Denník N

Koľko pacientov v nemocnici je už na jednu sestru veľa?

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak sa sestra v nemocnici stará o viac ako šesť pacientov, môže sa zvýšiť ich úmrtnosť, píšu v novej štúdii britskí vedci.

Začiatkom mesiaca ostalo bez práce niekoľko stoviek sestier, ktoré chceli podaním výpovedí zatlačiť na to, aby získali vyššie platy. Dodnes sa všetky nevrátili späť do nemocníc, hoci ich na to vyzval premiér Robert Fico. Nepovedal priamo, že dostanú všetky prácu späť, ale povedal, že by mohli pokračovať, akoby sa nič nestalo.

Sestry si mysleli, že ich nemocnice všetky prijmú späť, a tak sa začali uchádzať o svoje miesta. Keďže však už nemocnice medzitým prijali aj iné sestry, napokon nemohli vziať späť všetky z tých zdravotných sestier, ktoré dali výpoveď, no chceli sa vrátiť.

Na Slovensku je pritom sestier málo. Vidieť to napríklad na porovnaní štátov OECD z roku 2013, novšie údaje zatiaľ nemá.

U nás podľa neho pracovalo 5,8 sestry na tisíc obyvateľov, to je najmenej spomedzi krajín V4 s výnimkou Poľska. Napríklad v Česku robilo 8 sestier na tisíc obyvateľov, v Maďarsku 6,4 sestry.

Z okolitých krajín mimo V4 je to napríklad v Rakúsku 7,9 sestry. Čo je takmer priemer OECD, ktorý je osem sestry na tisíc obyvateľov.

„Už teraz nám chýba vyše 12-tisíc sestier na to, aby sme dosiahli priemer Únie,“ hovorí šéfka komory sestier Iveta Lazorová.

Šesť pacientov zníži úmrtnosť

A prečo je dôležité, koľko sestier zamestnávajú naše nemocnice? Nová britská štúdia hovorí, že medzi tým, o koľkých pacientov sa sestra stará, a úmrtnosťou pacientov je spojitosť.

Tam, kde mali sestry na starosti menej ako šesť pacientov,  bola nižšia úmrtnosť ako v tých zdravotníckych zariadeniach, kde ich mali na starosti viac ako desať.

Informácie o štúdii priniesol denník Telegraph.

Autori štúdie hodnotili situáciu v 137 NHS trust, čo sú verejné organizácie, ktoré sú súčasťou Národnej zdravotnej služby.

Keď vedci z Univerzity v Southamptone a z King’s College v Londýne analyzovali situáciu v 31 organizáciách, prišli na to, že ak sa sestra starala o šesť a menej pacientov, úmrtnosť klesla o pätinu v porovnaní s nemocnicami, kde mala na starosti desať a viac pacientov. Výsledky neboli výrazne lepšie ani vtedy, keď sestry nahradili asistenti.

O tom, koľko sestier bude pracovať v nemocnici, by sa preto podľa spoluautorky štúdie Jane Ballovej zo southamptonskej univerzity nemalo rozhodovať podľa toho, koľko má nemocnica peňazí, ale podľa toho, aby to bolo bezpečné pre pacientov.

Sestry by pritom podľa nej nemal nahrádzať pomocný personál. „Podiel sestier je pre bezpečnosť rozhodujúci – nemocnice s vyšším podielom pomocného personálu majú väčšiu úmrtnosť,“ povedala pre Telegraph.

V Británii majú problém s nedostatkom personálu, uviedlo deväť z desiatich nemocníc. Už predošlé štúdie ukázali, že v priemere na jednu sestru pripadne 8 pacientov, v noci sa to zvyšuje na 15.

Ako je to u nás

Ministerstvo zdravotníctva túto štúdiu nehodnotí: „Ťažko sa vyjadrovať k štúdii bez podrobného poznania vstupných zdrojov, metodiky a podobne,“ vraví.

Na otázku, či neplánuje zmeniť minimálne počty sestier, neodpovedalo.

„Zdravotná starostlivosť si vyžaduje osobnú prítomnosť zdravotníka pri lôžku pacienta a výsledok starostlivosti závisí od času stráveného pri ňom,“ hovorí analytik HPI Tomáš Szalay.

Zistiť, o koľko pacientov sa dnes starajú sestry v jednotlivých nemocniciach a na oddeleniach, sa nedá. Ministerstvo nás odkázalo na nemocnice, tie sa odvolávajú na normatív.

Normatív je nariadenie ministerstva, ktoré upravuje, minimálne koľko sestier má byť na daný počet pacientov. Podľa nariadenia má mať aspoň jedna sestra na starosti od sedem do desať pacientov podľa typu oddelenia.

Jednotky intenzívnej starostlivosti majú prísnejšie predpisy – tam má sestra na starosti troch alebo dvoch pacientov. Tí sú však vo veľmi vážnom stave.

„Každé oddelenie má svoje špecifiká, preto je ten počet pacientov rôzny. Reálne pre nedostatok sestier a financií má sestra na starosti nezriedka aj 30 pacientov,“ hovorí Lazorová.

Predpis, ktorý to upravuje, podľa nej nikto nekontroluje. „Nikto neudeľuje sankcie, ak sa príde na to, že sa porušujú. Aspoň my o tom nemáme vedomosť,“ dodala šéfka komory sestier.

Tým, že sa na ošetrovateľskú starostlivosť nekladie dostatočný dôraz a nejde na to dosť peňazí, „v podstate znižujeme pacientove šance na uzdravenie v dosť rýchlom čase a v dostatočnom rozsahu“.

Málo a vo vyššom veku

„Kým krajiny EÚ, ktoré majú nedostatok sestier a pôrodných asistentiek, túto situáciu riešia rôznymi opatreniami, u nás pred týmto problémom kompetentní zatvárajú oči,“ hovorí Lazorová.

Okrem toho, že je na Slovensku málo sestier, sú aj vo vysokom veku – v priemere je to 47 rokov.

Uvedomujú si to aj nemocnice. „Najväčší počet sestier pracujúcich v našej nemocnici sa pohybuje vo vekovej kategórii od 40 rokov vyššie,“ povedala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje. Počet sestier – absolventiek je podľa nej nízky.

„Možno tak predpokladať, že zhruba o 10 až 12 rokov, keď začnú odchádzať do dôchodku silné ročníky sestier a na pracovnom trhu nebude adekvátna náhrada, môže dôjsť k problémom pri zabezpečovaní ošetrovateľskej starostlivosti,“ dodala.

Nemocnice neodpovedajú ani na otázku, či sa na jednotlivých oddeleniach stará sestra o viac ako šesť pacientov. Výnimkou je Univerzitná nemocnica v Martine. Reaguje, že ak by na štandardnom oddelení mala mať jedna sestra na starosti šesť pacientov v dennej zmene, museli by na denné služby nasadiť aspoň 25 dodatočných sestier.

Aj preto, že je sestier málo, by nemocnice podľa Lazorovej mali prijať všetky sestry, ktoré dali výpovede. „Arogancia moci, ignorácia a nekompetentnosť je vizitkou terajšieho stavu, do ktorého sme sa dostali po troch rokoch stretávania sa a rokovaní s ministerstvom,“ povedala.

Prácu sestier si podľa nej vláda neváži a nezáleží jej na tom, že odíde 500 až 600 sestier.

Ak by nemocnice – najmä tie v Žiline, Prešove a Trenčíne – prijali späť všetky sestry, hoci už za niektoré majú náhradu, situácia by sa podľa Lazorovej stabilizovala a starostlivosť aspoň trochu skvalitnila.

Dôležité je podľa Szalaya aj to, že sa v štúdii hovorí aj o iných profesiách, ktoré v britských nemocniciach sú, ale u nás nie, napríklad o asistentoch. Tí by pritom mohli prevziať časť kompetencií sestier, ktoré sú so svojím vzdelaním na ne príliš kvalifikované, hovorí Szalay.

„A to isté platí pre lekárov – časť ich práce môže robiť asistent lekára – viac než sestra, menej než lekár,“ dodal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Výpovede sestier

Slovensko

Teraz najčítanejšie