Denník NZoroslav Kollár zacielil na šéfa ÚPN, ktorý vyvrátil jeho hoax o Korčokovi

39Komentáre
Terčom Zoroslava Kollára sa stal šéf ÚPN, ktorý upozornil na nepravosť ním šírených dokumentov.
Terčom Zoroslava Kollára sa stal šéf ÚPN, ktorý upozornil na nepravosť ním šírených dokumentov.

Podvrh o údajnej Korčokovej spolupráci s ŠtB vypracoval podľa Jerguša Sivoša človek, ktorý zrejme dobre poznal fungovanie komunistickej rozviedky.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Odborník na činnosť ŠtB a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jerguš Sivoš mal nezvyčajný víkend. Keď sa v sobotu večer vrátil z rodinnej dovolenky, začali mu chodiť správy od známych. Upozorňovali ho na nové video Zoroslava Kollára, ktorý ho označil za marketingový nástroj prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.

„Video som si pozrel a v rámci edukatívnej chvíľky som ho ukázal aj svojmu 17-ročnému synovi. Využil som ho ako názorný príklad manipulatívneho ohýbania faktov a vedomého očierňovania,“ hovorí Sivoš.

Kollár vo videu vyzval politikov, aby sa postarali o jeho koniec vo vedení ÚPN. „Pán Jerguš Sivoš porušil zákon a myslím si, že by sa Národná rada mala zaoberať otázkou, či by ho nebolo treba odvolať z funkcie,“ povedal Kollár.

Bývalý konkurzný právnik je v súčasnosti známy najmä ako youtuber, v máji 2022 uzavrel dohodu o vine a treste; priznal, že dal úplatok vtedajšiemu riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a spolupracoval na krytí výroby nelegálnych cigariet.

Kollár sa pred dvoma týždňami postaral o šírenie podvrhu proti Ivanovi Korčokovi.

Reakcia na podvrh

Sivoš podľa Kollára údajne porušil zákon, keď ÚPN pred dvoma týždňami vyvrátil hoax o tom, že Ivan Korčok údajne spolupracoval s ŠtB. Podľa sfalšovaných dokumentov, ktoré zverejnili viaceré účty pomáhajúce Smeru, exminister zahraničných vecí v 80. rokoch údajne strážil hráčov a hráčky volejbalových tímov, aby sa počas zahraničných zájazdov nepokúsili emigrovať.

Pracovníci ÚPN si preštudovali údajné dokumenty ŠtB a konštatovali, že sú v nich očividné nezrovnalosti.

„Zverejnené dokumenty obsahujú nesprávny formát mien, nesprávne hodnosti, ako aj mená fiktívnych príslušníkov ŠtB. Jeden z dokumentov odkazuje na neexistujúci zväzok, dokumenty nemajú číselné označenie strán. Pozornému oku neunikne, že dokument z októbra 1985 hovorí o absolvovaných zápasoch volejbalového oddielu v sezóne 1986/1987,“ vysvetlil ÚPN.

Sivoš ani ÚPN nikde nespomínali Zoroslava Kollára, ten však ich vyjadrenie zobral ako útok na seba. O rozšírenie hoaxu sa totiž postaral hlavne on.

Pred dvoma týždňami si natočil video s názvom „Pozdrav Ivanovi Korčokovi č. 1“. Vyhlásil v ňom, že údajne dostal obálku s dokumentmi, ktoré „vykazujú všetky znaky pravosti“. „Vyplýva z nich, že pán Korčok pri cestách do zahraničia minimálne raz poskytoval informácie alebo rovno udával,“ hovoril Zoroslav Kollár.

Keďže práve stanovisko ÚPN bolo pre vyvrátenie jeho tvrdení dôležité, svoju pozornosť zameral proti šéfovi ústavu. Na videu z uplynulej soboty Kollár rozprával napríklad o tom, že ÚPN reagoval na jeho dokumenty vraj až podozrivo rýchlo – za pár hodín pracovnej doby.

