Denník N

Len blázon alebo nevedomý by rušil Ficove balíčky

Politici, čo vážne hovoria, že by hneď zrušili Ficove balíčky, buď nevedia, o čom je reč, alebo len tak pred voľbami tárajú.

Je taká móda predstavovať si ideálneho pravicového politika ako hrdinu, ktorý keby prišiel k moci, zmietol by do troch dní všetky Ficove „sociálne balíčky“ zo stola a za ušetrené peniaze by znížil pracujúcim ľuďom odvody.

Kto si aspoň raz podrobnejšie prečítal, čo presne je obsahom tých balíčkov, musí byť pri tých debatách v šoku.

Ostatným ponúkame pripomenutie, čo v tých Ficových balíčkoch vlastne je. Sú dva, jeden z roku 2014, druhý z minulého. Ten tretí neexistuje, je to fakticky len volebný program Smeru.

Z pohľadu cez peniaze – dokopy ide o približne 350 miliónov eur, z ktorých sú naozajstné výdavky menšina – okolo 150 miliónov. Zvyšok nákladov je vlastne zníženie príjmov verejných financií (čiže zníženie odvodov o 140 miliónov eur a DPH o 60 miliónov eur).

Žiadna miliarda eur, tú si vymyslel Fico a všetci to po ňom verklíkujeme.

Prvý balíček (2014)

1. Zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom

Kto zarába menej ako 570 eur, od januára 2015 zaplatí nižšie zdravotné odvody. Je to starý nápad, ktorý roky podporovali ekonómovia naprieč politickým spektrom. Je za ním myšlienka – dajme ľuďom s nízkou mzdou nižšie dane (alebo odvody), možno si tak nájde prácu o čosi viac ľudí so slabšou kvalifikáciou.

Ide o najdrahšie opatrenie zo všetkých troch balíčkov, dokopy je to viac ako 140 miliónov eur.

Možno to zrušiť, fakticky by to znamenalo zvýšiť ľuďom aj firmám odvody. Kto z pravicových politikov chce zvyšovať odvody?

2. Zvýšenie minimálnej mzdy

Fico zvyšovanie minimálnej mzdy obľubuje, lebo je to ľahké. Vláda ho jednoducho vyhlási, netreba to organizovať a štát to navonok nič nestojí. Ak by si nová vláda myslela, že minulé tempo zvyšovania minimálnej mzdy bolo vysoké, môže ho pribrzdiť.

Kto chce byť v tejto téme nielen aktívny, ale aj užitočný, mal by nabrať odvahu a zaviesť regionálne minimálne mzdy. Slovensko je síce malé, ale s relatívne veľkým rozdielom v príjmoch medzi bohatšími a chudobnejšími krajmi.

Aký by však malo význam minimálnu mzdu znižovať? Ľavica, odbory aj Smer by na tom zbierali body a trhu práce by to v skutočnosti nepomohlo.

3. Zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov

Fico ho v roku 2014 jemne dvihol, v roku 2015 sa už nič nemenilo. Na verejné financie to malo zanedbateľný vplyv, týkalo sa to chudobnejších dôchodcov.

Pravica mala možnosť trinásty dôchodok zrušiť, keď bola pri moci, no neurobila to.

Ak by verejné financie potrebovali jednorazovo ušetriť napríklad päť percent HDP, mohla by to byť téma. Inak je to len malá časť obyčajného štátneho dôchodku, ktorú si prisvojil Fico, a ostatní politici nemajú odvahu, aby mu túto značku zobrali.

4. Dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi

O tomto hovorili všetci politici všetkých strán tiež roky ako o veci, ktorú treba hneď urobiť.

Odmeňujme ľudí za to, že si našli prácu, motivujme ich, nech sa nevyplatí sedieť doma na dávkach.

Za Radičovej vlády to už fungovalo a hovorilo sa tomu „medzitrh práce“.

Fico to zaviedol znova, teraz to platí pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí keď si nájdu prácu, dostávajú pol roka k platu od štátu 63 eur mesačne.

Treba zmerať, či opatrenie nejako pomohlo a či ho netreba nejako vylepšiť. Určite však nemá pre štát význam len tak ho bez týchto informácií rušiť (lebo keď ľudia majú robotu, tak to je dobre).

5. Vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo

Potrebujeme poriadne údaje o tom, čo sa stalo s tržbami a nákladmi železníc, ako sa zmenili cestovateľské návyky, ako sa znížil komfort platiacich.

Dajme nezávisle od seba za úlohu vypočítať to železniciam, jednej partii vládnych analytikov a jednej súkromnej firme a o tri mesiace sa môže začať rozumná debata, čo s tým.

Možno je pravda, že bezplatné vlaky len znižujú tržby a kvalitu, rovnako ako je možné, že pomohli cestovnému ruchu, rodiny sú spolu častejšie a niektorí študenti ušetrené peniaze minuli na knihy, nie na cigarety.

Nerobme však rozhodnutie ako Fico s Erikom Tomášom – zo dňa a deň, bez informácií, len s vierou, že to bude dobre vyzerať.

6. Rozšírenie študentských a odvodových úľav

Pri dohodách o brigádnickej práci sa mzdový limit od januára 2015 zvýšil na 200 eur pre všetkých študentov stredných aj vysokých škôl. Dá sa to jednoducho zrušiť a nútiť študentov, aby viac pracovali načierno. Ale nemá to význam.

7. Zvýšenie príspevkov asistentom

Štát začal platiť približne 1 600 asistentov pre deti so zdravotným postihnutím a pre nadané deti. Zišlo by sa vyhodnotenie, či by ich malo byť viac, menej, či je projekt dobre organizovaný, ale toto by nerušil ani Kotleba.

8. Zavedenie minimálneho starobného dôchodku

Minimálny dôchodok už naozaj existuje. Znova – o jeho spresnení sa diskutovalo aj za Radičovej, v praxi už aj fungoval. S pompou ho fakticky nanovo v málo zmenenej podobe prijal Fico.

Na minimálny dôchodok má nárok každý, kto pracoval najmenej 30 rokov, a je vo výške 136 percent z výšky životného minima (okolo 270 eur mesačne). V skutočnosti sa zmena týka zanedbateľnej skupiny dôchodcov, pretože dôchodky pod 270 eur boli len výnimkou.

Komu sa zdá prehnané garantovať, aby mal nárok na 1,36-násobok životného minima každý dôchodca, nech ten vynález zruší.

Druhá možnosť, ktorá by sa voličom pravice mohla páčiť viac, je zabezpečiť minimálny dôchodok aj ľuďom v druhom pilieri.

9. Zvýšenie zľavy pri cestovaní vlakom do práce

Kto chodí do práce vlakom, môže mať zľavu na cestovnom až 50 percent, predtým to bolo 35 percent. Treba ju nechať tak. Ak tým trpia tržby z verejnej dopravy, treba firmám straty doplatiť.

Ale nič len tak nerušme, lebo rovnako ako je balíčkový populizmus zlo, takisto je verejná doprava dobro.

Ak ľudia sedia doma, lebo sa im pre drahé cestovanie neoplatí robiť, alebo sa do práce presúvajú na feliciách, tak je to určite horšie.

10. Zníženie ceny plynu a vratky

Premiér sľúbil zníženie ceny plynu o dvojciferné percento v rokoch 2015 a 2016 a šéf regulačného úradu Holjenčík jeho slovo dodržal. Má niekto námietku voči jeho výpočtom? Ak áno, nech ich napadne, ak nie, tak nech radšej rozmýšľa, ako ešte viac pomôcť zlacňovaniu v slovenskej energetike.

Samotné vratky sú top politická nevkusnosť, slušný politik v tom nemôže pokračovať.

Ale ani tu niet čo rušiť, schválené boli ako jednorazové. Iba že by ich chcel niekto od ľudí späť vymáhať.

11. Rozšírenie kapacít jaslí a škôlok

Zatiaľ ho štát dotuje skromne z rozpočtu, no možno sa na to rozbehnú aj eurofondy. Všetky pravicové (liberálne aj konzervatívne) strany hovoria o pomoci rodičom, ktorí nevedia dostať deti do škôlok. Tak čo by tu chceli rušiť?

12. Podpora praktického vzdelávania

Sú to napríklad daňové úľavy pre zamestnávateľov, ktorí organizujú prax pre žiakov odborných škôl. Hovorí sa o nich dlho, doterajší výsledok je rozpačitý, spokojné nie sú ani firmy, ktoré po podpore volali. Celkom isto na duálnom vzdelávaní niečo treba meniť, možno je až také zlé, že radšej treba začať odznova. Ak je toto tá časť Ficovho balíčka, o ktorej treba debatovať zostra, tak fajn.

13. Podpora technologických startupov

Už beží, sú tam rozumné veci aj veci typu TechMatch. Rozumným treba dať šancu, TechMatchisti sa o seba určite tiež nejako postarajú.

14. Daňové úľavy na podporu výskumu a vývoja

Už rok fungujú. Firmy dostali 25 percent zo skutočne vynaložených nákladov na vedu a výskum, 25 percent zo mzdových nákladov na novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania a 25 percent z medziročného nárastu nákladov na vedu a výskum.

Ako každé jedno opatrenie, aj toto treba v pokoji vyhodnotiť: Koľko štát stálo na ušlej dani a do akej miery motivovalo výskum a vývoj? Potom sa môže začať debata o zrušení, ale pokojne aj o rozšírení tejto úľavy.

15. Možnosť úhrady DPH až po prijatí platby za faktúru

Týka sa to firiem s obratom do 75-tisíc eur ročne, čiže maximálne šesťdesiatich percent. O potrebe tohto kroku hovorili viaceré politické strany najmä po stavbárskych „prúseroch“, kde veľkí reštrukturalizovali, malí krachovali a daňováci na nich ešte aj posielali exekútorov.

Riziko je, že sa to v praxi neujme, lebo veľké firmy budú robiť obštrukcie. Ak áno, treba nástroj vylepšiť, no jeho zrušenie by už teraz nepotešilo ani Širokého.

Druhý balíček (2015)

1. Zníženie DPH na základné potraviny

Prinieslo malé zníženie cien, ibaže pre všetkých, nielen pre chudobných. Tým by viac pomohli adresné dávky, vyššia šanca na získanie práce a boj s gamblingom, úžerníkmi a neserióznymi exekútormi. To je zložité, no sebavedomé strany by si na to mohli trúfnuť.

Aj tak by však bolo taktickejšie nižšiu DPH na niektoré potraviny nechať tak, ako sa nechať utĺcť populistom na námestí za jasného dňa pre vec, v ktorej síce štát príde ročne o 60 miliónov eur na DPH, no ľudia o rovnakú sumu menej zaplatia.

2. Zvýšenie minimálnej mzdy

Už o ňom bola reč pri „prvom balíku“.

3. Špeciálny program pomoci pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti

Bohužiaľ, nič také v realite neexistuje. Nejaký zákon a vládne uznesenia áno, ale tie sú také bezzubé, že je aj škoda rušiť ich. Kto by prišiel na to, ako zorganizovať naozajstnú pomoc zaostalým regiónom, porazil by všetkých balíčkarov na roky dopredu.

4. Zvýšenie materskej dávky zo 65 na 70 percent príjmu

Každá pravicová strana má trochu iné sociálne priority, no ani jedna nie je proti podpore rodín s najmenšími deťmi. Ani tu niet čo rušiť.

5. Zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa do troch rokov z 230 na 280 eur mesačne, aby z neho bolo možné zaplatiť jasle alebo škôlku

Ako v predchádzajúcom bode. (Mimochodom, ide o opatrenia, ktoré zvyšujú náklady rádovo v stovkách tisícok, maximálne v miliónoch eur, na ktoré sa dá zarobiť jedným lepšie zorganizovaným obstarávaním pár kilometrov diaľnice.)

6. Rozšírenie kapacít materských škôl

Smer ho mal v rovnakej podobe aj v prvom balíčku.

7. Výstavba základných škôl modulového typu

Takéto školy už vznikajú pri nových zástavbách vo väčších mestách, kde prudko rastie počet detí (osemtriedna škola za 200-tisíc eur). Niektorí rodičia môžu byť v prvej chvíli trochu vystrašení, ale nemusí ísť nutne o podštandard. Ak by sa však nová vláda rozhodla, že chce stavať nové školy len v budovách, ktoré vydržia aspoň 50 rokov, treba toto Ficovo opatrenie okamžite zastaviť.

8. Príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy

Štát má ročne poslať peniaze pre 120-tisíc žiakov. Možno sa vďaka tomu už nestane, že niektoré deti budú musieť v škole klamať, že nemôžu ísť na lyžiarsky, lebo im lekár zakázal lyžovať. Nová vláda by mala povedať, že Fico bol krutý, lebo dal len na lyžiarske a školy v prírode, ale ostatné školské výlety odmietol podporiť – kým oni áno.

Pravda, tu už nejde o státisíce eur, ale možno aj viac ako desať miliónov eur ročne. Preto by možno mal štát uvažovať, či príspevok nedať napríklad len tretine detí z chudobnejších rodín.

9. Pobyty pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach zadarmo. Má ísť o 20-tisíc ľudí

V praxi sme to zatiaľ nevideli, čiže ťažko posúdiť, či by o pobyty bol záujem, či na ne štát naozaj má kapacitu a či ich vie urobiť lacno. Ale tomu, že štát má rekreačných zariadení podpriemernej kvality a nízkej vyťaženosti dosť, sa dá veriť. Ak tu treba niečo rušiť, tak možno mnohé z tých zariadení, nie nápad využiť ich na charitu.

10. Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov

U dôchodcov by mal maximálny doplatok klesnúť zo 45 na 25 eur štvrťročne, pre deti do šesť rokov so stropom osem eur štvrťročne. Deti dnes strop nemajú.

Toto opatrenie zaviedla pravica (Uhliarik), ale Smer sa ho ujal, takže zaň aj berie body. S nadmernou spotrebou liekov je na Slovensku problém, no ten nevyriešime, ak zrušíme limity na doplatky pre deti a dôchodcov.

Znova pre kontext – na lieky sa na Slovensku minie oveľa viac ako miliarda eur, poisťovne vracajú ročne preplatky za menej ako dva milióny eur.

11. Obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc

Rušiť toto opatrenie by znamenalo strhnúť nové omietky tam, kde ich Čislák stačil dať, a zakázať v budúcnosti obnovu záchodov a čakární vo všetkých nemocniciach.

12. Príspevok na zatepľovanie domov a energetické prístroje v bytovkách

Zatepľovanie šetrí energiu. Ak naň štát prispeje, na podobné príspevky sa ako na každú inú zľavu masovo vrhajú ľudia v celom svete. Toto je typ politiky, ktorú nikto rozumný vo svete nespochybňuje.

13. Príspevok na ekologické zdroje energie pre domácnosti

Ide o fotovoltické panely, veterné turbínky, slnečné kolektory či tepelné čerpadlá pre domácnosti. Ľudia budú dostávať poukážky, ktoré pokryjú časť nákladov. Už sa to deje, je to podobné ako so zatepľovaním. (Nemá to nič spoločné s veľkou biznisovou fotovoltaikou, kde ročne prichádzame pre premrštenú dotáciu možno až o 150 miliónov eur)

14. Lacný bankový účet pre každého

Každý občan by mal mať nárok na jeden bankový účet s výhodnými podmienkami za maximálne tri eurá mesačne.

Sú dve možnosti, ako to dopadne: buď banky účet nastavia tak, že oň nebudú mať klienti vôbec záujem, alebo im trochu klesnú zisky a trochu zvýšia iné poplatky.

Bystrá vláda by si kúpila pukance a prvý rok by len pozorovala, ako si trh s týmto nápadom poradil.

V každom prípade, ak by preň aj banky prišli o odhadovaných 70 miliónov eur, z ich chuti podnikať na Slovensku by to ubralo málinko. Takú rentabilitu kapitálu ako na Slovensku majú málokde.

15. Fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve

Daň by mala odviesť štátu až posledná firma v reťazci. Stavebníctvo má pri DPH výnimku aj podľa európskeho práva.

Podobne ako pri platení DPH až po prijatí platby z faktúry šlo o požiadavku, ktorú podporovali aj podnikatelia a opoziční politici.

Fico ju nevymyslel, len zaviedol a vložil do balíčka, ktorý teraz všetci voláme jeho menom.

🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie