Denník NEurópskej komisii mierne ústupky pri Trestnom zákone nemusia stačiť. Naše eurofondy sú ohrozené

5Komentáre
Premiér Robert Fico zo Smeru. Foto N - Tomáš Benedikovič
Premiér Robert Fico zo Smeru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Európska komisia aj po zverejnení ústupkov, ktoré koalícia pripravila k novele Trestného zákona, hovorí, že vývoj na Slovensku je znepokojujúci.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Ústupky koalície v novele Trestného zákona nemusia byť pre Brusel postačujúce. Európska komisia dáva najavo, že po jej prijatí prichádza do úvahy aj pozastavenie eurofondov pre Slovensko.

V oficiálnom stanovisku Komisia konštatuje že „nedávny vývoj na Slovensku je pre Komisiu znepokojujúci“ a opätovne zopakovala hrozbu oklieštenia eurofondov pre spornú novelu, ktorú vláda Roberta Fica od decembra pretláča v parlamente a v prijatí ju pribrzdili obštrukcie opozície. Súčasťou novely sú nižšie tresty pre podvodníkov, korupčníkov a zlodejov, ale aj rušenie špeciálnej prokuratúry.

Táto reakcia prichádza po tom, čo v utorok koalícia prišla s pozmeňujúcim návrhom poslanca Smeru Tibora Gašpara.

V stanovisku Komisie sa spomína, že eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders a eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson 5. decembra zaslali ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi zo Smeru list k plánovanej reforme Trestného zákona, Trestného poriadku a špeciálnej prokuratúry.

Deň po oboznámení sa s týmto listom Ficova vláda kontroverznú novelu 6. decembra schválila a poslala parlamentu na rýchle schválenie bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Inými slovami, Smer, Hlas a SNS vedeli, že idú presadiť zákon, ktorý Európska komisia považuje za problémový.

Čo všetko Komisia kritizovala a žiadala upraviť, nie je známe. Komisia odmietla list eurokomisárov zverejniť s odôvodnením, že „vždy chránime dôvernosť komunikácie s členskými štátmi“.

Európska prokurátorka Kövesi listom varovala Suska

Dôležité je, že aj po Gašparovom pozmeňujúcom návrhu Komisia stále hovorí o hrozbe pozastavenia eurofondov. „Komisia nebude váhať prijať akékoľvek opatrenia, ktoré by boli potrebné na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ vrátane riadneho finančného hospodárenia s rozpočtom EÚ a ochrany finančných záujmov Únie,“ napísala Európska komisia s tým, že je naďalej v kontakte so slovenskými orgánmi a pozorne sleduje vývoj na Slovensku.

Kľúčové bude, v akej podobe koalícia novelu definitívne schváli. Ak Komisia vyhodnotí, že je v rozpore s princípmi právneho štátu, potom to môže vyústiť až do oklieštenia eurofondov a žaloby Slovenska.

Reakciu ministra spravodlivosti Suska k postoju Komisie zisťujeme.

Okrem Komisie naráža vláda s novelou aj na európsku prokuratúru. Európska hlavná prokurátorka Laura Kövesi v liste 22. januára Suskovi písala o svojom hlbokom znepokojení. Vládnu novelu analyzovala a dospela k záveru, že predstavuje „vážne riziko porušenia zásad právneho štátu“ v súvislosti s ochranou rozpočtu Únie.

Európska prokurátorka Laura Kövesi. Foto – TASR/AP

Opozícia: Nie je to reforma, ale amnestia pre Ficových ľudí

Opozícia v súvislosti s novelou od začiatku hovorí, že nejde o reformu, ale o „mafiánsky balíček“, ktorým chce premiér Robert Fico amnestovať svojich trestne stíhaných kamarátov aj s rizikom toho, že Slovensko vystaví hrozbe, že príde o desiatky miliónov eur z eurofondov. Tie sú od prijatia Slovenska do Únie najsilnejším rozvojovým impulzom pre našu infraštruktúru a rozvoj.

Proti novele, o ktorej by na budúci týždeň už mohol parlament definitívne v druhom a treťom čítaní hlasovať, sa pravidelne konajú protesty v slovenských mestách. Vo štvrtok sa na nich zúčastnilo doposiaľ najviac ľudí – cez 60-tisíc.

Minister spravodlivosti Susko v utorok počas rokovania ústavnoprávneho výboru opozičných poslancov presviedčal, že do pozmeňujúceho návrhu zapracovali pripomienky generálneho prokurátora, Európskej komisie, ako aj európskej prokuratúry. Poslancov presviedčal, že by nemal byť s Bruselom problém. „Myslím, že nie,“ vyhlásil.

„Návrh vychádza z konzultácií s odbornou verejnosťou, je reagované na rozpravu s Európskou komisiou, európskou prokuratúrou, predstaviteľmi Slovenskej advokátskej komory či justície,“ hovoril Susko na výbore. Poslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková ho kritizovala, že nezverejnil podrobnosti o výhradách európskych inštitúcií.

Minister spravodlivosti Boris Susko a poslanec za Smer Tibor Gašpar po parlamentnom výbore, na ktorom poslanci v utorok rokovali o ústupkoch v novele Trestného zákona. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lenže vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS nevyhovela ani pripomienkam generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten požadoval od koalície, aby aspoň za veľké úplatky bolo väzenie a korupčník nemohol obísť len s podmienečným trestom. Varoval, že príliš nízke tresty za korupciu nebudú mať odstrašujúci účinok. Žilinka list s týmito pripomienkami zaslal minulý týždeň predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu z Hlasu, Denníku N sa ho podarilo získať.

Žilinka list nezverejnil a ani svoje návrhy. Nekomentoval ani Gašparov pozmeňujúci návrh.

Čo v Žilinkovon liste bolo? V skratke – ak napríklad minister vezme úplatok milión eur za zmanipulovanú štátnu zákazku, mal by skončiť vo väzení a nie zostať na slobode s podmienečným trestom. Aj tak by sa dala vysvetliť jedna z požiadaviek generálneho prokurátora. Konkrétne chcel, aby za prijatie úplatku nad 650-tisíc eur hrozil trest 7 až 15 rokov, čo by znamenalo, že by po dokázaní viny neunikli väzeniu.

Koalícia mu nevyhovela a trvá na menej prísnej sadzbe štyri až desať rokov, ktorá za istých okolností umožní udeliť podmienečný trest.

Gašparovom návrhu sú mierne pozmenené postihy za trestné činy týkajúce sa finančných záujmov Európskej únie. Opozičná strana SaS už v utorok hovorila, že ide o kozmetické úpravy a celá novela je neopraviteľná a mala by byť z rokovania parlamentu stiahnutá.

Európska prokuratúra zatiaľ neodpovedala na otázky, ako vníma Gašparov návrh.

Amnestia pre podvody

Európska hlavná prokurátorka Laura Kövesi v liste Suskovi, napísanom 22. januára, vyjadrila „hlboké znepokojenie nad rýchlosťou“, s akou Ficova vláda pristupuje k navrhovaným zmenám. Podľa nej je to v „zarážajúcom rozpore“ s ubezpečením zo Suskovho predchádzajúceho listu.

„Podľa môjho názoru vyvoláva pochybnosti o tom, či Vaša vláda plní svoj záväzok lojálnej spolupráce,“ podotýka v liste Kövesi s tým, že to vyvoláva pochybnosti, či vláda chce efektívne chrániť rozpočet Európskej únie.

Upozorňovala tiež ministra Suska na to, že zmeny by zasiahli do práce európskej prokuratúry, ktorá vyšetruje podvody s eurofondmi. Ostala by odrezaná od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez adekvátnej náhrady a väčšina prípadov by išla zo Špecializovaného trestného súdu na súdy nižších stupňov, ktoré nemajú dostatok odborných znalostí v oblasti týchto trestných činov. „De facto by predstavovali amnestiu v značnom počte vyšetrovaní podvodov týkajúcich sa finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike,“ napísala v liste Suskovi európska hlavná prokurátorka.

„Nedokážem dostatočne zdôrazniť závažnosť tejto situácie. Ak by boli tieto pozmeňujúce návrhy prijaté, narušili by efektívnu činnosť EPPO (európskej prokuratúry) a vážne a priamo by ovplyvnili riadne finančné hospodárenie s rozpočtom Európskej únie a ochranu finančných záujmov EÚ,“ apelovala na Suska Kövesi.

Ignorovaná výzva Bruselu a veľký význam európskych peňazí

Európska komisia už 13. decembra vyzvala Ficovu vládu a parlament, aby pozastavili prijímanie novely Trestného zákona a najmä aby ho neprijímali v zrýchlenom legislatívnom konaní bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni vrátane Benátskej komisie. Fico a spol. výzvu ignorovali.

Význam peňazí z Európskej únie pre Slovensko sa dá ilustrovať napríklad na financovaní obnovy plavebných komôr na vodnom diele v Gabčíkove, kam koncom novembra zavítal aj Fico, aby sa pozrel na ich znovuotvorenie. Celková hodnota projektu rekonštrukcie plavebných komôr bola vyše 144 miliónov eur, z toho takmer 123 miliónov eur (85 percent) bolo zo zdrojov EÚ a 21,6 milióna eur (15 percent) zaplatila Slovenská republika.

Robert Fico a Viktor Orbán sú si blízki. Maďarsko už malo problémy s Bruselom pre nerešpektovanie princípov právneho štátu. Foto – TASR/MTI

Postihy už pocítili Poľsko a Maďarsko

Na nevôľu a postihy Únie v minulosti narážali Poľsko a Maďarsko, keď začali podnikať kroky v rozpore s princípmi právneho štátu.

Maďarsku len pred vyše mesiacom Únia rozmrazila desať miliárd z eurofondov po tom, ako Komisia konštatovala, že vláda premiéra Viktora Orbána spravila reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli. Zvyšok zmrazených eurofondov a šesť miliárd eur, na ktoré si Maďarsko mohlo nárokovať pre pandémiu, zostávajú stále zablokované.

Európska únia v minulosti zmrazila peniaze Maďarsku pre obavy, že Orbánova vláda toho urobila príliš málo na podporu právneho štátu a boj proti korupcii. Členské štáty na základe návrhu eurokomisie v decembri 2022 v rámci mechanizmu rozpočtovej podmienenosti prijali opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku.

Poľsko malo podľa verdiktu Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 platiť milión eur denne v súvislosti so zásahmi do nezávislosti súdnictva. V apríli minulého roka pokutu znížili na pol milióna denne. Varšave v minulosti siahli aj na miliardy eur z plánu obnovy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].