Zároveň viackrát povedal, že ústav podľa neho porušil zákon, lebo sa „vyjadroval k dokumentom, ktoré nemal fyzicky k dispozícii“. A tým zasiahol do volebnej kampane. „ÚPN funguje ako marketingová agentúra Korčoka,“ dodal Kollár.

V dokumente údajne z roku 1985 sa napríklad píše o sezóne 86/87. Zdroj – AFP Fakty

Sivoš: Riešili by sme aj hoax o iných

Aj toto Kollárovo video bolo na sociálnych sieťach úspešné, za necelé dva dni malo skoro 150-tisíc pozretí. Jeho výzvu, aby Sivoš skončil, pomáhali šíriť aj niektoré dezinformačné weby, napríklad Hlavný denník.

Bývalý riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher to označil za ďalší príklad, ako nová moc a jej spojenci zastrašujú pracovníkov štátu, ktorí jej nejdú po vôli. „Odsúdený zločinec sa vyhráža predsedovi Správnej rady ÚPN za to, že si robil svoju prácu,“ povedal Morbacher Denníku N.

Sivoš to nevníma až tak dramaticky, hoci po zverejnení videa zaznamenal niekoľko kritických príspevkov od užívateľov sociálnych sietí. „Našu prácu to neparalyzuje,“ hovorí.

Odmieta, že by mal čokoľvek spoločné so štábom prezidentského kandidáta Korčoka, ako ho obviňuje Zoroslav Kollár. Rovnako by podľa neho ústav postupoval aj v prípade, ak by sa objavil podobný údajný materiál ŠtB o inom kandidátovi, prípadne o človeku, ktorý nie je aktívny v politike.

„Keď sa objavia dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať od ŠtB, tak ich ako správcovia takýchto archiválií skúmame a overujeme ich pravosť. A pokiaľ ide o predmet verejného záujmu, tak stanovisko komunikujeme aj verejne,“ hovorí Sivoš.

Predčasného odchodu z funkcie sa preto neobáva. Do vedenia ÚPN ho zvolili na obdobie do roku 2028. Na to, aby prišiel o post predsedu správnej rady, by ho muselo odvolať šesť z jej deviatich členov.

„Táto otázka absolútne nie je témou dňa. Členovia správnej rady plne podporujú, aby sa ústav tak ako doteraz podieľal aj na vyvracaní dezinformácií spojených s predmetom našej činnosti,“ hovorí Sivoš.

Relatívne precízny podvrh

Na podvrhu, ktorý sa šíril o Korčokovi, je podľa neho pozoruhodné to, že niektoré pasáže boli pomerne kvalitne vypracované. Autor musel dobre poznať predovšetkým fungovanie takzvaného Oblastného odboru ŠtB, ktorý sa venoval rozviednej činnosti.

„Autor vedel, akú mal tento odbor štruktúru, ako vyzerali jeho hlásenia, akí dôstojníci tam v 80. rokoch pracovali. Je možné, že sám pracoval v tejto zložke ŠtB a teraz využíva znalosti na vytváranie podvrhov,“ hovorí Sivoš.

Autor alebo autori podvrhu vytvorili príbeh o tom, ako rozviedka ŠtB zachytila podozrenie, že členovia športových tímov, ktorí cestovali na západ, môžu chcieť emigrovať. Tieto poznatky posunuli kontrarozviedke ŠtB, ktorá začala vypočúvať hráčov a hľadala medzi nimi potencionálnych udavačov.

Vo falošných dokumentoch je uvedené aj meno skutočného dôstojníka ŠtB Alexandra Gápela. Pracovníci ÚPN si však všimli, že autori podvrhu mu domotali hodnosť – vo zverejnenom materiáli ho označili za majora, hoci v roku 1985 bol len nadporučíkom.

„Žeby si dôstojník ŠtB nepamätal vlastnú hodnosť? To by bola naozaj rarita. A ešte väčšia rarita by bola, že na nesprávne uvádzanú vyššiu hodnosť by ho neupozornili ani jeho dvaja nadriadení, ktorí sa tiež mali na tých písomnostiach podieľať,“ hovorí Sivoš.

Podvrh o Korčokovi šíril na Telegrame aj poslanec za SNS Rudolf Huliak.

Ďalšiu pochybnosť vyvolalo, že dôstojníci ŠtB si v materiáloch pri svojich menách okrem hodností písali aj akademické tituly. „Lenže v nami skúmanom podvrhu žiadne tituly pri mene nemajú,“ vysvetľuje Sivoš.

A hlavne: vo zverejnených dokumentoch nesedeli podpisy niekoľkých dôstojníkov ŠtB.

Pracovníci ÚPN si pozreli, ako sa Alexander Gápel aj jeho nadriadení podpisovali na skutočných dokumentoch, a porovnali to s ich podpismi na podvrhoch proti Korčokovi. „Aj laik si môže všimnúť, že sú to úplne odlišné podpisy,“ hovorí Sivoš.

(Viac detailov o tomto podvrhu zverejnil portál AFP Fakty, ktorý sa venuje vyvracaniu hoaxov.)

Vľavo: podpis dôstojníkov ŠtB Hroneca a Homolu z podvrhu o Korčokovi. Vpravo: ich podpisy zo skutočných archiválií. Zdroj – AFP Fakty

Neexistujúci eštebák

Odlišným príbehom sú pasáže, ktoré sa týkajú práce kontrarozviedky. Tam už bolo podľa Sivoša zrejmé, že autor podvrhu fungovanie takzvanej XII. správy nepoznal – nevedel, ako vyzerajú jej záznamy, aké boli jej oddelenia ani kto tam reálne pracoval.

Použil teda mená fiktívnych dôstojníkov, napríklad istého majora Milana Sivého. Práve jemu Korčok údajne donášal udania na hráčov a hráčky, ktorí chceli emigrovať.

K majorovi Milanovi Sivému však chýba akýkoľvek záznam v písomnostiach – či už slovenského ÚPN, alebo českého Archívu bezpečnostních složek.

„AFP sa nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o mene ‚Milan Sivý‘ v žiadnom z registrov ani v zozname príslušníkov ŠtB na stránke ÚPN,“ poznamenal aj overovateľ faktov Robert Barca z portálu AFP Fakty.

Meno „Major Milan Sivý“ nikdy nebolo medzi dôstojníkmi ŠtB.

Podľa Sivoša nie je možné, aby takýto človek v ŠtB pracoval a českí alebo slovenskí výskumníci o ňom nič nevedeli. Časť písomností bola po Novembri 1989 skartovaná, no ÚPN disponuje kompletnými kádrovými rozkazmi XII. správy, v ktorých by sa muselo spomínať zaradenie údajného „majora Milana Sivého“.

„Príslušník v hodnosti majora mal už odpracované roky, robil na dôležitejších prípadoch alebo v riadiacej funkcii. Je nemožné, aby nejaký major v ŠtB unikal až doteraz našej pozornosti a odrazu sa objavil v nejakom internetovom dokumente,“ hovorí Sivoš.

Tieto informácie sa vďaka zdigitalizovaným archívom dajú podľa šéfa ÚPN dohľadať za pár minút. Odmieta teda Kollárove špekulácie, že hoax nemali šancu vyvrátiť za niekoľko hodín od jeho zverejnenia.

„Myslím si, že celý tento rozruch opäť raz ukázal opodstatnenosť inštitúcie, akou je práve Ústav pamäti národa, ktorá dokáže rýchlo a spoľahlivo overiť pravosť dokumentov ŠtB, a brániť tak v ich zneužívaní v politickom boji,“ dodal Sivoš.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].