štvrtok

Zlepenec s výsledkami alebo valec bez výsledkov

Na základe zákonov, ktoré prijali „zlepencové“ vlády, sa zistí plytvanie verejnými prostriedkami, a ak je kauza dostatočne veľká, figúrka nasadená valcom odstúpi.

Autor je poslancom NR SR a tímlídrom SaS pre verejné financie

Jasné, že zlepencu vždy hrozí rozpad viac než valcu. Z troch posledných stredopravých vlád (Dzurinda I, Dzurinda II, Radičová) sa dve rozpadli predčasne. Tri posledné stredoľavé vlády (Mečiar III, Fico I, Fico II) prežili do konca svojich volebných období.

Stredopravé strany si oproti hlavným súperom jednoducho nosia so sebou do vlády aj rôznosť názorov, slabšiu stranícku disciplínu, kritickejší postoj k vlastnej vrchnosti. No nielen to.

Symbolom Mečiarovej éry sa stal valec zo Zlatej Idky a jeho heslom sa stalo: „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú všetci diviť!“ Tak aj bolo. Mečiar postupne ovládal kľúčové inštitúcie v spoločnosti, netransparentne privatizoval v prospech úzkej skupiny vopred vybraných víťazov „tendrov“, ku koncu jeho vlády v bankách chýbala tretina peňazí, ktoré v nich oficiálne mali byť, systémové reformy ho nezaujímali. Verejný dlh ukrýval do štátnych záruk za zadlžené podniky. Geopoliticky sme sa stali čiernou dierou na mape.

„Zlepencová“ prvá Dzurindova vláda ukončila proces medzinárodnej izolácie Slovenska a pochybnosti o našom demokratickom vývoji z tretej Mečiarovej vlády. Vytvorila predpoklady na vstup do Európskej únie. Bola to práve táto vláda, ktorá prijala zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý dodnes predstavuje jeden z kľúčových nástrojov verejnej kontroly moci. Za 15 rokov, teda odkedy je účinný, bolo vymyslené množstvo opatrení proti korupcii a klientelizmu (Ficovo preukazovanie pôvodu majetku napríklad), ale reálne pomáhal práve infozákon. Reálne.

Druhá Dzurindova vláda uskutočnila ekonomické reformy, zaviedla napríklad rovnú daň. V kombinácii so vstupom do Únie to spôsobilo, že slovenská ekonomika rástla v dekáde 2000 až 2010 najrýchlejšie v Únii. Ťahúňom tohto obdobia boli osobitne roky 2005 až 2008, keď sa reformy prejavili naplno. Napríklad aj v tom, že nezamestnanosť u nás klesla jediný raz od roku 1990 pod desať percent. A nebolo to v dôsledku umelo vytvorených, dlhodobo neudržateľných pracovných miest cez stimuly a dotácie z eurofondov. Druhá Dzurindova vláda znížila verejný dlh, ktorý vyrástol najmä v dôsledku ozdravenia bánk, z takmer 50 percent HDP na 31 percent HDP. Pár mesiacov pred koncom riadneho volebného obdobia sa vláda pre vnútorné rozpory rozpadla.

Najväčším úspechom prvej Ficovej vlády bolo, že takmer nezrušila reformy svojej predchodkyne. Výnimkou bolo osudové poškodenie druhého piliera, v ktorom si malo Slovensko odkladať peniaze na demograficky ťažké časy. Vláda sa o nové systémové riešenia problémov nestarala a hlavne rozdávala ovocie stromov, ktoré nezasadila. Dokonca aj keď prišla celosvetová kríza. Na ňu Fico reagoval tak, akoby nebola. Pokojne rozdával ďalej. Takže Slovensko malo v roku 2009 najvyšší rast výdavkov v celej Únii. Bolo to o úctyhodných 18,57 percenta. Výsledkom boli deficity verejných financií 7,9 a 7,5 percenta. Verejný dlh narástol za dva roky z 28 na 41 percent. Fico sa za svojej prvej vlády staral rovnako ako kedysi Mečiar o jediné. Získať čo najväčšiu politickú silu prevalcovaním súperov.

Radičovej vláda toho veľa za rok a pol nestihla. Pokrízové verejné financie však skonsolidovala viac než Ficova druhá vláda za štyri roky. Spustila aj Centrálny register zmlúv, na ktorom sú povinne zverejnené zmluvy uzavreté orgánmi verejnej správy. Inak by neboli účinné. Zverejnila aj rozhodnutia súdov na internete. Podľa Transparency International tak urobila Radičovej vláda za rok a pol viac protikorupčných opatrení než prvá Ficova vláda. Veď stačí si pozrieť, ako u nás vyzerá základný vzorec boja proti korupcii dodnes: na základe zákonov, ktoré prijali „zlepencové“ vlády, sa zistí plytvanie verejnými prostriedkami, a ak je kauza dostatočne veľká, figúrka nasadená valcom odstúpi. Bez spomínaných zákonov by nebolo ani len to.

Druhá Ficova vláda valcuje viditeľnejšie než prvá. Presne to vyjadrila Zuzana Wienk: „Vládna strana prerastá do štátu a jeho inštitúcií, ovláda ich a hrozivo zneužíva. Občania ... sú vystavení skúške, či si dokážu obhájiť demokraciu alebo sa budú prizerať jej postupnej demontáži.“ Podobne ako Mečiar aj Fico sa snaží verejný dlh ukrývať. Inštitút INEKO to vyjadril takto: „Pre porovnanie, súčasná vláda od roku 2013 znížila verejný dlh o 1,8 percenta HDP (z 54,6 percenta HDP v roku 2013 na 52,8 percenta HDP v roku 2015). Do veľkej miery sa tak stalo vďaka jednorazovým opatreniam vrátane zásahov do druhého dôchodkového piliera, superdividend a privatizácie. Ak by sme k oficiálnym číslam pripočítali skrytý dlh vytvorený ... PPP projektmi, dostaneme sa nad úroveň 57 percent HDP...“

Bez jednorazových opatrení by nám za Ficovej vlády verejný dlh narástol. Vôbec nám nepomôže, že časť z neho vláda šikovne ukryla. Nakoniec na nás ostane celý. Fico tak rozdáva nielen ovocie stromov, ktoré nezasadil, ale aj ovocie stromov, ktoré ešte zasadené ani neboli. Môže sa zdať, že splácanie dlhu sa nás dnes nedotýka. Ale dotýka. Pre neudržateľnosť verejných financií narástli napríklad tento rok starobné dôchodky len o 1,9 eura a na budúci rok narastú ešte menej. Hlavne, že na dotácie do obcí so starostami za vládnu stranu sa peniaze nájdu.

Transparentnosť Fico II napriek sľubom nezvýšil. Naopak, symbolicky uzatvára vládnutie odmietnutím poskytnutia informácií o čerpaní svojej rezervy.

Takže v sobotu 5. marca to bude opäť o tom, či vyhrá „zlepenec“ so svojimi slabinami, ale aj preukázateľnými riešeniami problémov, alebo valec so svojím neudržateľným rozdávaním výhod a snahou získať absolútnu moc.

Teda menej stabilný zlepenec s výsledkami alebo stabilný valec bez výsledkov.

Zlepenec alebo valec.

PS: Bez reformnej SaS v parlamente má valec víťazstvo isté.

Voľby 2016

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |