Umelé mäso vláde nevonia. Krv áno

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Táto vláda nie je progresívna ani v téme, v ktorej nejde o to, či jej predstavitelia a klienti budú stíhaní za zločiny. Keby sme sa chceli držať jazyka, ktorý je preferovaný novým vedením ministerstva kultúry, povieme, že je ťapákovsky zápecnícka. To by však bolo asi príliš láskavé.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa koncom minulého roka pripojil ku krajinám, ktoré zablokovali návrh Európskej komisie na uvoľnenie pravidiel pre nové genomické techniky šľachtenia rastlín. Jeho predchodca v úradníckej vláde Jozef Bíreš pritom s návrhom eurokomisie súhlasil. Detaily sú uvedené napríklad v tomto článku; pre naše potreby stačí uviesť, že genomické techniky šľachtenia rastlín (NGT) nie sú podľa odborníkov to isté, čo geneticky modifikované organizmy pod skratkou GMO, ktoré na rozdiel od USA majú v Európe viac odporcov ako prívržencov.

Tak ako konvenčné mičurinovské šľachtenie rastlín, aj to genetické sleduje stále tie isté ciele: zvýšiť produkciu, zvýšiť odolnosť proti škodcom, chorobám, nepriazni počasia, a tým znížiť aj spotrebu pesticídov. Cieľom je nasýtiť rozrastajúce sa ľudstvo pri nižších nákladoch a šetrnejším spôsobom k prírode i k človeku samému. Keďže sa minister Takáč postavil proti genomickému šľachteniu, je takpovediac logické, že bol aj proti eurokomisiou navrhovanému zníženiu chemických postrekov. Veď keď nezvýšime odolnosť plodín ďalším „genetickým“ šľachtením, farmári vo veľkovýrobe musia, všakáno, nasadzovať na podporu a ochranu svojej produkcie chémiu. Viac chémie.

Na otázku, či je lepšie konzumovať v potravinách viac chémie alebo geneticky upravené potraviny, vláda Roberta Fica prostredníctvom svojho ministra odvetila, že je za to prvé. O tom, či je to pre zdravie menej škodlivé, sa dá polemizovať do aleluja. Ale bez polemiky je, že postup ministra Takáča je ústretovým krokom voči Agrofertu českého expremiéra Babiša, ktorý vlastní Duslo Šaľa, popredného producenta hnojív. Genetické šľachtenie takýmto firmám odhrýza totiž z profitu. Ústretový krok je to však aj voči konšpiračnej scéne. Možno najmä voči nej. Šírenie paniky o geneticky upravovaných plodinách (potravinách) patrí do jej tradičnej zbrojnice ako chemtrails. Trestné kódexy tu menia obžalovaní, pandémiu skúma vládna komisia antivaxerov, tak aké uvoľňovanie pravidiel pre genomické šľachtenie rastlín.

A čo živočíšna výroba?

Tam je to rovnaké. Vláda Roberta Fica sa pripojila aj k iniciatíve niektorých štátov proti laboratórne pestovanému mäsu. Môžeme v tejto súvislosti hovoriť o jej ďalšom príspevku proti vedeckému pokroku v záujme ochrany tradičných chovateľov hydiny a dobytka. A, ako inak, aj s využívaním falošných argumentov, ktoré spochybňujú hlavné výhody „umelého“ mäsa: porovnateľná chuť bez utrpenia zvierat, menej emisií skleníkových plynov, menej pasienkov, viac voľnej pôdy na jej iné využitie, menej chorôb.

Treba uznať, že laboratórne pestovanie mäsa či dokonalejšie techniky šľachtenia plodín majú potenciál zasiahnuť do spoločenskej štruktúry obdobne významne ako trebárs vynález parného stroja či internetu. Je vylúčené, aby nemali odporcov najmä v odvetviach ťažkej chémie a vo všemocnom európskom agrárnom sektore, ktorý je masívne dotovaný a rigidný voči zmenám. Avšak stavať z vládnej úrovne tomuto progresu drakonické prekážky namiesto rozumnej regulácie je na obdobnej úrovni, ako bojovať v mene tradičnej taxislužby proti konceptu Uberu či Boltu.

Brusel teda konal správne, ak chcel uvoľniť pravidlá pre nové genomické techniky šľachtenia rastlín, a bude konať správne, ak naďalej bude dávať šancu „umelému“ mäsu. Aj tieto dva príklady ukazujú, že centrálne orgány EÚ vedia byť osvietenejšie ako niektoré národné vlády. Heslá typu žiadne ďalšie kompetencie do Bruselu, ktoré sa vyroja aj pred tohtoročnými eurovoľbami, preto treba prevetrať otázkou: Ktoré nie a prečo nie? Alebo ostrejšie: Čo také dobré máme zo zvrchovaných kompetencií Ficovej vlády?

Potravinové floskuly

Napríklad takéto slová v jej programovom vyhlásení: „V oblasti pôdohospodárskej politiky bude vychádzať z chápania tohto odvetvia ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ v oblasti pôdohospodárstva deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.“

Veta ostrieľaného úradníka, čo sype takéto floskuly ako z rukáva. Ale veď dobre, dajme na bok formu, sústreďme sa na obsah: je to predsa výroba „umelého“ mäsa a genetické formy šľachtenia plodín, ktoré výhľadovo zvyšujú potravinovú bezpečnosť Slovenska, zároveň sú ohľaduplné k životnému prostrediu a dokonca posúvajú mäsopriemysel do jeho nekrvavej existencie, čo by bol ďalší bonus najmä pre ľudí s citlivými povahami. Len sa, pravda, treba vedieť prispôsobiť.

A to je problém. Štvrtá vláda Roberta Fica nevznikla na podporu pokroku, ale celkom zjavne a nezakryte na podporu korupčníkov a zlodejov. Tým je dané, o aké vrstvy spoločnosti sa v žiadnom prípade nemôže opierať a na ktoré sa spolieha. Inými slovami, časy, keď Robert Fico pokrokovo tlačil Slovensko do európskeho jadra, sú preč. Dnes môžeme byť radi, že sme ešte na jeho periférii. Dnes sa tu robí iná genetika.