Denník N

Párový terapeut: Zahodiť manželstvo pre neveru môže byť chyba

Petr Kačena. Foto - Gabriel Kuchta, Deník N
Petr Kačena. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Otcovia v plienkach je seriál rozhovorov o otcovstve od Michala Červeného a Rasťa Kačmára, v ktorom s odborníkmi aj s inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom. Rozhovory budú vychádzať týždeň po týždni v Denníku N, nájdete ich aj v podcastovej forme v aplikácii Denníka N či na Spotify či Apple podcastoch. Sledovať ich môžete aj na Instagrame. Všetky vydania nájdete na stránke Otcovia v plienkach, na ktorej si môžete zapnúť aj odber upozornení na nové vydania e-mailom.

Základom rodiny nie sú deti, ale dobrý partnerský vzťah rodičov. Viac sexu však neznamená väčšiu spokojnosť vo vzťahu, vraví párový terapeut Petr Kačena v ďalšej časti série Otcovia v plienkach. Po narodení dieťaťa si treba pripomínať, že sexualita sa vráti, no počítajte s tým, že to potrvá roky.

„Je normálne, že sexuálna frekvencia je vtedy nižšia a nemáme čas starať sa o vzťah. Treba však myslieť na to, že partneri by mali čoraz väčšiu pozornosť venovať tomu, aby mali aj partnerský vzťah, hľadali momenty, keď môžu byť spolu, vedome to plánovali. Veď práve to je dôležité pre to, aby rodina aj do budúcnosti ostala rodinou,“ vraví Kačena.

V rozhovore hovorí aj to:

  • či je normálne, ak muž žiarli na dieťa;
  • prečo nevera nemusí znamenať koniec vzťahu;
  • kedy je najlepšie rozísť sa, ak máte deti;
  • či je neskoro zachrániť manželstvo, ak sa už nahlas rozpráva o rozvode.

Narodí sa dieťa, zrazu je medzi dvoma ľuďmi, ktorí tvoria pár, nový element. Čo to spraví so vzťahom?

Nejde len o to, čo to urobí so vzťahom; môžeme sa na to pozrieť širšie. Otázka znie, čo to urobí so životom. Na stupnici od 0 po 10 je zmena, ktorú prinesie dieťa, určite desiatka. Prvorodičia nie sú pripravení na to, ako to zamieša s ich životmi, hodnotami či životným štýlom. V prípade, že sa tejto zmene prispôsobí iba jeden z páru, vo vzťahu to môže narobiť problémy.

Môžu sa muži po pôrode cítiť odsunutí na druhú koľaj? Dovtedy boli párom, čas trávili spolu, no zrazu je väčšina pozornosti ženy na dieťati a mužovi sa zdá, že už nie je taký dôležitý.

Odsunutie na druhú koľaj pôsobí ako prežitý koncept. Deje sa to skôr vo vzťahoch, kde majú tradične rozdelené úlohy na základe pohlavia. Muž chodí do práce, žena zostáva doma s dieťaťom a stará sa oň, a tak môže muž získať pocit, že stojí oproti dvojici žena a dieťa. Z toho môžu vznikať aj pocity žiarlivosti. V pároch, kde sa obaja rodičia podieľajú na starostlivosti o dieťa, tieto pocity muži zažívajú omnoho menej.

Ale predsa len, čo ak muž má takýto pocit? Ako postupovať? Má sa viac zúčastňovať na starostlivosti o dieťa, aby lepšie pochopil emócie svojej partnerky?

To by bolo ideálne. Dobré je aj pomenovať svoje pocity, nenechať si ich pre seba. Ak niekto z páru má pocit, že zrazu vzťah už vôbec nie je prioritou, a mrzí ho to, je dôležité povedať to. Musíme však rozlišovať aj to, kedy sa to deje. Ak je to počas prvých troch až šiestich mesiacov, ešte to nemusí byť vec, ktorú treba riešiť. Dá sa očakávať, že to aj postupne pominie.

