Mária Benedikovičová
„V obálke, ktorá bola stočená, som mu posunul cez moju bundu 50-tisíc eur.“
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, sediac za stolom v kaviarni, nenápadne strčí obálku do tašky, ktorú stále nosí so sebou. S Ľudovítom Makóom dopijú kávu a rozlúčia sa. Nemajú strach, že ich odhalia a skončia za mrežami.
Keď niekdajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó súdu opisoval, ako Kováčikovi v kaviarni počas leta 2017 odovzdával úplatok od mafie, spomínal, že si boli sebou istí, lebo vládol Smer a podľa jeho slov naplno fungoval systém „našich ľudí“, ktorý im zabezpečoval beztrestnosť.
Kováčikov prípad je najvážnejším prípadom zneužitia štátnej funkcie v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa podarilo v rokoch 2020 až 2023 odkryť a právoplatne uzavrieť na súdoch. V brožúre Únos spravodlivosti, ktorú vláda Roberta Fica zverejnila vo štvrtok v čase, keď vrcholí zápas o špeciálnu prokuratúru, sa však nedočítate, prečo Dušan Kováčik sedí vo väzení.
Publikácia ho vykresľuje ako obeť vykonštruovaného politického procesu, čo už v opozícii mesiace opakoval predseda Smeru, terajší premiér Robert Fico bez ohľadu na právoplatný rozsudok. Brožúra aj o ďalších prípadoch hlása to isté ako Fico.
Ani slovom sa v publikácii nespomína, že súdy na základe nazhromaždených dôkazov poslali bývalého špeciálneho prokurátora za mreže na osem rokov, lebo sa spreneveril svojmu poslaniu stíhať najväčších zločincov a mafiánov. Za éry Smeru sa podľa rozsudku dal skorumpovať mafiou a vynášal z vyšetrovacích spisov.
Fico chýbal, hlavným rečníkom bol Kaliňák
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru vo štvrtok pri predstavovaní publikácie na úrade vlády pritom rozprával, že sú v nej „konkrétne príbehy ľudí a všetky podstatné informácie“.
„V brožúre je 140 strán, 140 káuz, 140 prípadov, v ktorých došlo k masívnemu porušovaniu ľudských práv. Nie sú tam domnienky. Sú tam iba čisté fakty,“ vyhlásil Kaliňák.
Na tlačovej besede k publikácii nemal hlavné slovo minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru, ale Robert Kaliňák, ktorý riadi obranu a v uplynulých troch rokoch tiež čelil vážnym obvineniam. Premiér Fico chýbal, vo štvrtok bol pracovne v Bruseli.
V úvode 140-stranovej brožúry sa píše, že opisované prípady vrátane toho Kováčikovho „vysvetľujú, prečo sa vláda SR koncom roka 2023 rozhodla iniciovať zrušenie špeciálnej prokuratúry“.
Publikácia podrobne nerozoberá, čo všetko odhalili exponované kauzy o korupčnej chobotnici siahajúcej na najvyššie poschodia, ktoré sa začali vyšetrovať až po nástupe Matovičovej vlády v roku 2020 po rozviazaní rúk polícii a prokuratúre. Sústreďuje sa na priebeh trestných konaní, ktoré sa dotkli ľudí blízkych Ficovi a spol., a hodnotí ich ako „nezákonné“.
Tvrdí to aj o spomínanom Kováčikovi, hoci ho v máji 2022 právoplatne odsúdil Najvyšší súd a žiadna inštitúcia tento rozsudok nespochybnila. Dostal osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur za to, že počas vládnutia Smeru vynášal zo spisov a zobral úplatok 50-tisíc eur za prepustenie mafiánskeho bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby na slobodu.
Kováčikov prípad ilustruje, ako autori zahrnuli do brožúry len to, čo sa im hodilo, mnohé fakty prekrúcajú alebo zamlčiavajú, prípadne šíria ničím nepodložené klebety.
Zneužitie štátnych peňazí?
Kto presne brožúru Únos spravodlivosti písal, zatajujú. Ako autorov do nej len všeobecne uviedli „Ministerstvo spravodlivosti SR, Úrad vlády SR“. Ficov úrad vlády na otázky neodpovedal a Suskovo ministerstvo spravodlivosti odpísalo len to, že publikáciu písali tlačové oddelenia oboch úradov. Mená ani po opakovanej žiadosti neposkytlo.
Susko v diskusii RTVS Sobotné dialógy priznal, že výrobu brožúry platili zo štátnych peňazí. Vytlačilo sa 300 kusov, pričom náklady na jeden výtlačok boli 12,30 eura, čo vychádza na 3 690 eur.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS hovorí o účelovej publikácii. „Nie sú tam fakty. Sú to politické tvrdenia a vyhlásenia, ktoré sa nezakladajú na dôkazoch,“ vraví opozičná poslankyňa Kolíková. Záležitosť by mal riešiť Najvyšší kontrolný úrad SR, či nešlo o zneužitie štátnych peňazí. Brožúra podľa nej mala byť platená z rozpočtu politických strán a nie zo štátneho rozpočtu.
Hneď po tom, ako Ficova vláda ukázala brožúru, začali konšpiračné médiá šíriť, že ide o zásadný dokument s dôkazmi o zneužívaní trestného práva. Portál Hlavné správy zverejnil, že publikácia prináša „výpoveď o období politickej pomsty“.
Rozoberajú „pošahanca“, karikatúru a „svojský prístup“ sudkyne
V súvislosti s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom autori brožúry neuviedli nič o jeho úplatku od mafie, no opisujú, že ho prokurátor Ján Šanta nazval „pošahancom“ alebo že ho karikaturista Danglár nakreslil so sťatou hlavou na drakovi, s ktorým zápasí terajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic – no už tam chýba informácia, že etická komisia prokuratúry v obrázku nenašla pochybenie.
Publikácia sa obšírne venuje aj sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej, podľa autorov „prejavila svojský prístup“, lebo počas súdenia Kováčika „zvýšeným hlasom obhajcov upozornila, že vedú výsluch svedka šikanóznym spôsobom“.
V pasáži o zaistení Kováčikovho majetku spomínajú, že „Ústavný súd konštatoval, že boli porušené jeho práva“. Z textu však nie je úplne jasné, že súd sa nezaoberal tým, či mohol alebo nemohol mať zaistený majetok.
Kováčik na Ústavnom súde uspel len čiastočne, pochybenie našiel v tom, že špecializovaný súd dostatočne neodôvodnil, prečo sa na návrh Kováčika neobrátil s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor EÚ v konaní o zaisťovaní jeho majetku.
Brožúra obviňuje vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj sudcov, ktorí sa v rokoch 2020 až 2023 podieľali na kauzách týkajúcich sa Ficových ľudí, že konali na politickú objednávku niekdajšieho premiéra Igora Matoviča (pôvodne OĽaNO, teraz hnutie Slovensko) a pod mediálnym tlakom.
„V období vlády Igora Matoviča došlo k únosu štátu a kriveniu spravodlivosti,“ hovoril vo štvrtok minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu počas prezentácie publikácie. Zmienka o tom, že Lipšicov úrad má úspešnosť obžalôb na súdoch vyše 90 percent, v nej nie je.
Trestné konania sa podľa brožúry diali z dôvodu „odplaty“, z ktorej obviňuje predstaviteľov „niekdajšej vládnej koalície OĽaNO, Za ľudí a SaS“.
Vynechané Sme rodina Borisa Kollára
Súčasťou tejto koalície pritom bolo aj hnutie Sme rodina, ktoré brožúra vynecháva. Hnutie Borisa Kollára kritizovalo vyšetrovania káuz spolu so Smerom a s Hlasom, odkedy pre podozrenie z korupcie na jar 2021 v putách skončil Kollárov kamarát, niekdajší šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský.
Neskôr sa ukázalo, že Pčolinský rozpútal takzvanú vojnu v polícii, ktorú Smer s Hlasom, ale aj SNS dodnes využívajú na spochybňovanie káuz. Sme rodina zároveň bránilo okliešteniu paragrafu 363, ktorý pomáhal vplyvným stíhaným ľuďom vrátane Fica zbavovať sa obvinení.
O Pčolinského zadržaní brožúra uvádza, že „NAKA pôvodne plánovala, že mu výbušninou odpáli okná na byte, cez ktoré vtrhne dnu“. Ani k tomuto publikácia neponúka žiaden dôkaz, odvoláva sa iba na slová Pčolinského z rozhovoru pre portál Startitup.
„Je dôležité, kto je špeciálny prokurátor“
V súvislosti s pozíciou špeciálneho prokurátora vidia autori brožúry problém v tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry má autonómne postavenie, hoci je súčasťou generálnej prokuratúry.
„V osobe špeciálneho prokurátora je skoncentrovaná veľká moc a existuje tu zvýšené riziko zneužitia. A preto je dôležité, kto je špeciálny prokurátor a kto teda je Daniel Lipšic,“ konštatujú autori a Lipšica obviňujú, že je bývalým politikom, ktorý sa mstí terajšej koalícii.
Právomoci špeciálneho prokurátora sa neposilňovali, rovnaké ich mal už počas vládnutia Smeru. Ficovi to vtedy neprekážalo a nič nehovoril o veľkej moci v rukách Dušana Kováčika, ktorý viedol špeciálnu prokuratúru vyše 16 rokov.
Keď Fico v minulosti vládol, Kováčik bol vo funkcii, v ktorej sa preslávil prezývkou Zametač a známym pomerom 61 : 0, ktorý symbolizoval, že za dlhé roky nepodal nijakú obžalobu, prípady skôr zametal pod koberec.
Okrem kauzy Gorila to boli aj prípady týkajúce sa predsedu Smeru – nahrávka hlasu podobného Ficovmu o čiernom financovaní Smeru či tutlanie daňového podvodu Ladislava Bašternáka, u ktorého kedysi Fico býval v komplexe Bonaparte. Ani tieto informácie autori do brožúry nezaradili.
V súčasnosti sa chýli ku koncu ďalší súd s Kováčikom, kde je podozrivý, že za ututlanie dvoch vyšetrovaných prípadov zobral úplatok 50-tisíc eur od podnikateľa s väzbami na SIS Petra Košča. Peniaze podľa obžaloby zobral v roku 2016 počas vládnutia Smeru, vinu odmieta.
Fico a spol. mlčia o vete, že Kočner bol chránený pred trestnými stíhaniami
V súvislosti s Koščom, ktorý údajne podplatil Kováčika a je dlhšie na úteku, sa brožúra venuje jeho stretnutiam s Kováčikom a Lipšicom. Schôdzky sa udiali za éry Smeru, keď Kováčik viedol špeciálnu prokuratúru a Lipšic bol advokátom.
„O obsahu stretnutí sa vedú debaty. P. Košč vypovedá, že na stretnutí sa dohodlo, že D. Kováčik zasiahne do prípadov Mariana Kočnera tak, aby to viedlo k jeho trestnému stíhaniu – M. Kočner mal totiž roky policajné krytie. To sa nakoniec aj stalo,“ uvádza brožúra.
Kováčik pritom podľa zákona nesmel zasahovať do prípadov, ako to niekomu vyhovovalo. Brožúra to bližšie nekomentuje. Nijako nevyvracia ani Kočnerovo policajné krytie.
Opozičné strany OĽaNO či SaS roky upozorňovali, že Kočnera chránili Ficovi blízki ľudia na prokuratúre a polícii. Polícii v rokoch 2012 až 2018 šéfoval Tibor Gašpar, ktorý je od septembrových volieb poslancom Smeru a presadzuje zrušenie špeciálnej prokuratúry, ako aj nižšie tresty pre korupčníkov a zlodejov.
Samotný Gašpar je trestne stíhaný vo viacerých prípadoch, na súde je už kauza Očistec, v ktorej ho podozrievajú, že umožnil zneužívať políciu na politické ciele Smeru.
Na otázky, ako sa v brožúre myslí veta, že „Kočner mal totiž roky policajné krytie“, a či ho polícia kryla s vedomím premiéra Fica, bývalého ministra vnútra Kaliňáka alebo Kaliňákovho nominanta na čele polície Tibora Gašpara, ministerstvo spravodlivosti ani úrad vlády neodpovedali.
Kočner putoval do vyšetrovacej väzby až po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bolo to v júni 2018, keď rekonštruovanú vládu po Ficovi viedol už Peter Pellegrini (vtedy ešte Smer, teraz Hlas) a na čele polície bol Milan Lučanský.
Kočner skončil za mrežami v súvislosti s prípadom sfalšovaných zmeniek, pre ktoré neskôr dostal 19-ročné väzenie.
Zamlčali aj zlyhanie generálnej prokuratúry
Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí riešili politicky citlivé kauzy, podľa brožúry nútili spolupracujúcich obvinených, ľudovo nazývaných kajúcnikov, klamať a vypovedať, čo potrebovali.
Publikácia sa odvoláva aj na uniknutú nahrávku z kancelárií policajtov, ktorá zachytáva rozhovor s bývalým šéfom finančnej správy Františkom Imreczem, hoci už bolo preukázané, ako ju Smer účelovo manipuloval.
To, že už odsúdili vyše 40 zločincov z éry Smeru, publikácia nespomína. Hoci poukazuje na rôzne rozhodnutia Ústavného súdu, tomu o zlyhaní generálnej prokuratúry sa vyhla.
Generálna prokuratúra podľa Ústavného súdu pochybila, keď na základe paragrafu 363 zastavila trestné stíhanie vo veci po podnete vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Stíhanie začali čurillovci pre podozrenie z marenia vyšetrovaných káuz.
Publikácia Únos spravodlivosti má pritom v zverejnenej online verzii, ktorú na Facebook zavesilo ministerstvo spravodlivosti, názov Prehľad porušení princípov právneho štátu v období rokov 2020 až 2023.
O nedodržiavaní prezumpcie neviny a Lučanského samovražde
Brožúra na viacerých miestach kritizuje, že sa nedodržiava prezumpcia neviny a vplyvní ľudia, ktorí končili s putami na rukách alebo vo vyšetrovacej väzbe, boli považovaní za zločincov ešte predtým, ako o ich vine či nevine rozhodol súd.
„Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov, no navodzovala tým v spoločnosti nielen veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti, ale aj očakávania volajúce po potrestaní,“ píše brožúrka o bývalej vládnej koalícii.
Špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi vyčítajú autori brožúry napríklad slová o vplyvnom konkurznom právnikovi Zoroslavovi Kollárovi.
„Označoval ho za člena konkurznej mafie, hovoril, že podnikateľ má konexie na súdoch, označoval ho za mafiána v bielom golieri či významného predstaviteľa organizovanej kriminality. Treba podotknúť, že Z. Kollár nebol odsúdený ani za ovplyvňovanie súdov či činnosť pre zločineckú skupinu,“ konštatuje publikácia.
Zoroslav Kollár sa pred časom priznal k úplatku v Pčolinského kauze, za čo už bol aj odsúdený. Pre podozrenia z ovplyvňovania sudcov je stíhaný.
Slovník Roberta Fica, ktorý o policajtoch okolo Jána Čurillu hovorí ako o zločincoch a Igora Matoviča už roky označuje za daňového podvodníka, publikácia nijako nerieši, hoci takisto neboli odsúdení.
V prípade Milana Lučanského brožúra konštatuje, že „vyšetrovanie jeho úmrtia bolo uzatvorené so záverom, že išlo o samovraždu“. O zabití Lučanského vo väzbe dodnes hovoria viacerí predstavitelia koalície Smeru, Hlasu a SNS napriek tomu, že vyšetrovanie nič také nepreukázalo.
Naposledy koncom minulého roka trval na verzii o zavraždení Lučanského Branislav Zurian, keď ho koalícia presadila do funkcie šéfa policajnej inšpekcie.
„Dôvod, prečo sa M. Lučanský rozhodol ukončiť svoj život, nepoznáme. Debatuje sa však najmä o tom, že významný vplyv mohli mať podmienky vo väzbe,“ polemizuje brožúra.
Klebety a video Roberta Fica
Premiér Fico cez víkend zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom obviňoval novinárov zo šírenia neoverených informácií. „Novinári pozbierajú po večeroch všetku špinu a klamstvá z bratislavskej kaviarne a zverejnia ju ako objektívne spravodajstvo,“ vravel do kamery Fico.
V brožúre Únos spravodlivosti, na ktorej sa podieľal aj jeho úrad vlády, je mnoho neoverených klebiet. Jedna z nich znie: „V kuloároch sa hovorilo o tom, že dôvodom prehliadky domu M. Kučerku (…) mohlo byť, že policajti pátrali po jeho nahrávke.“
Nijaký dôkaz k tomu brožúra neuvádza a ani nevysvetľuje, že pomocou nahrávky Fico obviňoval prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka zo špeciálnej prokuratúry, že používajú gestapácke metódy.
Expolicajta Mariána Kučerku, ktorého už odsúdili za korupciu a je na úteku v Bosne a Hercegovine, od vlaňajška stíhajú v súvislosti s touto nahrávkou. Fico nikdy nevysvetlil, odkiaľ ju získal. A brožúra o nej už neinformuje, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru pri jej skúmaní zistil „znaky charakterizujúce manipuláciu s nahrávkou“.
Na tlačových besedách zvykol Fico pravidelne zverejňovať aj nahrávky z kancelárií vyšetrovateľov NAKA okolo Čurillu, ktoré legálne získať nemohol. Únik nahrávok z poľovníckej chaty, kde sa stretával s oligarchom Miroslavom Bödörom a advokátmi Pavlom Gašparom a Marekom Parom, ktorí už pracujú pre Ficovu garnitúru, však premiér napádal. Pre odpočúvanie chaty sa obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva.
Fico na chate: Budem tĺcť do Lipšica
Zo zachytených policajných odposluchov na chate vyplýva, že sa Fico rozhodol mediálne útočiť na Lipšica a zničiť špeciálnu prokuratúru, lebo si dovolila trestne stíhať jeho ľudí.
„Budem je…ť hlava-nehlava už teraz, ja idem do otvorenej vojny úplne,“ hovoril Parovi s Gašparom na chate v lete 2021. Tibor Gašpar a Norbert Bödör vtedy sedeli vo vyšetrovacej väzbe a trojica vymýšľala plány, ako ich dostať na slobodu.
„Ja mám výhodu, že mám dobrý terč v podobe toho Lipšica, ktorý je politik. Ja do neho budem tĺcť. (…) Nič iné si nezaslúži. On má veľkú nevýhodu, že nemôže na to reagovať,“ povedal Fico na chate 9. septembra 2021.
Predseda vlády trvá na tom, že sa musia radikálne znížiť tresty pre podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, z čoho môžu na súdoch ťažiť aj stíhaní Gašpar a Bödör. Špeciálnu prokuratúru žiada zrušiť k 15. marcu. Fico chce, aby vládna väčšina schválila v parlamente spornú novelu Trestného zákona v stredu alebo vo štvrtok.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
