Vývoj bojov na UkrajineVývoj bojov (721. deň): Putin verí, že vyhráva, a súčasné bojové tempo si môže dovoliť do roku 2026

Mirek TódaMirek Tóda
5Komentáre
Ukrajinskí vojaci počas výcviku. Ilustračné foto - TASR/AP
Ukrajinskí vojaci počas výcviku. Ilustračné foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

  • Rusko údajne chcelo rokovať o prímerí s USA, tie to bez Ukrajiny odmietli.
  • Analytici z RUSI sa snažili odhadnúť, ako dlho vydrží Rusko takto bojovať.
  • Koľko kusov tankov či húfnic má Rusko v zásobe.
  • Mapy dňa: Avdijivka.
  • Videá dňa: vo vnútri Bradley a kráter pri Buči.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za stredu 14. februára. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.

Vladimir Putin údajne cez prostredníkov vyslal do Washingtonu signál, že je pripravený rokovať o prímerí na Ukrajine. Napísala o tom agentúra Reuters s tým, že Spojené štáty ponuku odmietli.

Ich hlavný argument bol ten, že sa nezapoja do žiadneho vyjednávania, ktorého súčasťou nie je aj samotná napadnutá Ukrajina.

O obavách, že USA tlačia na Kyjiv, aby išiel do podobných rokovaní s Ruskom, sa špekulovalo ešte na jeseň minulého roka, teraz sa ukazuje, že podľa všetkého neboli namieste.

Hoci kontakty medzi USA a Ruskom ani jedna strana nepotvrdila, Reuters má za sebou históriu veľmi dobre ozdrojovaných zákulisných informácií, ktoré sa časom potvrdili. V tomto prípade hovorí o troch zdrojoch v Rusku.

Putin podľa nich navrhol zamraziť konflikt, pričom by si ponechal už teraz okupované ukrajinské územie. Podľa jedného zo zdrojov však USA neveria Putinovi, že svoje slová o prímerí myslí úprimne. Ruská strana zároveň tvrdí, že vládca v Kremli je pripravený bojovať tak dlho, ako to bude potrebné.

Ako dlho si však môže dovoliť bojovať v súčasnom tempe a čo sú vlastne jeho ciele? Vo svojej čerstvej analýze sa na to pokúša hľadať odpovede britský think-tank RUSI (Royal United Services Institute). Hlavný strategický cieľ Moskvy podľa neho ostáva ten istý: podmaniť si Ukrajinu.

Kremeľ si po dvoch rokoch totálnej vojny, ktorá ho stála státisíce obetí, verí, že vyhráva. Aj preto sa v jeho podmienkach ukrajinskej kapitulácie hovorí o odstúpení územia, ktoré už je pod ruskou kontrolou. Dokonca by vraj chceli aj druhé najväčšie mesto Charkiv a v niektorých verziách aj Odesu s jej kľúčovými prístavmi na Čiernom mori. Požadovali by aj svoj vlastný súhlas pre vstup Ukrajiny do NATO a vedenie Ukrajiny by sa schvaľovalo rovnako v Moskve.

Ako dodáva najstarší bezpečnostný a obranný think-tank na svete, jediný významný ústupok, ktorý Rusko navrhuje, je ten, že to, čo by zostalo z Ukrajiny, by mohlo vstúpiť do EÚ.

Na to, aby Rusko dosiahlo svoje ciele, však potrebuje prejsť vojna na Ukrajine tromi fázami.

Tá prvá sa už odohráva. Rusko potrebuje podľa RUSI pokračovať v tlaku na celej dĺžke ukrajinského frontu, aby vyčerpalo ozbrojené sily Ukrajiny. To znamená, že by minula svoju muníciu aj ľudskú silu.

Nejde pritom o veľké ofenzívne operácie. Rusom by stačili menšie taktické útoky, ktoré by neustále oslabovali ukrajinskú armádu a zároveň Rusom umožňovali držať si pozície či pomaly postupovať.

S tým súvisí aj paralelná snaha ruských tajných služieb, aby ukrajinskí spojenci poľavili v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjivu.

„Keď dôjde k výraznému obmedzeniu vojenskej pomoci a vyčerpajú sa ukrajinské zásoby munície, Rusko má v úmysle začať ďalšie ofenzívne operácie s cieľom dosiahnuť významné – aj keď pomalé – úspechy na bojisku,“ myslia si experti v RUSI.

A prichádza tretia fáza, ktorá by vyvolala tlak na Kyjiv, aby musel ustúpiť a aby nakoniec prijal kapituláciu za ruských podmienok.

Podľa týchto plánov, ako si ich predstavujú v Moskve, by k takému víťazstvu mohlo dôjsť do roku 2026, domnievajú sa britskí experti a zároveň varujú, že ak by sa ich Rusom podarilo dosiahnuť, nič by nezaručovalo, že by Kremeľ opätovne neporušil svoje dohody s Ukrajinou aj NATO a následne sa nesnažil obsadiť aj zvyšok Ukrajiny či zaútočiť aj mimo nej.

Stačí si spomenúť na množstvo Putinových klamstiev. Keď západné tajné služby tvrdili, že spustí inváziu na Ukrajinu, klamal, že sa tak nestane. Rovnako klamal, že ruskí vojaci neboli na Kryme, keď tam rozbehol anexiu, a klamal tiež, keď tvrdil, že vojnu na Donbase nevyprovokovala Moskva a lietadlo MH-17 nezostrelil raketový systém BUK dovezený z ruskej vojenskej základne v Kursku.

Má však na svoje ciele Rusko dostatočné kapacity?

Ako píše RUSI, rok 2023 začali ruské ozbrojené sily s veľmi dezorganizovaným stavom s približne 360-tisíc vojakmi. S letnou ukrajinskou ofenzívou to číslo vyrástlo na vyše 400-tisíc. Dovtedy chaotické jednotky začali byť zároveň lepšie vycvičené a organizované, k čomu viedol aj vývoj po vzbure vagnerovcov.

Začiatok roku 2024 podľa think-tanku tvorilo ruskú operačnú skupinu síl na okupovaných územiach 470-tisíc vojakov.

To znamená, že hoci sa kvalita ruských síl veľmi nezvýšila, stačí im, ak budú Ukrajinci strácať na počte svojich jednotiek a Rusi budú udržiavať svoje stabilné tempo útokov po celej dĺžke frontu a vyčerpávať ukrajinskú armádu. V postvagnerovskej fáze bojov sa ruské sily podľa RUSI vrátili k tradičnému sovietskemu bojovému usporiadaniu do plukov, divízií a kombinovaných armád. Ten však sprevádza akútny nedostatok vyškolených dôstojníkov, ktorých nahrádzajú narýchlo vycvičení nižšie postavení vojaci.

Straty na ich strane sú obrovské, ale nie také, aby Rusom komplikovali situáciu na bojisku. Britskí analytici to vysvetľujú chladnou matematikou ruských vojenských stratégov: jednotky rotujú, kým neutrpia 30 percent strát, keď sú následne považované za neefektívne a pošlú ich na regeneráciu. Kremeľ verí, že súčasné tempo strát dokáže udržať až do roku 2025, uzatvára think-tank.

Ako to vyzerá s ruským zbrojným arzenálom? Nie je to najhoršie.

RUSI napočítal ruskú bojovú techniku takto:

  • 4 780 kusov delostrelectva;
  • 2 060 kusov tankov a 7 080 kusov iných bojových obrnených vozidiel;
  • 290 vrtuľníkov, z toho 110 útočných a 310 bojových lietadiel.

Ich nasadenie podľa think-tanku komplikuje obmedzená dostupnosť munície najmä v prípade 220-milimetrových raketometov (MLRS) a kolísavou dostupnosťou 152-milimetrovej munície. Problémom je aj nedostatok pilotov, ale nie je kritický. To všetko podľa tejto analýzy znamená, a tu prichádza zlá správa, že Rusko bude schopné udržať súčasné tempo útokov po celý rok 2024.

Rusko adaptovalo svoju ekonomiku na vojnový stav, čo sa odráža v jeho zbrojnom priemysle: za rok dodajú 1500 tankov, okolo 3000 obrnených vozidiel a zvýšila sa aj výroba rakiet. Hoci treba dodať, že z 80 percent ide o opravené a vylepšené staré zásoby.

Ako píše RUSI, kým začiatkom roka 2023 vyrobili šesť balistických rakiet Iskander 9M723 za mesiac, o rok neskôr to už bolo oveľa viac. To isté platí aj pre rakety, ako je Ch-101. Pri zbraniach i munícii platí, že Rusko je na rok 2024 dobre pripravené. No čo je dobrá správa pre Kyjiv, v roku 2025 už môže Kremeľ naraziť na svoje limity a v roku 2026 by už mohlo vyčerpať väčšinu dostupných zásob.

Britskí experti zároveň upozorňujú na nedostatok potrebných západných komponentov na výrobu rakiet. K tým sa Rusko vďaka deravým sankciám stále dokáže dostať, zároveň sa však ich cena dvihla o 30 percent.

Ešte horšie problémy má ruský zbrojný priemysel s nábojmi, pretože musí stále čerpať zo zostávajúcej zásoby troch miliónov kusov uskladnenej munície, ktorá podľa RUSI nie je v dobrom stave. Práve preto sa Putin spolieha na dodávky z diktátorských režimov, akými sú Severná Kórea, Irán, Sýria a Bielorusko.

Čo nám teda analýza RUSI hovorí o situácii na rok 2024? Áno, ruské víťazstvo je možné. A to v prípade, že unavení spojenci Ukrajiny prestanú dodávať dostatok vojenskej pomoci.

V opačnom prípade dokážu Ukrajinci odrážať ruský tlak a zabrániť tomu, aby sa kremeľské plány mohli uskutočniť. Podľa odhadov britských analytikov je potrebné, aby sa pri súčasnom tempe Ukrajinci držali ešte dva roky, a ruská bojová materiálna sila začne prudko upadať. Ak by sa to podarilo, nakoniec by mohlo dôjsť k vyjednávaniu o konci vojny, no za úplne iných podmienok, ako si predstavujú za bránami Kremľa.

Na papieri to vyzerá relatívne dobre, ale ukrajinskí vojaci v súčasnosti prežívajú naozaj ťažké chvíle. Ako o pekle hovoria o pokračujúcich bojoch o Avdijivke vojaci z 3. samostatnej útočnej brigády. Podľa nej tam síce boli dve nepriateľské brigády kriticky poškodené, ale bojovať proti nepriateľovi museli doslova na 360 stupňov.

Túto jednotku poslal nový hlavný veliteľ k najhorúcejšiemu miestu na fronte na pomoc vyčerpaným ukrajinským obrancom, ktorí čelia obrovskej ruskej presile a zároveň akútnemu nedostatku munície.

„Nemáme dosť zbraní, aké potrebujeme,“ povedali vojaci zo 47. brigády pre BBC. „Je to ťažké. Nepriateľ má všetkého veľa, každý druh vybavenia, zatiaľ čo my nemáme takmer nič,“ povedal zranený 24-ročný Andrij vo veľkých bolestiach v nemocnici, kde sa ocitol po tom, ako jeho zákop zasiahol ruský delostrelecký granát a šrapnel mu preťal členok.

Kritický je aj nedostatok nábojov pre protivzdušnú obranu, ktorú vyčerpávajú neustále ruské raketové a dronové útoky na ukrajinské mestá od konca minulého roka.

Mapy dňa

Rusi pred pár dňami preťali jedinú doteraz voľnú spevnenú cestu, ktorou sa ukrajinskí obrancovia zásobovali. Odrezali tým severný priemyselný komplex od zvyšku mesta. Vzdialenosť ruských „nožníc“ je momentálne asi 4 kilometre.

Situácia v Avdijivke. Zdroj – DeepStateUA

Ako napísal fínsky novinár John Helin, zábery zo satelitov naznačujú, že Ukrajinci môžu využívať dve poľné trasy, ktoré vyjazdili smerom von z mesta.

Veľmi blízko úplného obkľúčenia sú aj obrancovia bývalého vojenského komplexu Zenit na juhu. Je možné, že vojaci sú spojení tunelmi, inak by ich osud bol takmer spečatený.

Jedným z dôvodov, prečo sa Rusom darí, je intenzívne ostreľovanie ťažkými leteckými bombami FAB, môže ich byť aj 40 denne. Bloger Andrew Perpetua na tejto mape ukázal, kde dopadli za jeden deň (nie je jasné kedy).

Videá dňa

Pohľad do amerického Bradley, ktorý využívajú vojaci a vojačky 47. mechanizovanej brigády na severe Avdijivky. Z kabíny vidno, ako stroj strieľa z kanóna, ale vypáli aj protitankovú strelu.

Takýto kráter zostal po ruskom útoku vo štvrtok ráno neďaleko Buči. Nie je jasné, aká zbraň ho spôsobila.

Aké sú straty

  • Rusko do štvrtka rána preukázateľne prišlo o 14 393 kusov ťažkej techniky (v pondelok 14 33). Z toho 10 065 (10 018) kusov zničili Ukrajinci, 651 (651) bolo poškodených, 742 (732) opustili posádky a 2 935 (2 932) ukoristila ukrajinská armáda. Z toho je 2 735 (2 726) tankov, z ktorých bolo 1 786 (1 776) zničených v boji.
  • Ukrajina stratila 5 157 (5 129) kusov techniky, z toho 3 565 (3 543) bolo zničených, 430 (425) poškodených, 202 (201) opustených a 960 (960) ukoristených. Z toho je 742 (741) tankov, z ktorých 495 (494) bolo zničených v boji.

Poznámka: Ani jedna zo strán pravidelne neinformuje o svojich mŕtvych ani o zničenej technike. Ukrajina každý deň zverejňuje počty ruských obetí a zničenej techniky, ktoré sa však nedajú nezávisle overiť. V tomto prehľade využívame dáta projektu Oryx, ktorý od začiatku vojny vytvára zoznam výhradne fotograficky doložených strát na technike.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].