Denník N

Prečo Biele vrany (a iní) trestajú nespravodlivosť, hoci sa ich netýka?

Logo ocenenia Biela vrana. Foto - Tasr
Logo ocenenia Biela vrana. Foto – Tasr

Upozornenie na korupciu môže znamenať koniec priateľstva, stratu práce či iné nepríjemnosti, ale napokon vás možno čaká práve také ocenenie, ako je Biela vrana. Lebo ste dôveryhodní.

Medzi nami žijú rôzne Biele vrany a iní statoční ľudia. Obetovali vlastné pohodlie a riskovali stratu práce alebo priateľov, aby upozornili na nespravodlivosť vo svojom okolí. Hoci krivda sa nedotýkala ich samotných, nedokázali sa jej iba nečinne prizerať a zasiahli.

Sme zrejme jediný živočíšny druh, ktorý po treste siahne aj vtedy, keď obeťou nevhodného správania nie sme my sami. Tomuto javu sa v angličtine odborne hovorí „third-party punishment“, v slovenčine preň neexistuje žiaden elegantný výraz. Opísať sa dá neobratne ako „trest od nezúčastnenej strany“.

Fenomén vysvetľuje, prečo tak vášnivo debatujeme o homosexuáloch, eutanázii alebo imigrantoch, hoci nepoznáme žiadneho geja, imigranta sme videli iba v televízii a o „dobrej smrti“ sami neuvažujeme. Usadení pohodlne pred televízorom navrhujeme rôzne tresty, aby sme takých ľudí umravnili, lebo nás morálne pohoršujú.

Prečo máme takéto pocity? Prečo nie sme ako vrany, žirafy alebo levy, ktoré netrápi, ak vo vedľajšom stáde, svorke alebo kŕdli trpí jedno zo zvierat?

Trest nie je zadarmo

Odpoveď na to sa pokúsila nájsť psychologička Jillian Jordanová z Yalovej univerzity a jej kolegovia. Autorský tím vydal štúdiu tento týždeň v časopise Nature. Podľa jednej teórie sa k uvedenému typu trestov uchyľujeme preto, lebo z toho profituje spoločnosť ako taká. Ak vyhreším kolegu, že trávi veľa času na Facebooku, od kratochvíle upustí, bude sa venovať svojej práci a firma bude viacej prosperovať, lebo sme napravili lenivca.

Lenže taký trest nie je zadarmo. Reálne hrozí, že ak kolega bude robiť vianočnú párty, pozvánku nedostanem. Lebo si dobre zapamätal moje výčitky.

Trest zvyšuje dôveryhodnosť

Psychologička a jej tím navrhujú inú teóriu. Domnievajú sa, že takéto tresty zvyšujú reputáciu a dôveryhodnosť ľudí, ktorí ich udeľujú. Povedané inak, ak budem kolegu hrešiť za to, že trávi veľa času na sociálnej sieti, je to pre nadriadeného signál, že také správanie neschvaľujem. Takže sa môže spoľahnúť na to, že ho nebudem robiť ani ja.

Udelený trest, v tomto prípade pokarhanie kolegu, síce prináša nepríjemné náklady, ktoré môžu znamenať koniec priateľstva, ale z dlhodobého hľadiska sa môžu bohato vyplatiť. Nadriadený môže človeka, ktorý trestal, za jeho služby povýšiť, vďaka čomu sa dostane na celkom iné párty, takže stratu starého priateľstva nebude ani ľutovať. Lebo získa nové kontakty a po sociálnom rebríčku bude pomaly šplhať nahor.

Páví chvost a James Bond

Uvedený druh trestania funguje ako takzvané „nákladné signály“. Na prvý pohľad sa javia ako vysoko nefunkčné, ale ako sa hovorí, zdanie klame. Exemplárnym príkladom, ktorý sa uvádza asi v každej učebnici evolučnej biológie, je chvost páva. Je to poriadna záťaž, ktorá z vtáka robí ideálnu obeť, lebo ho spomaľuje pred nebezpečnými predátormi, ktoré si na ňom môžu ľahšie zgustnúť.

Lenže veľký chvost je signálom pre samičku. Hovorí si: „Ak mohol páv investovať toľko cenných zdrojov do niečoho takého zbytočného, ako je chvost, musí to byť úplný frajer, ktorý má určite množstvo zdrojov na rozdávanie. Navyše stále je tu, takže aj s takou veľkou záťažou dokázal dravcom uniknúť. Takého borca rozhodne chcem.“

Cennými darmi mrhá aj James Bond. Ženy láka na okázalé dary – večere, dovolenky alebo šperky. Síce utratí veľa peňazí, jeho signály sú naozaj „nákladné“, ale bohato sa mu vyplatia, lebo jeho zvodom podľahne asi každá žena.

S trestmi je to zrejme rovnako. Sú nákladné, môžu znamenať koniec priateľstva a viesť k iným nepríjemnostiam, ale napokon vás možno čaká práve také ocenenie, ako je Biela vrana.

Zuzana Melicherčíková, Biela vrana 2010

Hrali sa hru

Vedci svoju teóriu otestovali v hre. Jeden z účastníkov experimentu, volajme ho Martin, mal možnosť obetovať časť z peňazí, ktoré od vedcov dostal, a penalizovať hráča, ktorý s niekým zaobchádzal nepekne. Ďalší hráč všetko sledoval. Mohol sa rozhodnúť, či Martinovi zverí časť peňazí. Bolo iba na Martinovi, koľko peňazí vráti a koľko si ponechá.

Psychológovia zistili, že ľudia dávali Martinom viac peňazí vtedy, ak v prvej časti hry trestali sebeckosť a nepekné správanie. Platilo, že ich dôvera v Martinov sa im bohato vyplatila. Martinovia, ktorí trestali, boli dôveryhodnejší, lebo do hry vrátili viacej peňazí, ktoré dostali, a nenechávali si ich sebecky pre seba.

„Pomohli sme odpovedať na základnú otázku ľudskej prirodzenosti: prečo sa ľudia zaujímajú o sebecké správanie druhých ľudí, ak sa ich priamo nedotýka? Aj keď trestanie od nezúčastnenej strany vyzerá často ako prejav ‚altruizmu‘, ukázali sme, že z dlhodobého hľadiska môže slúžiť záujmom toho, kto trestá. Takým správaním si zvyšuje svoju reputáciu,“ píše autorský tím v štúdii.

„Trestanie previnilcov je niekedy najlepší spôsob, ako iným ľuďom ukázať, že ste starostlivý a na danej veci vám záleží,“ dodávajú autori.

Pokrytci

Ak trestáme sexizmus, korupciu či kradnutie na pracovisku alebo v spoločnosti, dávame tým najavo, že nám môžete dôverovať, lebo my sa sexisticky alebo korupčne správať nebudeme. Ak by sme to predsa len skúsili, vyzerali by sme ako pokrytci – iných by sme za korupciu hanili, ale sami by sme sa jej dopúšťali.

Uvaliť na seba takúto pečať „farizejov“, ako sa dnes na Slovensku zvykne hovoriť, by sa nám nemuselo vôbec vyplatiť. Lebo pokrytectvo mení dôveryhodnosť na komický výstup. Takými ľuďmi pohŕdame.

Dostupné z: doi:10.1038/nature16981

Morálka

Teraz najčítanejšie