V prípade, že tento pocit trvá dlho, povedzme dva roky, už je fajn na to viac tlačiť, dávať väčší priestor vzťahu. Pýtať sa, prečo to tak je, či je naozaj motívom starostlivosť o dieťa alebo za tým je aj niečo iné – či ženu uspokojuje život mimo starostlivosti o dieťa. Niekedy majú ženy v druhom alebo treťom roku dieťaťa problém odpútať sa od neho, lebo sa obávajú, že by sa ich život mohol ukázať ako prázdny.

Predstavme si klasickú situáciu: jeden z partnerov je doma s dieťaťom, venuje mu stopercentnú pozornosť, dieťa je stále na ňom alebo na nej. Potom príde z práce partner, venuje sa dieťaťu, ten prvý si „oddýchne“, potom dieťa spí v posteli s nimi. Ten prvý sa teda celý deň s niekým dotýka, má blízkosť, druhý jej má ešte menej ako pred narodením. Čo s pocitom, ak jednému z partnerov chýba blízkosť?

Partneri sa na konci dňa stretnú s tým, že ich celodenný zážitok bol úplne odlišný. V tomto sa ťažko spája. Preto je skvelé rôznymi spôsobmi podporovať, aby obaja partneri boli zapojení do starostlivosti o dieťa. Napríklad tak, že muž pracuje len štyri dni v týždni alebo je ženám umožnené, aby sa skôr vracali do práce. Potom nevzniká zbytočná vzdialenosť medzi partnermi, ktorá vychádza z toho, že každý robí cez deň niečo úplne iné.

Je normálne, ak v takejto situácii ten, kto pracuje, žiarli na dieťa?

Áno, dokonca je to vcelku častý fenomén. Je to pochopiteľné. Zrazu má pocit, že medzi nimi je niekto, kto od neho odviedol pozornosť inam. Treba pozorovať, či je to v prvých mesiacoch alebo je to dlho a nedochádza k obnoveniu partnerského vzťahu. Je normálne, že po narodení dieťaťa je sexuálna frekvencia nižšia a nemáme čas starať sa o vzťah. Treba však myslieť na to, že partneri by mali čoraz väčšiu pozornosť venovať tomu, aby mali aj partnerský vzťah, hľadali momenty, keď môžu byť spolu, vedome to plánovali. Veď práve to je dôležité pre to, aby rodina aj do budúcnosti ostala rodinou.

Ak na to nie je priestor, môže to u toho človeka, čo žiarli, ovplyvniť vzťah s dieťaťom?

Môže to byť aj tak. Máme predstavu, že deti iba stopercentne milujeme a zažívame len pozitívne pocity. Ak by sme sa však objektívne pozreli na všetky naše pocity smerom k deťom, uvideli by sme, že niekedy ich nemáme radi. Občas im vyčítame, že sme prišli o život, ktorý sme mali predtým, o nášho partnera. Je fajn pripúšťať si tieto pocity alebo ideálne zdieľať ich s partnerom. Veta „mrzí ma, že sa teraz kvôli Mirkovi málo stretávame“, je liečivá, ten druhý partner ju rád bude počuť.

Takže je o. k., ak si niekedy povieme, že dieťa nám práve teraz lezie na nervy, alebo si pomyslíme, že teraz by sme radšej boli niekde ďaleko od neho? Nemusíme si to vyčítať?

Prirodzene si to budete vyčítať. Rodičovstvo je však dôležité prijať v celistvosti. Akceptovať to, že deti nás niekedy aj štvú, že sa nám nepáčia všetky ich vlastnosti. Ak to urobíte, povedie to k tomu, že nebudete robiť nejaké výchovné opatrenia alebo vyčítať deťom zvláštne veci, ktoré im môžu v budúcnosti spôsobiť problémy. Je dobré uvedomovať si, že to nie je len pozitívne.

Predstavme si, že pár to stále nevyriešil a začnú sa rozprávať o druhom dieťati. Dieťa už má dva-tri roky, muž má pocit, že sa to začína vracať do normálu, no bojí sa, že sa znovu dostanú do situácie, keď bude ich vzťah obmedzený.

Bojí sa úplne správne. Presne to sa stane. Druhé dieťa predĺži stav, keď je na partnerský vzťah menej priestoru. Výskumy ukazujú, že frekvencia sexuality sa určuje vekom najmladšieho dieťaťa. Na úroveň spred narodenia dieťaťa sa vracia až v

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Otcovia v plienkach

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie