Svetový newsfilter: Američania sa obávajú, že Rusko nasadí jadrovú zbraň vo vesmíre

Dobrý deň,

americké médiá aj tento týždeň venovali veľký priestor veku Joea Bidena. 81-ročný prezident Spojených štátov si nedávno pomýlil Emmanuela Macrona so zosnulým Françoisom Mitterrandom a egyptského prezidenta označil za lídra Mexika. Podľa prieskumov ho takmer 90 percent Američanov považuje za príliš starého.

V prejavoch sa často mýli aj jeho protikandidát Donald Trump, ktorý si nepamätá dátumy, pletie si demokratku Nancy Pelosiovú so svojou súperkou v republikánskych primárkach Nikki Haleyovou a Viktora Orbána nazval lídrom Turecka.

Oveľa znepokojivejšie sú však tie Trumpove výroky, v ktorých s plnou vážnosťou hovorí o domácej a predovšetkým o zahraničnej politike. Napríklad na mítingu v Južnej Karolíne otvorene povzbudil Rusko, aby napadlo členské krajiny NATO, ktoré nedávajú dostatok financií na svoju obranu.

Európa: Vyvíjajú Rusi novú zbraň?

V súvislosti s Ruskom sa hovorí o úplne novom type hrozby. Ide o možnosť, že Rusko môže použiť svoje nukleárne kapacity vo vesmíre. Vyplýva to zo spravodajských informácií, ktoré Spojené štáty poskytli kongresu a svojim európskym spojencom.

O čo ide: Správa sa dostala von po tom, čo na odtajnenie informácie o vážnej národnej bezpečnostnej hrozbe vyzvali republikáni z kongresu.

Ako napísali Financial Times a New York Times, Rusko sa snaží vyvinúť nukleárnu zbraň, ktorú by mohlo nasadiť vo vesmíre proti veľkej sieti amerických satelitov. Zatiaľ nie je funkčná a nedá sa použiť proti ľuďom alebo na deštrukciu cieľov na Zemi.

Podľa ľudí, ktorí sú s tajnými informáciami oboznámení, ešte nejde o bezprostrednú hrozbu. Jasné nie je ani to, či ide o raketu alebo iný typ zbrane. Ako však píše New York Times, ak by Rusko naozaj vyvinulo a použilo takú zbraň, mohlo by to vážne narušiť civilnú komunikáciu, sledovanie z vesmíru, ako aj vojenské operácie USA a ich spojencov.

Rusko to popiera.

Ako sa brániť: Spojené štáty nemajú zbraň, ktorá by v takomto scenári mohla zasiahnuť a zabrániť zničeniu vlastných satelitov.

Moskva spolu s Pekingom tiež údajne pracujú spolu na tom, ako „oslepiť“ tých druhých. Na poli hrozieb proti kritickej infraštruktúre by to nebola novinka.

Ruské tajné služby majú za sebou sériu hekerských útokov, ktorými napadli kritickú infraštruktúru, keď spôsobili Ukrajine blackout a prekročili tak nepísanú červenú čiaru.

Ruská kampaň: V podobnom čase, keď pred konfliktom vo vesmíre varovali USA, svojich partnerov pred veľkou ruskou dezinformačnou kampaňou v čase druhého výročia vojny na Ukrajine informovali svojich spojencov Francúzi.

Odhalili veľkú propagandistickú sieť Portal Kombat, ktorej cieľom je manipulovanie verejnej mienky nielen vo Francúzsku, ale aj v krajinách ako Poľsko či Nemecko. Má ísť o sieť 193 stránok, ktoré pokrývali správy z Ruska a Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Ich hlavným cieľom je podľa správy protidezinformačnej spoločnosti Vignium prekrytie vojny pozitívnou prezentáciou „špeciálnej vojenskej operácie“ a očierňovaním Ukrajiny a jej lídrov. Ako príklad uviedli portál pravda-fr, ktorý priamo prispieva k polarizácii frankofónneho publika na internete.

Severná Amerika: Svet podľa Trumpa

Donald Trump ešte oficiálne nie je prezidentským kandidátom Republikánskej strany, no je v podstate isté, že čoskoro získa nomináciu. Hoci zatiaľ nikto nevie, ako presne by vyzeralo jeho druhé funkčné obdobie, diplomati na celom Západe sa už teraz obávajú možného návratu exprezidenta. Tu je niekoľko dôvodov:

Ohrozuje NATO. Z Trumpovho pohľadu nejde o žiadnu novinku, ale v posledných týždňoch aj na svoje pomery nezvyčajne ostro útočí na Severoatlantickú alianciu. Už koncom januára otvorene povedal, že by možno nerešpektoval článok 5, ktorého podstatou je, že útok na jedného člena NATO je útok na všetkých.

Dráždi Ukrajinu. Exprezident tvrdí, že by vojnu na Ukrajine vyriešil „za 24 hodín“. Ako mu však odkázal už aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, jeho predstava v súčasnosti vôbec nie je realistická. Práve pod tlakom Trumpa republikáni v Senáte a teraz v Snemovni reprezentantov odmietajú ďalšiu vojenskú pomoc Kyjivu.

Nadbieha autokratom. Hoci tvrdí, že bude mimoriadne ostrý voči Číne, a sľubuje dramatické zvýšenie ciel, druhým dychom chváli prezidenta Si ťin-Pchinga a označuje ho za „fajn človeka“. Rovnako sa vyjadril aj na adresu Vladimira Putina a severokórejského diktátora Kim Čong-una. Opakovane tvrdí, že chce dohodu so Severnou Kóreu, hoci nie je jasné, ako by mala vyzerať.

Hovorí o novej vojenskej operácii v cudzej krajine. Ešte minulý rok Trump vyhlásil, že by dal preveriť, ako by Američania mohli zaútočiť na drogové kartely v Mexiku. Spolu s ním to hovoria aj ďalší radikálni republikáni, ktorí argumentujú, že gangy zvyšujú kriminalitu v Spojených štátoch. Vojenskú akciu chcú spustiť hoci aj bez súhlasu mexickej vlády.

Vysmieva sa z vojakov. Na jednej z predvolebných akcií sa posmešne pýtal, kde je manžel jeho republikánskej súperky z primárok Nikki Haleyovej. Ten sa pritom nachádza na zahraničnej misii ako vojak. Nejde o prvé podobné vyjadrenia, Trump už aj v minulosti hovoril o amerických vojakoch ako o „lúzroch“.

Avizuje masívne deportácie. Exprezident sľubuje masívne deportácie moslimov aj Juhoameričanov a tvrdí, že by chcel vysťahovať milióny ľudí ročne. Tvrdí, že by zrušil víza propalestínskym študentom, a pre prisťahovalcov chce zaviesť „ideologický skríning“.

Sľubuje pomstu. Trump otvorene hovorí, že by prvý deň po návrate do Bieleho domu vládol ako diktátor. Svojim fanúšikom sľubuje, že sa pomstí, a útočí na „komunistov“ či „radikálnych ľavičiarov“, ktorých označuje za „chamraď“. Z jeho prejavov pritom vyplýva, že na pomstu proti politickým oponentom by chcel zneužiť ministerstvo spravodlivosti.

Latinská Amerika: Bolsonara vyšetruje polícia pre plánovanie prevratu

Bývalého prezidenta Brazílie Jaira Bolsonara vyšetruje polícia pre podozrenie na pokus o prevrat. Cieľom malo byť udržať sa pri moci po voľbách, ktoré v roku 2022 prehral s Lulom.

Čo sa deje: Brazílska polícia nedávno prehľadala aj rezidenciu Bolsonara. Najnovšie mu odobrali cestovný pas a zakázali mu vycestovať z krajiny. Nesmie sa ani stretávať s ďalšími podozrivými, ktorí mu mali pomáhať.

Bolsonaro v reakcii na to povedal, že z funkcie odišiel pred viac ako rokom, no naďalej trpí v dôsledku perzekúcií.

V 134-stranovej správe sa píše, že Bolsonaro a jeho spojenci šírili dezinformácie, plánovali zatknúť ústavného sudcu, ktorý Bolsonara vyšetroval, robili nábor policajtov, ktorí by podporili prevrat, a vyzývali Bolsonarových stúpencov k násiliu.

Čo k tomu viedlo: Bolsonaro bol prezidentom Brazílie v rokoch 2019 až 2022. Krajinu ešte viac polarizoval, mnohé ženy doviedol do zúfalstva pre svoje mizogýnske politiky aj nevhodné komentáre, a chudobných obyvateľov, ktorí v čase jeho vlády tvorili až takmer tretinu populácie, k ešte väčšiemu hladu.

Keď sa uchádzal o znovuzvolenie, jeho rivalom vo voľbách bol ľavicový liberál Luiz Inácio Lula da Silva, taktiež bývalý prezident, ktorého obvinili z účasti na veľkom korupčnom škandále. Vo väzení strávil takmer 600 dní a jeho rozsudok napokon stiahli pre nezrovnalosti v procese.

Bolsonaro sa na možnú prehru vo voľbách pripravoval podľa vzoru Trumpa, ktorého obdivuje. Spochybnil legitimitu volieb už vopred, aby po ohlásení výsledkov mohol povedať, že boli sfalšované.

Bolsonarovi stúpenci zaútočili na prezidentský palác a budovu najvyššieho súdu len týždeň po tom, ako do funkcie nastúpil jeho protikandidát, sociálny demokrat Lula. Foto – TASR/AP

Do čoho to vyústilo: Pár dní po Lulovej inaugurácii Bolsonarovi stúpenci v žltých a zelených tričkách alebo obmotaní brazílskymi vlajkami, taktiež podľa vzoru Trumpových fanúšikov, vtrhli do prezidentského paláca aj budovy najvyššieho súdu. Lámali nábytok, rozbíjali počítače aj okná, rabovali a podpaľovali. Brazílčanka z mesta vtedy Denníku N povedala, že to vyzeralo „ako z hororového filmu“.

Brazílske médiá už vtedy zverejňovali fotografie a videá, na ktorých bolo vidieť, že policajti sa len prizerali. Jeden si napríklad kupoval nápoj. Ak sa Bolsonarova vina potvrdí, pravdepodobne išlo o policajtov, ktorých prijal práve na tento účel.

Vyšetrovanie ešte prebieha a detaily nie sú známe. Súčasný prezident Lula v rozhlasovom rozhovore povedal, že verí, že bude „spravodlivé a nestranné“.

Prečítajte si o minuloročnom pokuse o prevrat v Brazílii viac tu: Vandali zaútočili na prezidentský palác a polícia sa len prizerala. Kto ich financoval? pýtajú sa v Brazílii

Ázia: Logisticky náročné voľby prinesú zmenu

Indonézia bude mať nového prezidenta. Jedna z najväčších demokracií na svete usporiadala voľby, ktoré priniesli víťazstvo politikovi spojenému s 30-ročnou diktatúrou.

O čo ide: Voľby v Indonézii sú logisticky veľmi náročné. Krajina pozostáva približne zo 17-tisíc ostrovov, mnohé oblasti sú ťažko dostupné.

Celý proces komplikuje aj to, že ľudia naraz volili v prezidentských, parlamentných aj regionálnych voľbách. Hlasovacích miest je približne 800-tisíc a sčítavanie hlasov preto neprebehne počas jednej noci, ako sme na to zvyknutí na Slovensku.

Oficiálne výsledky budú až v marci, ale už na základe tých predbežných je zvyčajne jasné, kto sa stane prezidentom. Tak je to aj teraz, za víťaza sa už vyhlásil Prabowo Subianto.

Kto to je: Tento politik znamená kontinuitu, vo vláde súčasného prezidenta Joka Widoda je ministrom obrany. Ide o paradoxnú situáciu, pretože Subianto s ním dvakrát prehral v prezidentských voľbách.

Po druhej prehre v roku 2019 odmietol uznať prehru, čo viedlo až k nepokojom. Napriek tomu sa stal súčasťou vlády a tento rok dokonca kandidoval spolu so synom prezidenta, ktorý sa stane jeho viceprezidentom.

Prabowo Subianto je generál, ktorý pôsobil v armáde už za čias diktátora Suharta. Za manželku si zobral jeho dcéru, rozviedli sa v roku 1998, keď padla aj Suhartova diktatúra.

V tom istom roku ho bez pôct prepustili z armády. Jeho meno sa spájalo s porušovaním ľudských práv, za čo mu Spojené štáty zakázali vstup na svoje územie.

Čo bude ďalej: Ak víťazstvo Prabowa Subianta potvrdia aj oficiálne výsledky, prezidentom sa stane v októbri. Predbežné výsledky však naznačujú, že bude mať problém s podporou v parlamente.

Na to, aby mal väčšinu, bude musieť robiť kompromisy a presviedčať veľkú časť z 575 poslancov, aby podporovali jeho návrhy. Jeho predchodcovi sa to darilo, otázne je, či bude taký úspešný aj on.

Budúci prezident je totiž známy agresívnejším štýlom politiky a má vyhranenejšie názory ako Joko Widodo.

Afrika: Únia posiela peniaze Mauritánii

Európska únia chce novou dohodou s Mauritániou spomaliť migráciu. Do západoafrickej krajiny pošle 210 miliónov eur.

O čo ide: Mauritánia je obrovský štát na severozápade Afriky. Má rozlohu ako Francúzsko a Nemecko dokopy, no žije v nej len necelých päť miliónov ľudí. Vysvetlenie je jednoduché – 90 percent z jej územia zaberá Sahara.

Európska únia má s ňou dobré vzťahy a pomáha jej projektmi v hodnote desiatok miliónov eur. Európa zároveň patrí medzi najväčších obchodných partnerov Mauritánie.

Okrem obchodných vzťahov sa do diskusie medzi Úniou a mauritánskou vládou v posledných rokoch dostala migrácia.

Čo je v dohode: Mauritánia je pre svoju polohu tranzitným štátom pre ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy. Najbližšie pre nich nie je Gibraltársky prieliv, ktorý oddeľuje Maroko od Španielska, ale Kanárske ostrovy.

Tie sú súčasťou Španielska, a tak sa každý, kto na ne prepláva, ocitne na území Európskej únie. Len počas prvého mesiaca tohto roka to bolo vyše 7-tisíc ľudí, čo je 13-násobne viac ako vlani v januári.

Preto plán 200-miliónovej pomoci predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila spolu so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom.

Čo bude ďalej: Mauritánia peniaze použije aj na pomoc migrantom z Mali. Utekajú odtiaľ najmä z bezpečnostných dôvodov a podľa mauritánskej vlády ich je momentálne približne 150-tisíc.

Únia navyše pomôže s tréningom jednotiek, ktoré by mali chrániť spoločnú hranicu.

Tam sa to však nekončí, ďalšie projekty EÚ plánuje v hospodárskej oblasti, napríklad v rámci podpory zelenej energie. Únia dúfa, že takto okrem nižšieho počtu migrantov získa aj väčší vplyv v regióne, ktorý sa v uplynulých rokoch odvracia od Západu.

Meno týždňa: Katalin Novák

Maďarská prezidentka Katalin Novák. Foto – TASR/AP

Na maďarskej politickej scéne sa dejú veľké veci. Minulú sobotu odstúpila prezidentka Katalin Novák, ktorá sa do úradu dostala ako kandidátka vládneho Fideszu. Problémy jej spôsobila milosť, čo udelila vlani mužovi, ktorý pomáhal kryť pedofíliu.

Informácie o udelení milostí nie sú v Maďarsku verejné, no o tomto prípade napísali médiá. Vyvolalo to reakciu Viktora Orbána, ktorý prešiel do ofenzívy a ohlásil, že zmenia ústavu tak, aby odsúdeným v podobných prípadoch nebolo možné udeliť milosť.

Opozícia už kauzu využila na protesty. Prezidenta v Maďarsku však volí parlament, ktorý má stále pod kontrolou Fidesz, a tak si Orbánova vláda bude môcť vybrať ďalšieho človeka, ktorého zvolí do tohto úradu.

Čítajte viac tu.

Foto týždňa

Fínsko si zvolilo nového prezidenta, bude ním bývalý premiér, europoslanec a minister zahraničných vecí Alexander Stubb. Viac si o ňom môžete prečítať tu.