Denník N

Ženy ťahajú vo vede za kratší koniec. Zmena je možná, ale pomalá

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedeli ste, že dnes, 11. februára, si pripomíname Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede? Aj keď sú ženy rovnako vzdelané, talentované a ambiciózne ako ich mužské náprotivky, vo svete vedeckého výskumu sa kvôli predsudkom a nevyhovujúcim podmienkam presadzujú oveľa ťažšie.

Američanka JoAnn Elizabeth Mason patrí medzi najvýznamnejšie vedkyne súčasnosti. Vďaka jej výskumu v oblasti epidemiológie a ženského zdravia sme pochopili príčinu viacerých chronických ochorení. Unnur Þorsteinsdóttir z Islandu je zas najvplyvnejšou molekulárnou genetičkou na svete. A Ružena Bajcsy, americká vedkyňa pôvodom zo Slovenska, je dnes už legendou vo výskume strojového učenia, robotiky a umelej inteligencie. Napriek tomu, že vo svojej práci dosiahli tieto odborníčky nevídané úspechy, pre niektorých kolegov stále nemusia byť dosť dobré.

Ženy sú pre vedu nenahraditeľné

Hoci moderné 21. storočie plynie v plnom prúde, ženy stále nemajú vo vedeckej obci rovnaké postavenie. Podľa dát Slovenskej komisie pre UNESCO pracuje v tomto sektore oveľa menej žien ako mužov – celosvetovo iba 33 %. Na rozhodovacích pozíciách v Európe je žien ešte menej, predstavujú len 14 % takýchto výskumných pracovníkov. Veda je tak mužskou doménou, čo je spôsobené viacerými spoločenskými a historickými faktormi. Výskumníčky sa vo svojej práci stretávajú s rodovými predsudkami a často pre ne nie je možné efektívne skĺbiť kariéru s výchovou detí a rodinným životom. Niekedy ani nie sú uvedené ako spoluautorky patentov alebo publikácií a ich prínos ostáva neuznaný.

Prítomnosť žien vo vede a ich prístup k zložitým problémom sú však veľmi dôležité. Do výskumu ženy prinášajú rôznorodosť myšlienok a perspektív, výsledkom čoho sú inovatívne riešenia. Diskusie a rozhodovacie procesy v tíme sú výrazne obohatené, keď sa na ne nahliada aj zo ženského uhla pohľadu. Zastúpenie žien vo vedeckých kolektívoch tiež prispieva k reálnemu odrazu spoločnosti, pretože ani tú netvorí len jedno pohlavie, rasa či etnikum. Práca výskumníčok je zároveň inšpiráciou pre budúce generácie a povzbudzuje mladé dievčatá, aby sa nebáli vydať na takúto profesijnú dráhu.

Ocenenie pre mladé výskumníčky

Dôležitú prácu vedkýň pôsobiacich na Slovensku už roky sleduje a oceňuje program L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. V aktuálnom 8. ročníku programu, do ktorého je možné prihlásiť sa do 15. marca, si ocenenie v celkovej sume 21 000 eur rozdelia tri výskumníčky do 40 rokov z oblasti environmentálnych vied, fyzikálnych vied a matematiky či informatiky. Novinkou tohto ročníka je navýšená finančná odmena 7000 eur, ktorá nie je limitovaná iba na použitie vo vedeckom výskume. Víťazky tak môžu túto sumu použiť na svoj pracovný rozvoj, ale aj na súkromné účely. „Veríme, že podobne ako v predošlých ročníkoch nášho programu sa aj do toho ôsmeho prihlásia brilantné mladé dámy, ktoré sú budúcnosťou slovenskej vedy. Plne stojíme za ženami, ktoré pôsobia vo vedeckom výskume a sme hrdí na to, že ich už dlhé roky podporujeme,“ uviedol Ing. Petr Štěpánek, PhD., MBA, vedecký riaditeľ L’Oréal na Slovensku.

Vedou k priaznivým zajtrajškom

K svetlejšej budúcnosti a pozitívnejšiemu stavu sveta, o ktoré sa snaží vedecký výskum, prispievajú aj projekty troch mladých vedkýň pôsobiacich na slovenských univerzitách. Minulý rok sa stali víťazkami 7. ročníka programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. Výskumníčka Dr. Akansha Mehta vo svojom ekologickom projekte premieňa odpadové farmaceutické sklo na vysokoporézne fotokatalytické keramické membrány, ktoré sú určené na čistenie odpadových vôd za pomoci slnečného žiarenia. Vedkyňa Mgr. Olga Vyviurska, PhD. zas vo svojej práci využíva viacfaktorové matematické modely na to, aby sa pri analýze komplikovaných chemických vzoriek znížil počet jednotlivých meraní a celý proces spracovania vzoriek sa tak zjednodušil. Biochemička doc. RNDr. Miroslava Rabajdová, PhD. sa zaoberá neinvazívnou diagnostikou zmien v in vitro fertilizačnom procese pomocou RNA molekúl. Určuje kvalitné embryá vhodné na transfer do maternice, embryá s najvyšším implantačným potenciálom, ako aj receptivitu endometria, čiže vnímavosť maternice ženy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prírodné vedy

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie