Denník N

S budovou národnej galérie európski architekti problém nemajú, Slováci áno

Rekonštrukcia a dostavba galérie Vladimírom Dedečkom - v zahraničí ju obdivujú, u nás si vyslúžila množstvo kritiky. Modernistické premostenie podľa mnohých zničilo historický ráz dunajského nábrežia. Foto – Peter Kuzmin.
Rekonštrukcia a dostavba galérie Vladimírom Dedečkom – v zahraničí ju obdivujú, u nás si vyslúžila množstvo kritiky. Modernistické premostenie podľa mnohých zničilo historický ráz dunajského nábrežia. Foto – Peter Kuzmin.

Bratislava vždy túžila byť metropolou, no jej obyvatelia stále majú averziu aj voči stavbám z druhej polovice 20. storočia, ktoré sú naozaj kvalitné, hovorí Marian Zervan. Jednou z nich je aj budova Slovenskej národnej galérie, ktorú predstavíme na prestížnom benátskom bienále (2016).

Mnohí dnešní dvadsiatnici v nej vlastne nikdy neboli. A ak aj náhodou áno, už sa na to možno ani nepamätajú. Posledná výstava v premostení Vodných kasární Slovenskej národnej galérie sa konala pred pätnástimi rokmi. Odvtedy tam síce bolo pár príležitostných akcií, no iba ťažko by sa to dalo porovnať s bežnou prevádzkou.

„Bol to zážitok. Mal som šťastie, že som tam niekoľko výstav inštaloval – dokonca aj architektúru, a vždy som si to vychutnal. Sú tam neuveriteľné vzhľadové priestorové súvislosti, ktoré vznikajú vďaka neuzatvoreným podlažiam,“ hovorí Marian Zervan, historik a teoretik modernej a súčasnej architektúry a umenia.

Rekonštrukcia a dostavba Slovenskej národnej galérie od Vladimíra Dedečka majú na našej scéne špecifické miesto. „Žiaden európsky architekt, ktorý k nám prišiel, s ňou nemal problém. Ale Slováci s ňou problém majú. A to sa nám zdalo ako dobrá výzva. Zdá sa mi, že aj v tom sa prejavuje jej veľkosť. Nie je prijímaná jednohlasne, ale panuje okolo nej neustály zápas rôznorodých názorov a to je mimoriadne zaujímavé,“ hovorí Zervan.

Spolu s ďalšími štyrmi kolegami – Benjamínom Brádňanským, Vítom Haladom, Petrom Hájkom a Jánom Studeným – sa tvorbe jedného z našich najvýznamnejších architektov venujú už niekoľko rokov. Ich spoločný projekt s názvom Starosť o architektúru, s ktorého ideou prišiel práve Petr Hájek, významný súčasný český architekt pôsobiaci na bratislavskej VŠVU, zvíťazil v súťaži a Dedečkovu galériu predstaví na prestížnom bienále architektúry v Benátkach.

Dunajské nábrežie s Vodnými kasárňami pred tým, ako ich Dedeček prepojil budovou, ktorú nesie mostová konštrukcia a ktorú u nás obdivujú zahraniční architekti. Foto – SNG
Dunajské nábrežie s Vodnými kasárňami pred tým, ako ich Dedeček prepojil budovou, ktorú nesie mostová konštrukcia a ktorú u nás obdivujú zahraniční architekti. Foto – SNG

Pohľad na Esterházyho palác a časť krídla Vodných kasární ako vyzerala SNG pred postavením Premostenia do roku 1969. Foto - SNG
Pohľad na Esterházyho palác a časť krídla Vodných kasární pred rokom 1969. Foto – SNG

Modernistický novotvar Premostenia galérie mnohí na nábreží dodnes nestrávili. Aj tento názor ukážu architekti na benátskom bienále. Foto - SNG
Rok 1979. Modernistický novotvar Premostenia galérie od Vladimíra Dedečka mnohí na nábreží dodnes nestrávili. Podobný osud však majú aj ďalšie modernistické budovy v našom prostredí. Foto – SNG

Zo zápasu môže byť tanec

Ak od mája do novembra navštívite Benátky, v česko-slovenskom pavilóne sa do roky zatvoreného premostenia galérie budete môcť dokonca aj pozrieť. Uprostred pavilónu by mal vyrásť veľký 3D model areálu galérie približne v mierke 1:8 s výškou vyše dva a pol metra. Na niekoľkých miestach budú schody, po ktorých nazriete dovnútra. Celý areál uvidíte aj zvrchu na zrkadlovej plachte visiacej zo stropu.

„Môže sa javiť, že to bude iba príbeh jednej budovy, no línií, ktoré sú jeho súčasťou, je niekoľko,“ vysvetľuje Marian Zervan. Súčasťou bude aj pôvodná dokumentácia Vladimíra Dedečka zo 60. až 70. rokov minulého storočia, keď stavba vznikala, aj súťažné návrhy na rekonštrukciu stavby z roku 2001 vrátane víťazného, s ktorého realizáciou sa pred pár týždňami konečne začalo.

Tohtoročné bienále sa pod kurátorskou koncepciou čilského architekta Alejandra Aravenu obracia k architektúre, ktorej ide o zlepšovanie sociálneho prostredia. „Našou témou však nie je iba príbeh jednej budovy a snaha o akési pietne zachovávanie jej podoby. Je to zápas o ňu a pokus vyzvať tento zápas do tanca s množstvom ideí, ktorými nás neustále prekvapuje. V našom ponímaní je totiž zápas o kultúrnu stavbu rovnocenný zápasu o sociálne prostredie či sociálne bývanie,“ hovorí Zervan.

„Môžeme hovoriť o sociálnom bývaní, no my už predsa máme skúsenosť, že to samotné nestačí. Keď urobíme, napríklad, dostupné bývanie pre Rómov podľa našich predstáv, pravdepodobne ho zničia. Potrebujú ešte čosi navyše – potrebujú sprostredkovateľa kultúry, lebo práve tá hrá obrovskú úlohu v tom, ako sa sociálne projekty naozaj uchytia.“

Bienále by tak podľa neho mohlo byť opäť dôležitou debatou o architektúre na hraniciach etiky a estetiky, spoločnosti či politiky. Napokon, Dedečkova dostavba galérie má podľa medzinárodnej poroty, ktorá projekt vybrala, možnosť poukázať aj na podobné osudy mnohých budov v prostredí Česka i Slovenska. Vznikli v minulom režime a napriek kvalite si nesú neveľmi lichotivú nálepku „tej socíkovskej architektúry“.

„Nemyslím, že sa to dá jednoducho vysvetliť, ale robíme všetko pre to, aby sme jej kvalitu dostali do povedomia,“ hovorí Zervan. „Môže sa zdať, že teraz panuje akýsi veľký boom Vladimíra Dedečka, ale fakt je skôr ten, že jeho architektúra u nás pravdepodobne ešte nejaký čas nebude prijímaná automaticky pozitívne.“

Dedeček: Pohľad na administratívnu budovu a priestory knižnice počas výstavby. Foto - SNG
Pohľad na administratívnu budovu a priestory knižnice počas výstavby. Foto – SNG

Dedeček vyriešil potrebu nových výstavných priestorov a zachoval aj výhľad na historickú budovu vo dvore. Foto - SNG
Dedeček vyriešil potrebu nových výstavných priestorov a zachoval aj výhľad na historickú budovu vo dvore. Foto – SNG

Interiér Premostenia má špecifickú atmosféru. Už pätnásť rokov je však zatvorené. Od januára sa SNG po rokoch čakania konečne rekonštruuje. Foto - Archív V.D.
Interiér Premostenia má špecifickú atmosféru. Už pätnásť rokov je zatvorené. Od januára sa SNG po rokoch čakania konečne rekonštruuje. Foto – archív V. D.

Pohľad do výstavných priestorov Premostenia v roku 1979. Foto - SNG
Pohľad do výstavných priestorov Premostenia v roku 1979. Foto – SNG

Nie je to len Premostenie

Vladimír Dedeček dostal v januári štátne vyznamenanie od prezidenta a vo finálnych prípravách je aj publikácia venujúca sa jeho tvorbe od teoretičky architektúry Moniky Mitášovej. Marian Zervan si však dobre pamätá, ako zástancov Dedečkovej architektúry posmešne nazývali zlatou mládežou či ľavicovými intelektuálmi, alebo ako ešte v roku 2001 viacerí architekti navrhovali premostenie galérie zbúrať.

V tom čase však už vyvíjal aktivity na podporu Dedečkovej architektúry Imrich Vaško aj s Marianom Zervanom na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde sa postupne sformoval aj tím, ktorý je teraz za projektom pre benátske bienále. A hoci je zrejmé, že patrí medzi absolútnych zástancov budovy galérie, plne rešpektuje aj opačné názory a nielen z radov architektov. „Architekti vytvárajú prostredie pre človeka, a je preto pre nich prirodzene dôležité, ako ho ten človek potom vníma. Tento názor by však architektov nemal limitovať,“ hovorí Zervan.

Ostré nesympatie ľudí voči Dedečkovej budove galérie podľa neho spôsobuje najmä príkry kontrast medzi historickými stavbami na nábreží a moderným novotvarom, ktorý premosťuje Vodné kasárne. „Spôsobuje to napätie, a hoci na nábreží nie sú iba historické stavby, premostenie v ňom ľudia zvyčajne čítajú ako dramatický konflikt. Je dôležité ukázať im aj iné čítania a iné súvislosti tohto areálu.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie