Denník N

Ale dupeme – o zdravotníctve v Thajsku a na Slovensku

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Túto nedeľu sa z thajského Phuketu ozval môj švagor, ktorý tam trávi ako digitálny nomád veľkú časť roka. Oznámil nám, teda najmä svokre, že spadol z motorky, má zlomenú ruku a o dva dni ho čaká operácia.

Naše obavy a ľútosť sa zmenili na… znie to čudne, ale takmer na závisť, keď začal posielať prvé videá a fotografie zo svojej nemocničnej izby a nemocničného menu. Keď opisoval priebeh predoperačných vyšetrení, profesionálny prístup lekárov a personálu, hypermodernú operačnú sálu a pooperačnú starostlivosť, zaleskli sa mi oči. Cítil som sa podobne, ako keď sme koncom roka 1989 po prvýkrát opustili socialistickú šeď a ocitli sa na Kärtner Strasse vo Viedni. Vtedy to bol výlet do inej galaxie. Po vyše tridsiatich rokoch tak vnímam rozdiel medzi nemocnicou v našom hlavnom meste a návštevou štandardného zdravotníckeho zariadenia na thajskom ostrove Phuket. Za operáciu a pobyt v nemocnici švagor nič neplatil, keďže využíva nie príliš vysoké poistenie pre expatov a digitálnych nomádov.

Mám z nemocníc fóbiu. Obaja moji rodičia zomreli po dlhodobej hospitalizácii a najmä s mamou som za desať rokov absolvoval opakované turné po takmer všetkých bratislavských nemocniciach – od Podunajských Biskupíc a Kramárov až po Milosrdných bratov. Štyridsať rokov pracovala ako zdravotná sestra, ale keby som nemal kontakty na riaditeľov a prednostov jednotlivých oddelení (na moje šťastie zvyčajne milovníkov umenia a literatúry), do nemocnice by sa štandardnou cestou nikdy nedostala a pravdepodobne by žila minimálne o desať rokov kratšie. Ale lekári a sestričky ju niekoľkokrát našťastie doslova ukradli hrobárovi z lopaty.

Strávil som na chodbách bratislavských nemocníc dlhé hodiny – vybavoval jej vyšetrenia, vyčkával v čakárňach, snažil sa nadviazať kontakt s lekármi. Niekedy to bolo fajn, inokedy ako v gulagu. Občas sa mi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Zdravotníctvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie