Fico proti záverom Rady, ktoré sú aj o prerozdelení utečencov, neprotestoval

Autor je ekonomický analytik, konzultant a publicista

Na minulotýždňovom bruselskom samite Európskej rady súhlasili hlavy všetkých členských štátov, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, s formuláciou, ktorá priamo vyzýva na rýchle uskutočnenie rozhodnutí o premiestnení utečencov do členských štátov Únie.

V oficiálnych záveroch z rokovania Rady sa píše, že „všetky časti dohody z posledného decembra by mali byť urýchlene implementované, vrátane rozhodnutí o premiestnení a opatrení na zaistenie návratu a vyhostenia (osôb, ktoré nemajú oprávnenie na pobyt, pozn. red.)“.

Hovoril len o tlakoch

Text sa odvoláva na závery zo samitu Európskej rady zo 17. decembra minulého roka, na ktorom sa lídri dohodli na konkrétnych opatreniach, ako riešiť utečeneckú krízu. Aj na tomto samite sa premiér Fico zúčastnil.

Počas minulotýždňového bruselského samitu po skončení diskusie o migrácii slovenský predseda vlády na tlačovej konferencii o presídľovaní (ľudovo označovanom za „kvóty“) povedal iba toľko, že existuje „tlak“, aby sa uskutočnilo v dohodnutej podobe.

Táto dohoda predpokladá, že Slovensko by malo prijať 802 utečencov na posúdenie, či dostanú ochranu, alebo azyl. O tom, že tento „tlak“ je vyjadrený v záveroch rokovania, ktoré on sám odsúhlasil v decembri minulého roka aj vo februári tohto roka, nepovedal nič.

Tlačový odbor úradu vlády na otázku, či nie sú vyhlásenia premiéra o odmietaní kvót v rozpore s tým, že na dvoch po sebe idúcich samitoch súhlasil s dohodou na čo najskoršom plnení dohody o presídlení utečencov, odpovedal len nepriamo, že v záverečných dokumentoch sa vždy vo všeobecnosti prezentujú rozhodnutia prijaté v minulosti.

„Ak by si Denník N dal námahu, tak by zistil, že na samite bol prerokovaný návrh, podľa ktorého mal byť do konca marca na základe kvót rozdelený konkrétny počet migrantov (5 000). Vzhľadom na nesúhlasný postoj V4 vrátane Slovenska tento návrh nebol schválený,“ odpísal Ficov úrad.

Informácie o priebehu rokovania samitu však nie sú verejné – a v nijakom zo zverejnených dokumentov o programe rokovania či jeho záveroch sa zmienka o podobnom návrhu nevyskytuje.

Ešte priamo v Bruseli premiér Fico naznačil, že naďalej pôjde o jeden z pilierov jeho predvolebnej kampane. „Považujem za legitímne, aby sme na Slovensku odpovedali voličom na otázku, ako sa budú politické strany správať po parlamentných voľbách pri tomto tlaku na kvóty. Včera som to hovoril a budem to hovoriť stále. Nikdy kvóty nebudeme rešpektovať,“ povedal.

Poznámku o nesúhlase nevidno

Oficiálne závery z rokovania Rady v Bruseli síce nemajú právnu silu, a preto sa nehlasovalo o prípadných pripomienkach, no o tom, že by sa slovenský premiér oficiálne postavil proti nemu, nie je nič známe. Rovnako nie je veľa známeho ani o tom, čo odznelo za zatvorenými dverami rokovania lídrov. Isté je, že Fico nevyužil príležitosť, aby počas rokovania dal formálne najavo svoj nesúhlas.

Prečítajte si

Podpora Putina sa Ficovi môže vrátiť ako bumerang

Pravidlá prijímania rozhodnutí Európskej rady totiž presne definujú možnosti politikov, ktorí s navrhovaným rozhodnutím alebo záverom nesúhlasia.

„Výsledky hlasovania Rady sú automaticky zverejňované… Ak člen chce doplniť vysvetľujúcu poznámku k hlasovaniu, táto poznámka je verejná, ak sa rozhodnutie prijme. V ostatných prípadoch, keď vysvetľujúce poznámky nie sú automaticky zverejnené, môžu sa zverejniť na žiadosť člena.“

V žiadnom z oficiálnych dokumentov samitu sa nikde neuvádza žiadna poznámka (napríklad nesúhlas alebo súhlas s výhradou).