Vallo nechce druhé Višňové. O električke rokuje s čínskym veľvyslancom aj španielskym developerom

Primátor Matúš Vallo v reflexnej veste a bezpečnostnej prilbe stojí pred protitankovou stenou a vysvetľuje, že ide o pamätihodnosť mesta, ktorú budú musieť vyrezať a žeriavom presunúť o pár metrov ďalej. Stojí totiž priamo v strede budúcej električkovej trate v Petržalke.

O pár desiatok metrov ďalej, takisto v ceste električky, je vykopaná jama plná stavebného odpadu, ktorý tam je zrejme od 70. rokov minulého storočia.

Magistrát pre novinárov zorganizoval kontrolný deň, aby zodpovedal otázky o najväčšom dopravnom projekte v hlavnom meste a ukázal, že stavba napreduje, aj keď pomalšie, ako by chcel.

Najčastejšia otázka o tomto 100-miliónovom projekte – kedy bude naozaj hotový – však zostala nezodpovedaná.

Vallo: Cítime oživenie, to nám nestačí

„So zhotoviteľom stavby máme podpísanú dohodu, že električka bude jazdiť do konca tohto roka a stavba bude dokončená v roku 2025,“ povedal Vallo s tým, že na tomto termíne sa zatiaľ nič nemení.

„Moja dôvera v to, že sa to naozaj podarí, je však v tejto sekunde nízka,“ dodal.

Primátor hovorí, že nie je spokojný s tempom práce, a magistrát hovorí, že viackrát tlačil na dodávateľa – Združenie NS MHD Petržalka (spoločnosti Aldesa Construcciones Polska a Aldesa Construcciones) –, aby na stavbu pridelil viac pracovníkov.

Vo štvrtok na projekte pracovalo približne 120 ľudí.

„Cítime, samozrejme, oživenie stavby, bolo to najmä pred vianočnými sviatkami, potom však prišlo zlé počasie. My to oživenie cítime, ale nestačí nám to,“ reagoval Vallo na otázku, či staviteľ reagoval na naliehanie magistrátu.

Pripomienky chcel Vallo odovzdať aj osobne – ešte vo štvrtok mal stretnutie s čínskym veľvyslancom na Slovensku.

V španielskej firme Aldesa Construcciones má totiž od roku 2020 väčšinový podiel čínsky stavebnícky gigant China Railway Construction Corporation Limited (CRCC).

V piatok sa Vallo stretne so šéfom Aldesa Construcciones, ktorý priletí z Madridu.

Aldesa v roku 2023 vymenila generálneho riaditeľa a refinancovala svoj dlh vo výške 200 miliónov eur, informoval vlani španielsky ekonomický denník Cinco Días.

„Budeme riešiť tempo prác, ktoré v podstate nie je vyhovujúce, a vôbec to neschovávame,“ hovorí primátor.

Aby tu nebolo ďalšie Višňové

Vallo na stavbe hovoril o komplikáciách, s ktorými mesto nemohlo počítať, pretože boli desaťročia zakopané v zemi – obkladové materiály a linoleum či protitanková stena, pri ktorej našli viaceré nevybuchnuté granáty. Tieto veci spomaľujú stavebné práce, avšak nie sú dôvodom, prečo sa pôvodný termín dokončenia (koniec roka 2023) posunul o rok.

Zdržanie je podľa primátora primárne dôsledkom vojny na Ukrajine a s ňou spojenej krízy s cenou stavebných materiálov a energií. Cena ocele bola v jednom čase taká vysoká, že celý projekt štyri mesiace stál, pretože developerovi sa finančne neoplatilo pokračovať.

Aby sa to už v budúcnosti nestalo, mesto pristúpilo k takzvanej indexácii cien. Každé tri mesiace sa vyhodnotí súčasná cena stavebných materiálov a podľa vopred dohodnutého vzorca sa upravuje cena stavby, aby bol dodávateľ schopný pokračovať v prácach.

Vallo hovorí, že má pozastavenie prác ešte živo v pamäti, pri rokovaniach s developerom chce byť preto opatrný. „Práve preto sa usilujeme nájsť kompromis, aby sme pomohli stavbe. Zároveň pritlačili, ale tak nie tak, aby nám zhotoviteľ jednoducho odišiel. Chceme sa vyhnúť za každú cenu tomu, aby sme tu mali druhé Višňové,“ hovorí Vallo.

Hovoril o známom diaľničnom tuneli na severe Slovenska, ktorého dokončenie sa už roky posúva a krajinu stojí stále viac peňazí.

Opatrný prístup magistrátu vidieť aj v rozhodnutí nepokutovať staviteľa za meškanie prác, hoci podľa zmluvy má na to právo. Podľa Valla by to nemalo žiadaný účinok.

„Sme radi, že sa v stavbe vôbec pokračuje,“ povedal primátor vlani. To však neznamená, že zhotoviteľ sa pokute vyhne; mesto si ju plánuje uplatniť po dokončení projektu, ako v prípade rekonštrukcie dúbravsko-karloveskej radiály.

Čo hovoria kritici: Električku nespustia ani začiatkom roka 2025

Predseda dopravnej komisie hlavného mesta a starosta bratislavských Jaroviec Jozef Uhler v utorok povedal pre TASR, že podľa neho električka v Petržalke nezačne po novej trati premávať už začiatkom roka 2025.

„Už viac ako rok tvrdím, že termín spustenia vyzerá na rok 2025. Dnes môžem dodať, že to nebude začiatok roka 2025,“ skonštatoval Uhler. Termín spustenia bol podľa Uhlera od začiatku nastavený príliš optimisticky.

Medzi najhlasnejších kritikov meškania stavby patrí starosta Petržalky Ján Hrčka. Aj podľa neho boli termíny dokončenia od začiatku príliš optimistické. „Nesedia s tým, čo vidím reálne v teréne a čo mi jednoduché prepočty ukazujú,“ hovorí starosta s tým, že neschopnosť magistrátu odhadnúť dokončenie takej významnej investície považuje za problém.

Petržalskú električku začali stavať už za primátora Milana Ftáčnika; už počas jeho mandátu sa len v prvej fáze ukončenej za Starým mostom termíny opakovane posúvali. Cez obnovený Starý most napokon začala električka jazdiť v lete 2016.

Predĺženie električkovej trate až na koniec Petržalky po konečnú Janíkov dvor predstavil v marci 2016 Ftáčnikov nástupca Ivo Nesrovnal. Pripomienkovanie projektu sa ukončilo 14. marca 2016.

Aj za Nesrovnala sa termíny opäť posúvali; ešte pred výberom firmy a začiatkom výstavby Nesrovnal hovoril, že etapa na koniec Petržalky bude hotová najneskôr do konca roka 2023.

Na čom sa aktuálne pracuje: niekde kladú koľajnice, protitankovú stenu presunú

Protitankovú stenu, ktorá patrí medzi pamätihodnosti Bratislavy, plánuje magistrát vyrezať a presunúť na jej nové permanentné miesto niekoľko metrov od električkovej trate.

Čo sa týka ložiska stavebného odpadu, ktorý stavebníci našli len pár desiatok metrov ďalej – oficiálne ide o environmentálnu záťaž. Zo skládky odobrali vzorky a poslali na rozbory, a až keď bude jasné, o aký odpad ide, ju mesto môže dať zlikvidovať. Dovtedy tam nemôžu betónovať.

Stavba nie je len o koľajisku, pripomína Vallo. V rámci vyše 70-miliónového projektu sa stavia aj 6-kilometrová segregovaná cyklotrasa, 33 prístreškov na siedmich zastávkach, deväť križovatiek a štyri mosty.

Magistrát začiatkom februára informoval, že aktuálne pokračuje s ukladaním koľajníc od Pajštúnskej v smere na Janíkov dvor. V úseku ukladá armatúru, teda železnú výstuž, ktorá bude následne zaliata betónom a na ktorej budú koľajnice.

Na združenom moste sa takisto viaže železná výstuž a buduje debnenie. V úseku Bosákova – Romanova sa robia výkopové práce a statické skúšky pre budúcu cyklotrasu. Na Jantárovej ceste, v úseku od Lietavskej po Betliarsku, sa robia výkopové práce a montáž stožiarov. V časti Janíkov dvor, čo bude konečná zastávka, sa pracuje na slaboprúdových vedeniach, ako aj na kanalizačných a vodovodných prípojkách.

Na konečnej zastávke bude aj hala dennej kontroly a ošetrenia. Momentálne sa robí opláštenie oceľovej konštrukcie a kanalizácia. „Prebieha aj rezanie stien pod mostom Panónska,“ priblížilo mesto na webovej stránke petrzalskaelektricka.sk.