Denník N

Európa nie je pripravená na izolacionistickú Ameriku

Stalin, Roosevelt, Churchill. Foto - TASR
Stalin, Roosevelt, Churchill. Foto – TASR

Ukrajinu, EÚ a NATO by nemala vystrašiť len možnosť Trumpovho návratu, ale aj to, že širší trend americkej politiky vyzerá veľmi podobne ako v 30. rokoch minulého storočia.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je britský historik

Spojené štáty boli pre Európu vždy dôležité, no málokedy to bolo viac ako teraz. Kontinent obchádza akútny strach z toho, že by sa Donald Trump mohol stať druhýkrát americkým prezidentom. Ivo Daalder, bývalý veľvyslanec USA pri NATO, pre New York Times povedal, že Európania sú „hlboko znepokojení voľbami v roku 2024 a ich dosahhm na Alianciu. Bez ohľadu na tému – či je to Ukrajina, alebo súdržnosť NATO – je to jediná otázka, ktorú si kladú.“

Steven Everts, bývalý európsky diplomat, ktorý je v súčasnosti riaditeľom Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie, označil vyhliadky na Trumpov návrat za „mierne desivé“ a dodal: „Vzhľadom na obrovskú úlohu, ktorú Spojené štáty zohrávajú v európskej bezpečnosti, musíme dnes znova premýšľať o tom, čo to znamená pre našu vlastnú politiku, pre európsku obranu i pre Ukrajinu.“

Štyri obavy

V takmer bezprecedentnej miere znepokojenia Európanov z nadchádzajúcich volieb možno rozpoznať štyri samostatné, ale prepojené prvky. Prvým je Trumpovo zdanlivé nadšenie pre ruského prezidenta Vladimira Putina. Nemecký časopis Der Spiegel, zjavne nie satiricky, naznačil, že ctižiadostivý prezident obdivuje Putina „pravdepodobne ešte viac ako Kim Čong-una“. (Pripomeňme, že Trump raz pochválil „krásny list“, ktorý dostal od severokórejského diktátora.)

Ďalej je to Trumpovo často vyjadrované nepriateľstvo voči NATO a výslovne voči Nemcom. Potom je tu obrovská pravdepodobnosť, že jeho prezidentské pôsobenie by signalizovalo drastické zníženie, ak nie rovno koniec, pomoci Ukrajine. A napokon, existuje obava z Trumpovho útoku na americké politické inštitúcie, čo by bol oštep zapichnutý do srdca najväčšej svetovej demokracie a zlý príklad pre ostatných.

Vojna za demokraciu

Prezident Franklin D. Roosevelt v roku 1936, teda v čase, keď ešte stále zúrila veľká hospodárska kríza, povedal: „Tu v Amerike vedieme veľkú a úspešnú vojnu. Nie je to len vojna proti nedostatku a biede a ekonomickej demoralizácii. Je to niečo viac; je to vojna o prežitie demokracie. Bojujeme za záchranu skvelej a vzácnej formy vlády pre nás samých i pre svet.“

Pre nás, ľudí žijúcich v dnešnej Európe, to vyzerá takmer rovnako. Akokoľvek sa zdráhame ako občania iných krajín vyjadrovať provokatívne názory na vnútorné záležitosti USA, zdá sa, že ide o tak veľa, že nemôžeme byť zdržanliví. Nestraší nás len samotný Trump. Dôležité je aj to, čo jeho podpora medzi republikánskymi voličmi hovorí o zmýšľaní podstatnej časti amerického ľudu.

Len sa nezapliesť

Ako historik by som za posledný rok amerických prezidentských volieb, v ktorých sa Európania, celkom určite Briti, obávali výsledku tak ako dnes, označil rok 1940. Spojené kráľovstvo vtedy stálo samo tvárou v tvár Hitlerovým vojakom a Roosevelt sa zdal jediným spoľahlivým priateľom, u ktorého mohli premiér Winston Churchill a ostatní Briti hľadať materiálnu pomoc.

Prezident trval na tom, že jeho veľký národ nemôže stáť bokom od globálneho boja proti fašizmu a jeho roztlieskavačom. „Zistili sme, že bohabojné demokracie sveta, ktoré dodržiavajú posvätnosť zmlúv a v dobrej viere udržiavajú vzťahy s inými národmi, nemôžu byť ľahostajné k medzinárodnému bezpráviu,“ povedal v kongrese ešte v januári 1939. „Nemôžu bez účinného protestu navždy nechať prejsť akty agresie proti bratským národom – činy, ktoré automaticky podkopávajú nás všetkých.“

Napriek tomu sa mnohí Rooseveltovi krajania vášnivo postavili proti zapletaniu sa do cudzích vojen, čo sa podobá dnešnej situácii, keď sa zdá, že je čoraz väčší počet Američanov ľahostajných k ruskej agresii na Ukrajine. V USA vtedy prekvital domáci extrémizmus. V čase medzi svetovými vojnami sa Ku Klux Klan, ktorého nenávisť sa nesústreďovala „len“ na černochov, ale aj na katolíkov, Židov a vlastne všetkých cudzincov, pýšil až štyrmi miliónmi členov.

Izolacionistická lobby America First sa na svojom vrchole pýšila 800-tisíc členmi, ktorí zastávali názory porovnateľné s názormi dnešných vyznávačov myšlienky Urobme Ameriku opäť veľkou. „V tomto národe a na tejto pologuli sme dostatočne silní na to, aby sme si zachovali svoj vlastný spôsob života bez ohľadu na to, aký je postoj na druhej strane,“ povedal v kongrese letecký hrdina Charles Lindbergh. „Jediným spôsobom, ako zachovať svoj spôsob života a náš vládny systém, je brániť ho tu doma a nepokúšať sa vstúpiť do vojny v zahraničí.“

A Ernest Hemingway, ktorý bol v prvej svetovej vojne vodičom sanitky a v španielskej občianskej vojne korešpondentom, napísal: „Nemáme potrebu piť pekelný vývar, ktorý sa varí v Európe… Boli sme blázni, keď nás už raz vtiahla európska vojna.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie