Denník N

Týždeň v práve Rada Procházku: Dospelí Slováci žijú paragrafmi, ich deti na mobiloch

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

1. Kedy sa dá pozastaviť účinnosť zákona? 2. Videjká. 3. Špeciálna prokuratúra verzus špeciálny súd.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka.

1. Kedy sa dá pozastaviť účinnosť zákona

Je rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou právneho predpisu? Áno, je. Právny predpis nadobúda platnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, účinnosť neskôr, výnimočne v ten istý deň.

V učebnici z roku 2019 (Procházka, Káčer: Teória práva, 2. vydanie) vyzerá vysvetlenie toho rozdielu takto: Platnosť právneho predpisu sama osebe v právnom poriadku SR prakticky neznamená viac, než že (i) tento predpis nie je možné zmeniť alebo zrušiť inak ako predpísaným spôsobom a že (ii) dňom nadobudnutia platnosti právneho predpisu zároveň zaniká platnosť staršieho právneho predpisu, ktorý bol tým novým zrušený. Okrem toho jej význam spočíva v tom, že je nevyhnutným predpokladom účinnosti právneho predpisu.

Účinnosť právneho predpisu znamená, že tento predpis záväzným spôsobom normuje správanie sa adresátov úpravy, ktorá je v ňom obsiahnutá, a že sa teda jeho obsahu možno domôcť právom predpísaným spôsobom. Až nadobudnutím účinnosti sa právny predpis stáva právom, ktorého sa možno domáhať voči iným adresátom práva alebo pred orgánmi verejnej moci a ktorého dodržiavanie je garantované štátnym donútením.

Obdobiu medzi nadobudnutím platnosti a účinnosti právneho predpisu hovoríme legisvakančná lehota. Táto lehota má slúžiť na oboznámenie sa právneho prostredia s obsahom právneho predpisu, teoreticky by teda mala byť – a občas ešte stále aj býva – dlhšia v prípade závažných systémových zmien a kratšia v prípade buď naliehavých, alebo menej podstatných zmien. V praxi sa určovanie dĺžky legisvakančnej lehoty spravuje vlastnými pravidlami, ktorých poznanie je ešte zložitejšie ako orientácia vo vzájomných vzťahoch a charakterovom vývoji postáv v slovenských televíznych sitcomoch. Inými slovami, žiadne pravidlá neexistujú alebo sa aspoň voľným okom nedajú rozpoznať. Normotvorné orgány si odkaz na naliehavý všeobecný záujem zvykli chápať ako pravidlo, nie ako výnimku. V skratke, v praxi sa z pochopiteľných dôvodov uprednostňujú okrúhle dátumy typu 1. marec, 1. september či 1. január, avšak v relatívne častom prípade, keď má normotvorca pocit, že bez novej normy už štát jednoducho nevydrží, nadobudne účinnosť rovno dňom vyhlásenia.

Len na margo, kedysi dávno autor ako advokát na Ústavnom súde namietal neprimerane krátku legisvakančnú lehotu (zmena financovania samospráv s platnosťou od 30. decembra a s účinnosťou od 1. januára), ale nebol s tým úspešný.

Nás by dnes mohlo zaujímať, v akej fáze môže Ústavný súd pozastaviť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Týždeň v práve Rada Procházku

Komentáre

Teraz najčítanejšie