Denník N

Skúma históriu bezdetnosti: V porovnaní s matkou, pre ženu bez detí ani nemáme slovo

Ilustračné foto - Unsplash/Molly Blackbird
Ilustračné foto – Unsplash/Molly Blackbird

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Aktívne snahy o bezdetnosť alebo obmedzovanie počtu detí môžeme sledovať naprieč dejinami v rôznych kultúrach po celom svete.

„Nie je to jav, ktorý sa začal s antikoncepčnou pilulkou alebo s feministickým slovníkom,“ tvrdí historička Peggy O’Donnellová Heffingtonová.

Vo svojej novej knihe opisuje európsku aj americkú históriu bezdetnosti a hovorí o rôznych dôvodoch, ktoré ženy v dejinách odrádzali od materstva. Zároveň však dodáva, že mnohé z nich neprestali byť aktuálne ani v 21. storočí.

V rozhovore sa dočítate:

  • z akých dôvodov sa ženy v minulosti rozhodovali nemať deti;
  • akými metódami kontrolovali svoju plodnosť pred vyvinutím modernej antikoncepcie;
  • prečo vznik nukleárnej rodiny zrejme viedol k poklesu pôrodnosti;
  • ako sa postupne menila rola, ktorú v bezdetnosti hrali environmentálne dôvody;
  • či sa vôbec dá o rozhodnutí, či mať alebo nemať deti, premýšľať ako o naozaj slobodnom.

Začnem citátom z úvodu vašej knihy: „Pre ženy s deťmi máme termín ‚matka‘. Pre ženu bez detí nemáme iný výraz ako ‚žena bez detí‘; môžeme ju pomenovať len opisom toho, čo nemá alebo čím nie je.“ Priznám sa, že som si to doteraz nikdy neuvedomila – ani v češtine a slovenčine, ktoré denne používam, takýto výraz neexistuje. Prečo myslíte, že to tak je? Máte nejakú teóriu?

Myslím, že sa v tom odráža sila očakávania, že sa žena dostane do životnej fázy, keď sa stane matkou. Nie je to skrátka niečo, čo veľa žien zažije, je to očakávanie: ste dieťa, ste mladá žena, ste matka.

Preto sme nevytvorili alternatívu dokonca ani z hľadiska jazyka – a je pre mňa veľmi zaujímavé, keď počujem, že to platí aj pre češtinu a slovenčinu.

Nemáme dve kategórie dospelých žien, z ktorých jedny by sme nazývali matkami a druhé nejakým úplne iným slovom. Buď ste matka, alebo „nematka“, „žena bez detí“. To naznačuje, že je toto očakávanie také zakorenené v kultúre a v spoločnosti, že sme iné slovo ani nepotrebovali.

Vy však hovoríte, že je tento predpoklad mylný: Už v minulosti existovali ženy, ktoré sa z rôznych dôvodov rozhodli nemať deti. Osobne ma vaša kniha zaujala najmä preto, že mám pocit, že v súčasnej debate sa na tento fenomén často pozeráme ako na pomerne nový, spájame ho s feminizmom a modernými antikoncepčnými prostriedkami. Dokázali by sme teda pri pohľade do minulosti povedať, odkedy si ženy naozaj začali vyberať aj život bez detí?

Keď som začala písať knihu, niečo podobné mi povedalo hneď niekoľko ľudí:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Knihy

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy, Svet

Teraz najčítanejšie