Kvalita vzduchu v Bratislave je horšia, ako ukazujú oficiálne čísla, upozorňuje po meraniach nemecké združenie

„Pre ľudské zdravie sú najnebezpečnejšie ultrajemné častice, pretože sa cez pľúca dostanú až do krvi, kde spôsobujú srdcovocievne choroby, rakovinu a iné choroby,“ vysvetľuje Hanna Rhein z nezávislej neziskovej organizácie Deutsche Umwelthilfe (DUH) na Štefánikovej ulici v Bratislave.

Jej rozprávanie prerušuje varovný signál zo zariadenia P-trak, ktoré meria koncentrácie týchto častíc v okolitom vzduchu. „Keď je koncentrácia príliš vysoká, začne to pípať,“ ospravedlňuje sa a zariadenie vypína. Na displeji svieti číslo 100-tisíc.

Vedľa nej kľačí pri oveľa väčšom prístroji jej kolega Simon Annen, ktorý meria koncentráciu oxidu dusičitého.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) neexistuje bezpečná hladina ultrajemných častíc. Priemernú hodnotu nad 20-tisíc častíc na centimeter kubický za jednu hodinu však považuje za nebezpečné znečistenie.

Ich meranie v Bratislave je súčasťou takzvanej „Pollution Walk“ (prechádzka znečistením), ktorú spolu s nemeckou organizáciou DUH organizovali občianske združenia Cyklokoalícia a Znepokojené matky. Prechádzka viedla cez dve frekventované ulice – Štefánikovu a Šancovú – a skončila sa na Račianskom mýte.

Prečo stanice v Bratislave nie sú úplne presné

Okrem novinárov prišli aj zástupcovia z Metropolitného inštitútu Bratislavy a magistrátu. Aj oni často riešia témy súvisiace s kvalitou ovzdušia.

Znečistenie ovzdušia je podľa WHO aj EÚ obrovský problém. Len oxid dusičitý spôsobil v roku 2020 v Európe 136-tisíc predčasných úmrtí. Najväčším zdrojom tohto jedovatého plynu sú spaľovacie motory.

Znečistenie pevnými prachovými časticami za rok spôsobí len v Európe 412-tisíc predčasných úmrtí. Na Slovensku je to päťtisíc.

Európske mestá znečistenie ovzdušia spravidla monitorujú a Bratislava nie je výnimkou. Slovenský hydrometeorologický ústav má po hlavnom meste rozmiestnené meracia stanice a výsledky zverejňuje na svojej webovej stránke.

Nemecká organizácia vlastnými zariadeniami kontrolovala, či sú umiestnené tak, aby poskytovali relevantné údaje. Správne umiestnenie je dôležité, merania môže ovplyvniť aj posun o pár metrov. Ak sú na mieste, kde často fúka vietor, kvalita meraného vzduchu bude lepšia, ako ľudia na ulici reálne dýchajú.

Podľa smerníc EÚ by meracie zariadenia mali byť minimálne 25 metrov od križovatky, 10 metrov od ulice a minimálne pol metra od budovy. Zároveň by mali byť umiestnené na miestach, kde očakávame najväčšie znečistenie. Len vtedy si môžete podľa Rhein byť istý, že viete, aký vzduch dýchajú obyvatelia mesta.

 

Už pri prvom pohľade na monitorovaciu stanicu na Trnavskom mýte bolo Rhein jasné, že túto podmienku nespĺňa. „Je na príliš otvorenom mieste,“ vysvetľuje.

Merania v teréne tento predpoklad potvrdili. Ale najprv vysvetlenie, čo tieto čísla znamenajú.

Kvalita vzduchu na danom mieste sa mení zo sekundy na sekundu, keď okolo merača prešlo nákladné auto, hodnoty sa okamžite výrazne zvýšili a potom klesli. Preto sú pre smernice a legislatívu Európskej únie či odporúčania WHO smerodajné priemerné hodnoty na kubický meter a kubický centimeter za hodinu, respektíve za 24 hodín.

Merané pevné prachové častice sú rozdelené do kategórií podľa svojej veľkosti – PM10 a PM2,5 – častice s priemerom rovným alebo menším ako desať mikrometrov, respektíve 2,5 mikrometra, ktoré sa dokážu dostať hlboko do pľúc. Ultrajemné častice, ktoré sa cez pľúca dostanú do krvi, majú priemer najviac 0,1 mikrometra alebo 100 nanometrov.

Nemecká neziskovka merala koncentrácie prachových častíc a NO₂ na Šancovej ulici, na nástupišti autobusovej stanice Nivy, pri Prezidentskom paláci, na Štefánikovej ulici a na Karpatskej ulici. Vo všetkých prípadoch boli namerané hodnoty vyššie, ako keď merali pri oficiálnej stanici na Trnavskom mýte.

V údajoch však chýba priame porovnanie meraní DUH a oficiálnych údajov stanice SHMÚ. Rhein vysvetľuje, že práve v čase, keď boli na Trnavskom mýte, oficiálna stanica nezbierala údaje. Hovorí, že meracie stanice musia pravidelne prechádzať automatickým čistením, počas ktorého nedokážu zbierať údaje.

Rhein však uisťuje, že ich inštrumenty sú kvalitné a presné a ich presnosť veľakrát predtým overovali porovnaním svojich údajov s oficiálnymi meracími stanicami v Nemecku a v iných európskych krajinách.

Účelom týchto meraní nie je spochybniť presnosť oficiálnych staníc ani dokázanie, že Bratislava je mimoriadne znečisteným mestom oproti ostatným. Podľa Rhein sú namerané hodnoty viac-menej porovnateľné s inými európskymi metropolami, ktoré skúmali.

Cieľom je poukázať na to, že oficiálne stanice nie sú umiestnené na miestach, kde je najväčšie znečistenie, a ich čísla teda nemusia presne reflektovať realitu v uliciach.

„Analýza meraní naznačuje, že na viacerých miestach v Bratislave je oveľa horšie znečistenie ovzdušia, ako ukazujú oficiálne dáta. Výsledky ukazujú naozaj vysoké hodnoty oxidu dusíka aj ultrajemných častíc, ktoré predstavujú riziko pre zdravie,“ vyhlásila Rhein.

Doplnila, že ak chce Bratislava ochrániť zdravie svojich obyvateľov, je nutné, aby sa podnikli účinné kroky na znižovanie množstva dopravy v jej uliciach.

„Potrebujeme svedomitejšie monitorovať jeho kvalitu na väčšom množstve lokalít a zároveň realizovať riešenia, ktoré znížia atraktivitu individuálnej automobilovej dopravy a zlepšia podmienky pre udržateľné módy. Patrí sem napríklad zlepšovanie pešieho pohybu v meste, výstavba cyklistickej infraštruktúry, zlepšovanie verejnej hromadnej dopravy či zníženie maximálnej povolenej rýchlosti,“ povedal prezident Cyklokoalície Dan Kollár.

Najzraniteľnejšie sú deti a tehotné ženy

Ako upozornila urbanistka zo združenia Znepokojené matky Ivana Nemethová, znečistenie ovzdušia má výrazný vplyv na zdravie – a to špeciálne pre deti, tehotné ženy či iné rizikové skupiny obyvateľstva.

Podľa americkej štúdie zverejnenej v časopise American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine, deti žien, ktoré boli počas tehotenstva vystavené vzduchu s koncentráciou 30-tisíc ultrajemných častíc na centimeter kubický, mali štyrikrát vyššie riziko vzniku astmy ako deti, ktorých matky boli vystavené koncentrácii 15-tisíc častíc na centimeter kubický.

„Čím menšia častica, tým hlbšie do organizmu sa dostane a spôsobuje tam problémy. Ide o celé spektrum zdravotných problémov – od astmy cez poškodenie imunitného systému až po poruchu neurologického vývoja,“ doplnila Nemethová. „Počet áut v Bratislave rýchlo stúpa, a pritom riešenia máme, potrebujeme len odvahu ich presadzovať. Aby naše deti mali zdravú a bezpečnú budúcnosť, musíme znižovať množstvo áut a emisií a zmeniť spôsob, ako fungujú naše mestá.“

Medzi zdroje ultrajemných častíc patria aj autá a kachle na pevné kurivo. Vedci sa podľa dostupných údajov domnievajú, že dokážu prejsť nielen do krvi budúcej matky, ale aj cez placentu do krvného obehu plodu.

Berlínsky experiment s cyklotrasou

Meranie kvality ovzdušia môže mestám pomôcť vyhodnotiť napríklad aj neviditeľné vplyvy dopravných opatrení. Keď berlínský magistrát na jednej ulici dočasne premenil jeden jazdný pruh na cyklotrasu, miestni sa obávali, že to vytvorí zápchy a tým zhorší kvalitu ovzdušia.

Na ulicu preto umiestnili skúmavky so špeciálnym materiálom, ktorý vďaka difúzii dokáže zachytávať oxid dusičitý. Laboratórna analýza potom dokázala určiť, že priemerná koncentráciu tohto plynu v ovzduší vďaka cyklotrase klesla a kvalita vzduchu stúpla.

Cyklokoalícia a Znepokojené matky rozmiestnili v Bratislave 25 týchto skúmaviek. V uliciach môžu byť maximálne mesiac, potom ich pošlú do laboratória vo Švajčiarsku na rozbor. Jedna skúmavka aj s analýzou stojí zhruba 20 eur.

Výsledky týchto dlhodobých meraní budú známe v máji. Sú súčasťou projektu meraní koncentrácií NO₂ v ovzduší, ktorý aktuálne okrem Bratislavy prebieha aj v Prahe, Ostrave, Budapešti a Sofii.