Denník N

Mal som toľko obsesií a kompulzií, že som nedokázal ani existovať, hovorí spevák, ktorý chce pomáhať ľuďom s OCD

Juraj Kaprálik. Reprofoto - ATTACK Ďalej
Juraj Kaprálik. Reprofoto – ATTACK Ďalej

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Juraj Kaprálik je neprehliadnuteľný, je vysoký, má robustnú postavu a dlhú bradu. Je to skutočný frontman, čo využíva hneď v troch jazykoch. V kapele Ponyvalegény spieva po maďarsky, vo formácii ATTACK Ďalej po slovensky, ale publikum ho pozná aj z kapely Aylen´s Fall, ktorá hrá anglické skladby.

Človeka prekvapí, že na javisku taká sebaistá a silná osobnosť zápasí s vážnymi psychickými problémami.

Juraja Kaprálika totiž trápia obsesie a kompulzie. Ide o veľmi ťažko pochopiteľné a vysvetliteľné psychické ochorenie, o ktorom sa hovorí len zriedka, hoci s ním bojuje mnoho ľudí. Toto ochorenie v rôznom šate prezentoval už aj filmový priemysel, stačí si spomenúť na čudáckeho detektíva Monka alebo na znepokojujúceho spisovateľa z filmu Tak dobre, ako sa len dá v podaní Jacka Nicholsona.

Realita je však menej vtipná, je oveľa prozaickejšia a temnejšia. Komárňanský hudobník ju okúsil na vlastnej koži a teraz, keď sa už cíti lepšie, by rád pomohol aj druhým.

V rozhovore s Jurajom Kaprálikom sa dočítate:

  • čo je obsedantno-kompulzívna porucha a ako sa dá toto ochorenie vysvetliť druhým;
  • ako sa jeho obsesie a kompulzie prejavili prvý raz;
  • aké bolo zápasiť súčasne s tuctami obsesií a kompulzií;
  • aké východiská majú chorí k dispozícii;
  • ako sa ochorenie podpisuje pod umeleckú tvorbu;
  • prečo je na Slovensku liečba ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou nedostatočná.

Ako sa definuje obsedantno-kompulzívna porucha? Čím sa líši od čudáckeho správania, s ktorým sa sem-tam každý stretne?

Ak sa niekto správa čudácky, je to silný indikátor toho, že má pravdepodobne obsedantno-kompulzívnu poruchu. Definícia obsedantno-kompulzívnej poruchy je pomerne nová. Túto poruchu mala zrejme väčšina tých, čo sa v minulosti považovali za „čudákov“, povedzme, preháňali to s poriadkom alebo sa zo všetkých síl snažili o symetriu.

Ak človek strávi jednu-dve hodiny denne so svojimi kompulziami, je to signál, že má obsedantno-kompulzívnu poruchu a potrebuje psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Ak je niekto čudák, pravdepodobne má kompulzie, no ešte nie sú také silné a nevenuje im toľko času, aby potreboval lekársku pomoc.

V minulosti tejto poruche ľudia vôbec nerozumeli, nedokázali ju definovať a nevnímali ju ako ochorenie. Mysleli si, že je to charakterová chyba, niečo, čo by chorý dokázal ovplyvniť, len to ovplyvniť nechce. Lekári však neskôr prišli na to, že nie je podstatné, či to chce človek ovplyvniť, alebo nie. Naopak, pokusy o ovplyvnenie môžu v niektorých prípadoch vnútorné obsesie a kompulzie dokonca posilniť.

Juraj Kaprálik. Foto – archív J. K.

Čo sú to vlastne obsesie?

Ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Zdravie

Teraz najčítanejšie