Tarabova novela o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zoberie verejnosti právo vyjadriť sa k väčšine investícií

Ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného legislatívneho konania novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Platiť by mala od 1. mája tohto roka. Ak ju parlament schváli, verejnosť nebude mať právo vyjadriť sa k väčšine projektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie a v mnohých prípadoch aj na bezprostredné okolie ich domovov.

Návrh vypúšťa účasť verejnosti v zisťovacom konaní, známom ako „malá EIA“, ktoré je však kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. Odborníci aj opozícia upozorňujú, že väčšina projektov sa do „veľkej EIA“ ani nedostane.

O aké projekty môže ísť:

• prestavba či rozšírenie spaľovne,
• stredne veľké lyžiarske stredisko,
• skládka, vodná elektráreň,
• 100 metrov vysoká veterná turbína,
• obchodné centrum,
• golfové ihrisko,
• hala na letné lyžovanie.

Ministerstvo navyše posúva prah toho, čo je potrebné povinne posudzovať, napríklad limit na lyžiarske stredisko ležiace mimo chráneného územia sa posúva z 0,5 hektára až na 5 hektárov. Pri vodných elektrárňach sa budú posudzovať až tie, ktorých výkon sa oproti dnešným parametrom zvyšuje 50-násobne.

Rezort predložil zákon v skrátenom legislatívnom konaní, podobne ako novelu Trestného zákona, ktorú parlament schválil minulý týždeň. Skrátené konanie je pritom určené len pre mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd či bezpečnosti, prípadne ak štátu hrozia značné hospodárske škody.

Predseda vlády Robert Fico poslal stanovisko, v ktorom hovorí, že „aj keď opozícia s mimovládkami tiahnu proti Slovensku, my ho ideme rozostavať“. Posudzovanie podľa neho trvá večnosť a v 80 percentách prípadov by vôbec nemuselo byť. „To, čo pán Taraba a jeho ľudia pripravili, je revolučné a privítal by som, aby to bolo čo najrýchlejšie.“

Opozícia žiada, aby vláda návrh stiahla, prerobila a predložila v riadnom legislatívnom konaní.

Chaotické zmeny legislatívy

Tarabovo ministerstvo hovorí, že novela zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa rezortu sa má odstrániť to, že niektoré predpisy idú nad rámec požiadaviek legislatívy Európskej únie. Bývalý štátny tajomník ministerstva Michal Kiča (Demokrati) však hovorí, že iba jedno ustanovenie z celej 85-bodovej novely sa týka odstránenia porušenia európskeho práva.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba na sociálnej sieti opakovane avizoval, že chce tento zákon zmeniť.

„Investorov sme ubezpečili, že v krátkom čase predložím novelizáciu zákonov, ktoré budú odstraňovať všetky nezrovnalosti v zákonoch, ktoré idú nad rámec európskej legislatívy a bránia rozvoja priemyslu… Máme najväčší nárast byrokracie a najdlhšie povoľovacie procesy. Investori sa niekedy aj tri roky nevedia dostať k schváleniu svojich investičných zámerov… Aj preto som predstavil základné kontúry zákona EIA, ktorý v najbližších dňoch predstavíme verejnosti a ktorý nás vráti na cestu konkurencieschopnosti a štandardov EÚ,“ písal minister.

Kritizoval aj „aktivistov, ktorí tvrdia, že netreba zrýchliť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie“.

Hromadnú pripomienku k zákonu v utorok zverejnilo 28 mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody a životného prostredia. Ministerstvo podľa nich narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.

Mimovládky namietajú, že novela vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu, a hoci ide o kľúčový zákon, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní. Pripomienku podpísali Via Iuris, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Prales, Združenie Slatinka, Znepokojené matky, Greenpeace Slovensko, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, iniciatíva My sme les a ďalšie.

Právnička Ivana Figuli z Via Iuris upozorňuje, že ak parlament návrh zákona schváli, situácia bude veľmi neprehľadná pre úradníkov aj investorov. Od 1. apríla má totiž platiť iná novela tohto zákona, ktorú schválila predošlá vláda. Išlo o poslanecký návrh bývalého poslanca Jaroslava Karahutu zo Sme rodina, ktorý tiež výrazne obmedzí možnosti verejnosti zapájať sa do konaní pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

O mesiac neskôr by už mala platiť Tarabova novela, ktorá je vo viacerých častiach odlišná, ale pre verejnosť ešte horšia. Okrem toho sa posudzovaním vplyvov na životné prostredie zaoberá aj novela zákona o strategických investíciách z ministerstva dopravy, ktorá je aktuálne v parlamente. Podľa Figuli to vyzerá, že rezorty o týchto novelách navzájom nekomunikovali.

Čo sa mení

„Občania nebudú mať možnosť vyjadriť sa v takzvanom zisťovacom konaní, teda v konaní o tom, či sa má navrhovaná stavba alebo činnosť dôkladne posúdiť. Do zisťovacieho konania pritom ide 95 percent projektov,“ vysvetľuje Michal Kiča. Ak okresný úrad na záver zisťovacieho konania povie, že napríklad spaľovňa musí prejsť celým procesom posudzovania vplyvov, občania nebudú môcť nijako ovplyvniť, čo sa má skúmať. Napríklad nebudú môcť požadovať, aby sa v prípade výstavby letiska vykonala hluková štúdia alebo posúdil vplyv novej spaľovne na kvalitu ovzdušia v ich obci.

K projektom sa nebude môcť vyjadriť nielen bežná, ale ani odborná verejnosť, dokonca ani obce s výnimkou tých, na ktorých území má investícia stáť. Obce, kde projekt priamo neleží, ale sú v blízkosti a môžu ním byť zasiahnuté, nebudú o procese ani informované. Takáto úprava je podľa Via Iuris v rozpore s európskou legislatívou.

Eva Kováčechová, právnička spolupracujúca s touto organizáciou, vysvetľuje, že zákon síce nikomu priamo nezakazuje vyjadriť sa, no po novom štát jednoducho nemusí verejne informovať o začatí zisťovacieho konania, a tak sa nikto o investičnom zámere nedozvie.

„Návrh ruší povinnosť obcí zverejniť zámer na ich úradnej tabuli a webových stránkach. Verejnosť sa k týmto informáciám bude môcť dostať len cez webové sídlo ministerstva. Obyvatelia dotknutých obcí, ktorí nemajú prístup k internetu alebo ktorí pravidelne nesledujú webové sídlo ministerstva, sa k týmto informáciám nemusia dostať,“ dodáva právnička.

Novela rovnako obmedzuje to, kto sa dozvie o výsledkoch zisťovacieho konania. Záväzné stanovisko sa zverejní len na úradnej tabuli dotknutej obce, kde sa má činnosť realizovať, dokonca ani to nie je povinné, keďže príslušný orgán len „odporučí“ dotknutej obci tak urobiť.

Pointou posudzovania vplyvu na životné prostredie pritom je, aby sa investičný zámer posúdil čo najkvalitnejšie, nemá ísť o formálny proces.

Novela ďalej mení to, že úrad nevydá rozhodnutie, proti ktorému sa dá odvolať, ale len záväzné stanovisko, proti ktorému sa odvolať nemožno. Právo verejnosti namietať záver zisťovacieho konania pritom zaručuje medzinárodný Aarhuský dohovor, ktorý ratifikovalo aj Slovensko. Ten má prednosť pred zákonom. Podobný návrh zákona schválený za minulej vlády napadla práve z tohto dôvodu ako neústavný prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavnom súde. Zatiaľ nerozhodol.

Novelu kritizuje aj najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko. Podľa podpredsedníčky parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamary Stohlovej minister životného prostredia jej predložením pokračuje v obmedzovaní práv verejnosti zapájať sa do riadneho legislatívneho procesu.

„Tomáš Taraba nevie krotiť svoju nenaplnenú ambíciu byť ministrom hospodárstva z minulého storočia. Ignoruje záujmy životného prostredia aj záujmy občanov a občianok. Teraz je však ochotný riskovať aj finančné zdroje z Európskej únie,“ dodala Stohlová.

Európska komisia aktuálne okrem podania žaloby vo veci smernice o vode informovala aj o tom, že slovenskej vláde zasiela formálnu výzvu pre nesplnenie požiadaviek Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

„Komisia našu vládu upozorňuje na to, že jednoznačne a zrozumiteľne nezabezpečuje verejnosti možnosť napadnúť právne predpisy o životnom prostredí na súde. Predložená novela zákona o EIA ide zjavne úplne opačným smerom – sťažuje verejnosti domáhanie sa práva na zdravé životné prostredie,“ hovorí poslanec Michal Sabo z PS.