Denník N

Vývoj bojov (721. deň): Putin verí, že vyhráva, a súčasné bojové tempo si môže dovoliť do roku 2026

Ukrajinskí vojaci počas výcviku. Ilustračné foto - TASR/AP
Ukrajinskí vojaci počas výcviku. Ilustračné foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

  • Rusko údajne chcelo rokovať o prímerí s USA, tie to bez Ukrajiny odmietli.
  • Analytici z RUSI sa snažili odhadnúť, ako dlho vydrží Rusko takto bojovať.
  • Koľko kusov tankov či húfnic má Rusko v zásobe.
  • Mapy dňa: Avdijivka.
  • Videá dňa: vo vnútri Bradley a kráter pri Buči.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za stredu 14. februára. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.

Vladimir Putin údajne cez prostredníkov vyslal do Washingtonu signál, že je pripravený rokovať o prímerí na Ukrajine. Napísala o tom agentúra Reuters s tým, že Spojené štáty ponuku odmietli.

Ich hlavný argument bol ten, že sa nezapoja do žiadneho vyjednávania, ktorého súčasťou nie je aj samotná napadnutá Ukrajina.

O obavách, že USA tlačia na Kyjiv, aby išiel do podobných rokovaní s Ruskom, sa špekulovalo ešte na jeseň minulého roka, teraz sa ukazuje, že podľa všetkého neboli namieste.

Hoci kontakty medzi USA a Ruskom ani jedna strana nepotvrdila, Reuters má za sebou históriu veľmi dobre ozdrojovaných zákulisných informácií, ktoré sa časom potvrdili. V tomto prípade hovorí o troch zdrojoch v Rusku.

Putin podľa nich navrhol zamraziť konflikt, pričom by si ponechal už teraz okupované ukrajinské územie. Podľa jedného zo zdrojov však USA neveria Putinovi, že svoje slová o prímerí myslí úprimne. Ruská strana zároveň tvrdí, že vládca v Kremli je pripravený bojovať tak dlho, ako to bude potrebné.

Ako dlho si však môže dovoliť bojovať v súčasnom tempe a čo sú vlastne jeho ciele? Vo svojej čerstvej analýze sa na to pokúša hľadať odpovede britský think-tank RUSI (Royal United Services Institute). Hlavný strategický cieľ Moskvy podľa neho ostáva ten istý: podmaniť si Ukrajinu.

Kremeľ si po dvoch rokoch totálnej vojny, ktorá ho stála státisíce obetí, verí, že vyhráva. Aj preto sa v jeho podmienkach ukrajinskej kapitulácie hovorí o odstúpení územia, ktoré už je pod ruskou kontrolou. Dokonca by vraj chceli aj druhé najväčšie mesto Charkiv a v niektorých verziách aj Odesu s jej kľúčovými prístavmi na Čiernom mori. Požadovali by aj svoj vlastný súhlas pre vstup Ukrajiny do NATO a vedenie Ukrajiny by sa schvaľovalo rovnako v Moskve.

Ako dodáva najstarší bezpečnostný a obranný think-tank na svete, jediný významný ústupok, ktorý Rusko navrhuje, je ten,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Vývoj bojov na Ukrajine

  • Editori a reportéri Denníka N Roman Pataj, Vladimír Šnídl, Tomáš Vasilko a Mirek Tóda zhŕňajú aktuálnu situáciu na bojiskách
  • Nové vydanie zverejňujeme každý pracovný deň o 15:00 na webe a ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Súčasne s tým vychádza aj audioverzia pre predplatiteľov na webe a v aplikácii Denníka N
  • Ako pomôcť Ukrajine – prehľad organizácií.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie