Denník N

Česť stráži. Hnedo-červený Víťazný február

Robert Fico počas predvolebnej kampane predstavil plot proti migrantom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Fico počas predvolebnej kampane predstavil plot proti migrantom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hnedý župan napísal list červenému predsedovi vlády. Zavládla medzi nimi zhoda.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Kotleba a slovenský premiér sú už dlhší čas v milej názorovej zhode. Na otázky ochrany. Pravda, každý v inej farbe, ale príchuť je rovnaká. V týchto dňoch došlo konečne k tomu, že červený džentlmen vstúpil s hnedým bratom do zväzku pokrvného. Ešte to nie je zväzok poriadny ako kedysi tie v Taliansku, ale Fico už Kotlebovi vzdal hold a vypočul jeho múdre slová. Chvíľu to trvalo, ale voľby sa blížia a percentá získavané ochranou urýchľujú premiérovo konanie viac ako šaratica.

Už v auguste adresoval žumpan otvorený list premiérovi. Kreovanie toho listu mohlo niekomu pripomenúť známy obraz – Záporožci píšu sultánovi. Aspoň čo sa dizajnu tvorcov týka. Ataman Majko napísal: „… ako volenému zástupcovi BBSK mi záleží na bezpečnosti občanov nášho kraja a je mojou úlohou ich chrániť. A preto sa nemienim nečinne pozerať na to, ako neprispôsobiví imigranti ohrozujú životy, zdravie a majetok obyvateľov BBSK… Z tohto dôvodu vás ako predsedu vlády teraz verejne vyzývam, aby ste podnikli všetky potrebné kroky na obnovenie ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky, a to aj s tými susednými štátmi, ktoré sú členmi Európskej únie.“

Pamätníci spomínajú

Konečne boli tieto múdre slová akceptované a podaná ruka prijatá. Premiérom ponúkané degustačné menu pozostáva z oceľového plota a zo žiletkového drôtu. Hneď sa ozvali aj nejakí svätuškári, samozrejme, nie tí z KBS, že im nechutí. Vraj im to pripomína časy, keď premiérovi bolo dobre. Aj na Maltu mohol. Lenže takých, čo nemohli nikam, bolo viac. Kde sú teraz? Pamäť asi nefunguje.

Nedávno si v jednej malej obci Banskobystrickej župy – ale to je iste len náhoda – po pár pivách milo zaspomínal jeden, ani nie tak starý pamätník. Rozohnil sa nad čiernymi sviňami, čo nám sem lezú. Keď on strážieval hranicu, toto nebolo možné. Spomínal Dederóna, ktorého s „chlapcami“ zadržali kdesi na Šumave. Skoro plakal od smiechu pri spomienke, ako nechali chyteného Nemčúra celú noc stáť na daždi a ako sa im počúral od strachu, keď mu povedali, že ho idú zastreliť. Ale nezastrelili, len ho zmlátili, kým si ho kompetentní odviedli. Takto sa na nich musí a bude pokoj. Krčmový think tank Smeru. Komické.

Iný pamätník sa dnes živí ako klaun. Jeho rodičia sa s ním a ďalšími súrodencami onoho času chceli dostať cez ten plot. „Zasahujúca“ hliadka zastrelila otca. „Nutnosť streľby následne odpadla.“ Najstaršie z detí malo jedenásť. Shakespearovský klaun, poznamenal jeden známy.

Čo povedal starý svätuškár

Chránime. Ten plot je tu predsa pre ľudí. Chránime a kašleme na svätuškárov. Raz jeden taký svätuškár povedal: „Osobná dôstojnosť je najcennejším bohatstvom, ktoré človek vlastní. Na základe svojej dôstojnosti je človek sám osebe a sám pre seba vždy hodnotou. Preto sa nesmie s ním zaobchádzať ako s použiteľným predmetom alebo vecou. Osobná dôstojnosť je základom rovnosti všetkých ľudí aj ich vzájomnej solidarity.“ Svätuškár Wojtyla.

A že nám tu plot prezentovaný PR oddelením Smeru v predvečer výročia Víťazného februára hneď kritizujú kdejakí janovicovia, gálovia, pastirčákovia? Eštebáci mali pre takých kritikov a „obhajcov dôstojnosti a slobody“ krásny výraz. Takýchto svätuškárov viedli v registračných protokoloch v kategórii „bývalí ľudia“. Keď voľby dobre dopadnú a dostaneme možnosť, pustíme sa do toho aj s Marianovými záporožcami od gruntu. Česť stráži.

Komentáre

Teraz najčítanejšie