinárov, označujú ich za nepriateľov ľudí a snažia sa prehlbovať nedôveru voči médiám.
Ľudia sa vo veľkom vyhýbajú správam, no zároveň sú na sociálnych sieťach zahltení bludmi a manipuláciami.
Odhodlaní novinári sa môžu snažiť, ale oslabené médiá prestávajú byť pilierom, o ktorý sa môžu ľudia oprieť.
A chatrný mediálny ekosystém sa nevie postaviť vnútorným excesom, napríklad pochybným médiám a vydavateľom, ktorí majú aj inú agendu, ako len riadiť svoju firmu.
Stojí za pozornosť: Novinár Ezra Klein napísal, že dnes sa darí najmä veľmi veľkým médiám, napríklad denníku New York Times, alebo veľmi malým novinárskym projektom, ako sú freelanceri na newsletterovej platforme Substack.
„Môžete prosperovať ako veľmi malí alebo veľmi veľkí, ale je mimoriadne ťažké prežiť medzi týmito pólmi. To je katastrofa pre žurnalistiku – a pre čitateľov,“ napísal Klein.
Práve stredne veľké médiá sa môžu zamerať na niektoré špecifické témy a vedia experimentovať viac ako veľké korporáty. Oproti drobným médiám môžu byť stredne veľké redakcie zas ambicióznejšie, odolnejšie, vedia robiť viac dobrej žurnalistiky – nielen komentáre, ale aj investigatívu.
„Stred je miestom, kde sa objaví a vyškolí veľa skvelých novinárov. Stred je miestom, kde sa odohráva lokálne spravodajstvo a kde sa kultúra skôr vytvára, než objavuje,“ napísal Klein.
Viac: O kríze americkej žurnalistiky vyšlo v uplynulých dňoch množstvo článkov, analýz a podcastov. V popise príčin sa viac-menej zhodujú. Bohužiaľ, spoločné majú ešte jedno: nepoznajú riešenia dnešných problémov žurnalistiky.
- Podcast Plain English with Derek Thompson pripomenul, že kým kedysi mal denník New York Times tri štvrtiny príjmov z reklamy, otočilo sa to a dnes má väčšinu od čitateľov. No takáto zmena sa nepodarí každej redakcii. A ak sú ľudia ochotní platiť si za jedno-dve médiá, ťaží z toho najmä najväčší hráč a malé redakcie ostávajú bokom.
- Podcast Tech Won’t Save Us zas pripomína, že za dnešnú krízu médií nemôžu primárne Facebook a Google. Problém je oveľa komplexnejší a riešením nebude to, že veľké platformy prinútime, aby časť svojich príjmov dali médiám. Napokon, ťažili by z toho opäť najmä tí najväčší hráči, ktorí majú podiel viny na dnešnom zlom stave.
- Do pozornosti dávam aj moju knihu Co je nového v médiích, kde som mal priestor popísať problémy médií podrobnejšie.
Regionálna žurnalistika má problémy, vidno to aj u nás

Každé dva týždne zanikne v USA päť lokálnych novín. V dôsledku toho žije zhruba polovica Američanov v takzvanej spravodajskej púšti, kde majú len veľmi obmedzený prístup k správam o ich meste a regióne, vyplýva zo zistení Northwestern University, na ktoré upozornil denník New York Times.
Stále častejšie sú v USA aj noviny duchov (ghost newspapers), ktoré už ani nemajú novinárov a neprinášajú vlastný regionálny obsah. Sú len súčasťou siete periodík, ktoré vydávajú všade rovnaký obsah.
Kontext: Spravodajské púšte vznikajú aj na Slovensku, ukázala pred dvoma rokmi analýza Transparency International. Upozornila, že každý rok informuje o dianí v regiónoch menej novinárov a médií. Tretinu okresov spravodajsky v tom čase nepokrývali žiadne tlačené noviny, dnes budú výsledky ešte horšie.
Mizériu regionálnej žurnalistiky naznačujú aj inzeráty na pracovných portáloch. Napríklad vydavateľstvo Petit Press, vydávajúce denník SME, hľadá redaktorov do svojich regionálnych titulov v Martine a Prievidzi. Záujemcom ponúka 800 až 950 eur v hrubom mesačne. Sľubuje síce aj pohyblivé zložky a motivačné odmeny, no základný plat novinára je nižší ako pre predavačov v reťazcoch.
S takýmito skromnými investíciami do obsahu je jasné, že ambíciou nie je robiť užitočnú a kvalitnú žurnalistiku, ale len nejako naplniť noviny písmenkami a predávať ich dovtedy, kým to bude dávať ekonomický zmysel. Peniaze na nič lepšie nie sú. Zánik je nevyhnutný a blíži sa.
Stojí za pozornosť: Konzervatívny web Štandard sa postupne rozširuje aj do regiónov, ponúka plat 1500 eur. Vyprázdnený priestor sa teda snaží obsadiť nový aktér. A zjavne má dostatočne silné finančné pozadie, aby si to mohol dovoliť.
Korčok na sociálnych sieťach poráža Pellegriniho
Ešte v decembri 2023 mal Peter Pellegrini na Facebooku lepšie čísla ako jeho hlavný súper v prezidentských voľbách Ivan Korčok. Predseda Hlasu mal takmer 159-tisíc interakcií, teda lajkov, komentárov a zdieľaní, Korčok mal 136-tisíc.
V januári už Korčok získal prvenstvo a vyzbieral 306-tisíc interakcií, Pellegrini 230-tisíc.
Na Instagrame je Korčok dlhodobo úspešnejší a svoj náskok ešte znásobil. V decembri mal na tejto sociálnej sieti päťkrát viac interakcií, v januári už 12-krát viac ako Pellegrini.
Viac informácií: Štatistiky zo sociálnych sietí, ktoré sme získali pomocou analytického nástroja CrowdTangle, neodrážajú popularitu politikov. Ukazujú len, komu funguje online kampaň. Viac o limitoch týchto čísel sme napísali pred týždňom, keď sme vyhodnotili rebríčky najpopulárnejších politikov za celý minulý rok.
- Hoci je Pellegrini dlhodobo jedným z najúspešnejších politikov na sociálnych sieťach, je zaujímavé, že necelé dva mesiace pred prezidentskými voľbami ho jeho hlavný rival poráža a zväčšuje náskok.
- Kampaň na sociálnych sieťach zatiaľ nerozbehli viacerí prezidentskí kandidáti, napríklad Ján Kubiš, Patrik Dubovský či Marian Kotleba.
- Do analýzy nebol zahrnutý Igor Matovič (Slovensko, bývalé OĽaNO), ktorý nemá facebookovú stránku, ale len svoj súkromný profil.
Stojí za pozornosť: Profily prezidentských kandidátov na sociálnych sieťach sú len malou časťou online kampane, oveľa väčší vplyv môžu mať ďalší politici, médiá, šíritelia dezinformácií a iní aktéri. Tento týždeň sme opísali, ako sa Korčokov tím pripravuje na dezinformácie.
Ďalšie správy o médiách a internete
- Rada RTVS zatiaľ neschválila návrh rozpočtu verejnoprávneho média na rok 2024. Hoci nemala zásadné výhrady, žiada ho doplniť a dopracovať. Vedenie RTVS napriek úsporám počíta so zachovaním štyroch televíznych staníc.
- Skupina podnikateľa Karla Pražáka môže prevziať mediálnu skupinu Mafra, s transakciou súhlasil český protimonopolný úrad. Na Slovensku do skupiny patrí denník Hospodárske noviny.
- Denník SME spustil nový lifestylový web pre mladých – Closer, obsah pripravuje tím ľudí, ktorí predtým robili pre Refresher.
- Vlani pribudlo na Slovensku 305 nových podcastov. V porovnaní s pandemickými rokmi 2020 a 2021 je to spomalenie, vtedy bol počet nových podcastov dvojnásobný. Celkovo počet nových podcastov prekročil hranicu 3000, vyplýva z databázy projektu skpodcasty.sk.
- Web Seznam Zprávy spísal pravidlá o informovaní o tragických udalostiach, akými bola masová vražda na univerzite v Prahe. Redakcia odmieta názory, že médiá by mali o takýchto témach a ich páchateľoch mlčať. „Nevypratávame informačný priestor pre špekulácie a dezinformácie šírené na sociálnych sieťach.“
- Šéf Mety Mark Zuckerberg sa ospravedlnil ľuďom, ktorí kvôli sociálnym sieťam prišli o svojich blízkych. „Je mi ľúto, čím všetkým ste si prešli,“ povedal šéf Facebooku a Instagramu v kongrese po tom, čo ho k tomu vyzval senátor Josh Hawley.
Zaujímavosť
Ekonóm Radovan Ďurana napísal do denníka SME komentár o tom, že médiá informujú o klimatickej kríze jednostranne, bez kontextu, a spôsobujú tak ľuďom úzkosť. Šírenie článku na sociálnych sieťach podporila plynárenská spoločnosť SPP Distribúcia. Aká irónia.
Citát týždňa
Pán Kovačič, ja som tu neprišiel odpovedať na vaše otázky, ja som sem prišiel povedať to, čo ja uznám za vhodné.
– Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra v diskusii Na telo na Markíze
SNS žiada ráznosť, rozhodnosť a systém. Ja chcem vedieť, kedy môžeme vymeniť šéfa televízie.
– Andrej Danko, predseda SNS o budúcnosti RTVS
Titulka týždňa
Facebook má 20 rokov, no sociálne siete sa menia. Už nie sú až také sociálne, ľudia sa presúvajú do uzavretých komunít a na platformách dominujú videá z neznámych profilov. Aj tejto téme sa venuje nové číslo týždenníka Economist.
Pekný víkend!
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Filip Struhárik






























