Denník N

Saskia Repčíková: Väčšina trojročných detí, ktoré k nám prichádzajú do škôlky, vôbec nehovorí

Saskia Repčíková. Foto - archív S. R.
Saskia Repčíková. Foto – archív S. R.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Trojročné deti by sa už mali vedieť vyjadrovať aspoň trojslovnými vetami, ale mnohí dnešní čerství škôlkari to ešte nedokážu. Podľa Saskie Repčíkovej, ktorá je už jedenásť rokov zriaďovateľkou súkromnej materskej školy v Bratislave, je to jeden z dôsledkov pandémie.

„Fyzicky sme nosili respirátory a rúška, ktoré síce boli nutné, aby sme dokázali chrániť seba aj iných pred nákazou, ale deti tak prišli o veľmi dôležitý moment pre vývoj reči – sledovanie pohybov úst a tváre,“ približuje v rozhovore. Dnes sa to podľa nej prejavuje v tom, že mnohé trojročné deti nehovoria, vyrážajú výkriky alebo hovoria len jednoslovnými vetami.

Dnešné deti sú v porovnaní s minulosťou aj viac úzkostné. „Dokonca až do takej miery, že separačná úzkosť, ktorá prichádza okolo siedmeho až ôsmeho mesiaca veku prirodzene, sa prenáša až do predškolského veku. Adaptácia na škôlku sa tak niekedy predlžuje z dní a týždňov, ako to bolo predtým, až na niekoľko mesiacov,“ hovorí Repčíková.

Ako sa vám na základe skúseností a porovnania s minulosťou javia trojročné deti, ktoré nastúpili do škôlky v septembri 2023?

Na začiatok treba povedať, že vo všeobecnosti by sa mali trojročné deti vyjadrovať aspoň trojslovnými vetami a zhruba 75 percent toho, čo povedia, by im mal rozumieť aj cudzí človek. Mali by ovládať „päť P“ – pozdraviť, predstaviť sa, vedieť slušne požiadať, poďakovať a poprosiť o prepáčenie.

Väčšina trojročných detí, ktoré k nám do škôlky prichádzajú, však vôbec nehovorí. Pripisujem to práve tomu, že sa narodili v priebehu roku 2020, keď sa začala prvá vlna pandémie a prišlo k veľkej sociálnej izolácii. V období, keď boli sociálne kontakty obmedzené, boli tieto deti často odkázané len na pobyt s vlastnými rodičmi. Nemohli sa stretávať s inými dospelými – napríklad s predavačkami v obchode, s ľuďmi na pošte a podobne. Istý čas nemohli dokonca vidieť ani svojich starých rodičov a iných príbuzných. Boli tak ochudobnené o veľký zdroj komunikačných zručností.

Fyzicky sme nosili respirátory a rúška, ktoré síce boli nutné, aby sme dokázali chrániť seba aj iných pred nákazou, ale deti tak prišli o veľmi dôležitý moment pre vývoj reči –sledovanie pohybov úst a tváre. Toto všetko sa dnes prejavuje v tom, že mnohé trojročné deti nehovoria, vyrážajú výkriky alebo hovoria jednoslovnými vetami – tak, ako rozprávajú oveľa mladšie deti.

Prečo je komunikácia s inými dospelými ľuďmi pre dieťa dôležitá?

Dieťa si pri pohľade na človeka, ktorý rozpráva, uvedomuje, že istý zvuk sa nejako vyslovuje a niečo znamená. Spojením pier nahlas artikulujeme napríklad „m“, aby dieťaťu bolo jasné, ako tento zvuk vzniká – pery sa dotknú a spomedzi nich vyrazí prúd vzduchu.

Dieťa počuje a opakuje konkrétne slová a uvedomuje si ich význam v rôznych prostrediach a sociálnych situáciách, čím mu dávajú zmysel. Používa jazyk ako nástroj na dorozumievanie s neznámymi ľuďmi. Je to úplne iné, ako keď doma povie jedno slovo alebo iba na niečo ukáže a mama mu už rozumie, čo požaduje.

Deťom v lockdowne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jasle a škôlky

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie