Štyri svetové strany? Akých bolo 100 dní vlády v zahraničnej politike

Autor pôsobí na Katedre regionálnej geografie a rozvoja regiónov Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave

Zahraničné cesty vysokých vládnych činiteľov majú nielen symbolický, ale aj veľmi praktický význam a slúžia ako jeden z najefektívnejších zahraničnopolitických nástrojov, pričom sieť takýchto návštev ukazuje istý vzorec zahraničnopolitického smerovania krajiny.

Nová vláda Roberta Fica sa vyznačuje najmä deklarovanou zmenou zahraničnej politiky na „suverénnu slovenskú zahraničnú politiku“, vykonávanú na „všetky svetové strany“.

Z dostupných údajov o zahraničných cestách vládnych činiteľov vyplýva, že prvých 100 dní súčasnej vlády sa vyznačuje menšou zahraničnopolitickou intenzitou v porovnaní s predošlými vládami za rovnaké časové obdobie prvých 100 dní.

Vládni činitelia (premiér, ministri, štátni tajomníci, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy) cestovali bez zarátania ciest do Belgicka, Luxemburska a Švajčiarska z dôvodu multilaterálnych stretnutí počas prvých sto dní 73-krát do 20 krajín. Najviac sa cestovalo do Česka, Maďarska, Francúzska, Rakúska a Ukrajiny.

Premiér Fico navštívil okrem Bruselu Česko, Maďarsko, Ukrajinu, Nemecko a navyše sa bilaterálne stretol vo švajčiarskom Davose aj s premiérom Kórejskej republiky a Vietnamu a s ministrom zahraničia Saudskej Arábie a ministrom hospodárstva Azerbajdžanu.

Premiérové plány na aktívnosť v zahraničnej politike možno charakterizovať jeho vyjadrením: „Budem absolvovať bilaterálne návštevy len vtedy, ak to bude mať nejaký zmysel a budem cítiť, že politická podpora takéhoto projektu v danej krajine bude aj potom realizovaná do konkrétnych výsledkov.“ Pričom v kontexte zahraničných návštev vyhlásil, že „ja na žiadne výlety chodiť nebudem“.

Premiér Fico však vyjadril záujem o konkrétne regióny a štáty, ktoré chce navštíviť, pričom ide o Latinskú Ameriku, Kubu, Čínu, Vietnam a Azerbajdžan. Vo februári sú naplánované zahraničné cesty jednotlivých vládnych činiteľov do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Indie, Talianska, Česka a Holandska.

Symbolicky možno poukázať aj na premiérovo stretnutie s ruským a americkým veľvyslancom v ten istý deň v rámci vládnej deklarovanej zahraničnej politiky na štyri svetové strany.

V porovnaní s predošlými vládami za rovnaké časové obdobie 100 dní je počet interakcii v podobe zahraničných návštev na podpriemernej úrovni (4. najnižší počet ciest).

Podpriemerný počet zahraničných ciest súčasnej garnitúry nemožno pripisovať obdobiu vianočných sviatkov, pretože aj prvých sto dní vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 či Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 a 2002 prebiehalo v rovnakom období, ale vyznačovali sa vyššou intenzitou zahraničných ciest. Podpriemerný počet zahraničných ciest skôr signalizuje, že vláda dáva prioritu vnútroštátnym záležitostiam.

Z dvanástich garnitúr od roku 1994 mala najnižšiu intenzitu ciest počas prvých sto dní vláda Igora Matoviča (dôsledok covidu-19), Ivety Radičovej a Eduarda Hegera. Naopak, najväčšiu intenzitu dosiahla vláda Fica v roku 2016 (predsedníctvo SR v Rade EÚ), Ľudovíta Ódora a Petra Pellegriniho.

Z hľadiska počtu navštívených krajín sa súčasná vláda vyznačuje druhým najnižším počtom navštívených krajín. Počas prvých 100 dní navštívila súčasná vláda 20 krajín, pričom najnižší počet štátov bolo navštívených počas Matovičovej vlády.

Najviac štátov stihla navštíviť Ódorova vláda (až 37); pri Ficovej vláde z roku 2016 a Pellegriniho vláde to bolo po 35 krajín.

Celkovo sa geografické zameranie vlády v podobe zahraničných návštev príliš nezmenilo v porovnaní s predošlými vládami, keď dominovali najmä susedné štáty ako Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a potom Nemecko a Francúzsko.

Istá anomália je v prípade Poľska, do ktorého zatiaľ neviedla ani jedna cesta. Ukrajina ako susedný štát sa počas prvých sto dní počas všetkých vlád v počte návštev umiestnila na deviatom mieste.

Okrem deklarácie o „suverénnej slovenskej zahraničnej politike“ vláda kladie väčší dôraz na snahu o spoluprácu s V4, ako aj na ekonomickú diplomaciu.

Napokon tradičných prvých 100 dní je príliš krátke obdobie na odhalenie celkového vzorca geografického zamerania zahraničnej politiky SR. Napriek tomu možno kvalitatívne zhodnotiť, že zahraničnopolitický diskurz premiéra a ministra zahraničných vecí sa v porovnaní s minulými vládami zmenil najmä voči Ukrajine, a to v otázke zastavenia vojenskej pomoci.