MediaBrífingMediaBrífing: Politici, novinári a aktivisti nebudú nadšení. Meta chce na sociálnych sieťach menej politiky

4Komentáre

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu nájdete:

  • Meta nebude proaktívne odporúčať politický obsah;
  • Hlasu už dezinformačné médiá neprekážajú;
  • od soboty platí európska regulácia internetu pre všetkých;
  • ďalšie správy o médiách a internete.
Mark Zuckerberg. Foto – TASR/AP

Kým u nás sa diskutuje o tom, či politika patrí do športu alebo nie, spoločnosť Meta rieši iný problém – koľko politiky patrí na sociálne siete? Odpoveď je jasná: menej ako dnes.

Firma oznámila, že nebude proaktívne odporúčať politický obsah na svojich sociálnych sieťach Instagram a Threads.

„Ak sa rozhodnete sledovať účty, ktoré uverejňujú politický obsah, nebudeme sa stavať medzi vás a ich príspevky, ale tiež nechceme proaktívne odporúčať politický obsah z účtov, ktoré nesledujete,“ informovala Meta.

V praxi to znamená, že používatelia uvidia menej politiky v záložke Explore, medzi krátkymi videami Reels či v odporúčaniach na profily, ktoré by mohli sledovať.

Používatelia, ktorí budú chcieť vidieť na sieťach viac politiky, si to budú môcť zapnúť v nastaveniach. Táto možnosť však zatiaľ nie je dostupná.

Viac informácií: Zmena sa dotkne aj Facebooku. „Ľudia nám povedali, že chcú vidieť menej politického obsahu, a tak sme posledných pár rokov strávili zdokonaľovaním nášho prístupu na Facebooku, aby sme znížili množstvo politického obsahu,“ tvrdí Meta.

  • Firma sa vraj snaží znížiť množstvo politického obsahu na Facebooku, a to v newsfeede, sekciách Reels a Watch, v odporúčaniach na stránky a skupiny.
  • Navyše, algoritmy sociálnej siete sa vraj až tak neriadia číslami engagementu, teda tým, koľko komentárov a zdieľaní politický obsah vyvolá. „Zistili sme, že nie sú spoľahlivými indikátormi toho, že obsah je pre niekoho hodnotný,“ dodáva firma.
  • Nie je isté, či tieto deklarované riešenia naozaj fungujú, pretože Facebook je minimálne na Slovensku zaplavený politikou. Analýza Denníka N nedávno ukázala, že až 41 percent z najpopulárnejších príspevkov facebookových stránok bolo o politike.

Používatelia, ktorí zdieľajú na sociálnych sieťach politický obsah, si môžu skontrolovať stav svojho profilu, aby zistili, či nie sú nejako penalizovaní, píše web Axios. Ak objavia nejaké obmedzenia, môžu odstrániť niektoré svoje príspevky, požiadať o ich opätovné posúdenie, alebo prestať zdieľať na nejaký čas čokoľvek o politike.

Prečo je to dôležité: Nové pravidlá sa môžu dotknúť vlastne kohokoľvek, pretože nie je jasné, čo všetko budú sociálne siete považovať za politický obsah. Hovorca firmy len povedal, že ide o obsah, ktorý sa týka „vlády alebo volieb; napríklad príspevky o zákonoch, voľbách alebo sociálnych témach“. Pod takúto vágnu definíciu sa dá skryť takmer čokoľvek. Vynucovať takéto pravidlá je nemožné a vytvára to veľký priestor na kreativitu, svojvôľu a chybovosť moderátorov.

  • Politika nie je len to, čo robia politici a politické strany. Súvisí s biznisom, kultúrou, so zdravím, s vedou a technikou, pripomína CNN.
  • Sú politikou aj správy o klimatickej kríze či ľudských právach?
  • Budú príspevky upozorňujúce na dezinformácie vnímané ako politické? A čo napríklad fact-checking medicínskych nezmyslov?
  • Možno sa vyjadriť k dianiu v meste alebo obci tak, aby to nemohlo byť vnímané politicky?
  • A čo umelci, ktorí vo svojich dielach reflektujú na aktuálne dianie? Budú ich príspevky tiež posudzované ako politické?
  • A kde je hranica medzi bežnou zábavou a politickými vtipmi?

Zdá sa, akoby spoločnosť Meta chcela mať na sieťach menej politiky, aby mala menej starostí s moderovaním obsahu. Výsledkom je, že bude mať viac starostí s rozlišovaním toho, čo je vlastne politický obsah.

Nech bude tá čiara nakreslená kdekoľvek, politici, aktivisti a spravodajské médiá sa musia pripraviť na to, že na Instagrame a Threads – a zjavne aj na Facebooku – budú mať nižšie čísla.

Kontext: Sociálnym sieťam sa už dlho vyčíta, že majú škodlivý vplyv na politiku a verejnú debatu. Mnohí kritici žiadali, aby platformy nemali taký veľký vplyv. Zdá sa, akoby Meta ich volanie vypočula a chce z niektorých oblastí vycúvať.

Firma už pred troma rokmi ohlásila, že chce mať na Facebooku menej politiky, pripomenul novinár Casey Newton.

„Viac než čokoľvek iné, ústup Mety od politiky predstavuje zmenšovanie ambícií. Toto je spoločnosť, ktorá o sebe kedysi hovorila, že má schopnosť formovať politiku k lepšiemu, a to tak, že ju umiestnila do popredia a centra pozornosti používateľov,“ napísal Newton. Pripomenul, že len pred štyrmi rokmi mal šéf firmy Mark Zuckerberg prejav na Georgetown University, v ktorom zdôrazňoval, že aj vďaka Facebooku získali bezmocní ľudia svoj silný hlas a mohli posúvať spoločnosť. „Ale zdá sa, že rok 2019 bol už dávno,“ reaguje na zmeny Newton.

Sociálne siete sa menia. Nie sú už až tak o priateľoch a vytváraní komunít, ale zmenili sa na zábavné platformy, na ktorých používatelia sledujú najmä krátke videá od ľudí, ktorých vôbec nepoznajú. Virálny obsah má vytlačiť aj politiku.

Teda aspoň dovtedy, kým technologické firmy nenájdu iný typ obsahu, na ktorom dokážu ešte lepšie zarábať.


Hlasu už dezinformačné médiá neprekážajú

„Hlas do žiadnych konšpiračných médií nechodí,“ povedal v roku 2021 Peter Pellegrini (Hlas).

Reagoval tak na svojho straníckeho kolegu Branislava Becíka, ktorý vystúpil v dezinformačnej televízii TV Slovan. Pellegrini vtedy verejnosť uistil, že sa niečo podobné už nebude opakovať.

Tento záväzok už zjavne neplatí. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tento týždeň prišiel na rozhovor do dezinformačného média Infovojna, upozornili na to Aktuality.

Viac informácií: Koaličné strany Smer a SNS sa tešia priazni dezinformačných médií. Využívali ich v predvolebnej kampani a komunikujú s nimi aj počas vládnutia. Hlas sa od takýchto médií dištancoval.

  • „Ja som nechodil do týchto médií a ani neplánujem tam chodiť,“ povedal nedávno Pellegrini v relácii Na telo plus na TV Markíza v reakcii na otázku, či by išiel do TV Slovan.
  • Otázne je, či počas prezidentskej kampane názor nezmení a nevyužije aj konšpirátorov, aby na svoju stranu získal voličov Andreja Danka, Štefana Harabina či Mariana Kotlebu.

Prečo je to dôležité: Web Infovojna bol po ruskej invázii na Ukrajinu zablokovaný Národným bezpečnostným úradom, dôvodom bolo šírenie ruskej propagandy. Spôsob, ako vtedy štát dezinformačné weby zablokoval, bol problematický a netransparentný, kritizovali sme ho aj v Denníku N.

Avšak charakter Infovojny je aj tak nespochybniteľný. Je to proruské médium, ktoré napríklad po vypuknutí vojny tvrdilo, že Putin zachraňuje svet. Bývalý prezident Andrej Kiska podľa Infovojny chcel v strednej Afrike zorganizovať štátny prevrat. Web tiež čerpá informácie zo stránky News Front SK, ktorá je podľa odborníkov napojená na ruské tajné služby.

Stojí za pozornosť: Nová garnitúra využíva dezinformačné médiá na svoju propagandu. Dostáva v nich zväčša nekritický priestor a priamu podporu od moderátorov, čo je v serióznych médiách nemysliteľné. Za tieto služby sa chce aj odmeniť. Lukáš Machala z ministerstva kultúry koncom minulého roka hovoril o tom, že dezinformačné médiá by mohli získať peniaze aj z verejných zdrojov.


Od soboty platí európska regulácia internetu pre všetkých

Ilustračné foto – TASR

Od soboty začínajú v EÚ platiť nové pravidlá pre všetky digitálne platformy. Slovensko na tieto zmeny ešte nie je pripravené. Čaká sa na zmenu zákona.

Viac informácií: Nová regulácia sa volá akt o digitálnych službách (DSA). Pre veľmi veľké platformy, ako sú Facebook, TikTok či YouTube, ktoré majú v EÚ aspoň 45 miliónov používateľov, sa nové pravidlá uplatňujú od vlaňajšieho augusta. Od 17. februára budú platiť aj pre všetkých menších hráčov na trhu.

  • Každá členská krajina EÚ si má vytvoriť tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude mať novú reguláciu na starosti. U nás by sa ním mala stať Rada pre mediálne služby.
  • Novela zákona, ktorá to má zabezpečiť, prešla pripomienkovým konaním.
  • Rada pre mediálne služby žiada, aby novela nadobudla účinnosť hneď po jej prijatí, nie až 1. septembra, ako navrhol rezort kultúry.
  • Ak to neurobíme, môže nám hroziť infringement zo strany EÚ. Navyše môžeme chýbať v novom Európskom výbore pre digitálne služby, ktorý bude v blízkom čase pripravovať predpisy a kódexy potrebné na novú reguláciu.
  • Portál Politico však upozornil, že zatiaľ len tretina členských štátov má vytvorených svojich koordinátorov.

Prečo je to dôležité: DSA je zatiaľ najambicióznejším pokusom o reguláciu sociálnych sietí a ďalších online služieb. Reaguje na množstvo zlyhaní technologických firiem.

Používateľom má priniesť väčšiu ochranu a kontrolu. Digitálne platformy budú musieť byť transparentnejšie, pravidelne napríklad budú zverejňovať, koľko majú moderátorov obsahu. Budú tiež musieť vyhodnocovať riziká, ktoré na nich používateľom hrozia. Budú podstupovať pravidelné audity a musia sprístupniť viac dát výskumníkom. Za porušenie regulácie bude hroziť pokuta až do výšky 6 percent celkového obratu firmy.

Stojí za pozornosť: Od efektívnej a funkčnej regulácie sme ešte ďaleko. Web Politico napríklad upozornil, že Európska komisia mala na túto prácu v januári len 75 ľudí. Pre porovnanie, Británia prijala pre svoju obdobnú legislatívu 300 ľudí.

Ďalšie správy o médiách a internete

Titulka týždňa

Zomrel karikaturista týždenníka Respekt Pavel Reisenauer. Bol súčasťou redakcie od roku 1990, jeho kresby vychádzali aj na titulke časopisu. Toto je posledná titulka, ktorú nakreslil.

Citát týždňa

Bez môjho súhlasu by ste nemali reláciu v RTVS. Tak tíško, lebo doniesol mi vaše meno Rezník, a keby som nedal politický súhlas, tak by ste v živote nerobili reláciu O 5 minút 12.

Andrej Danko (SNS) povedal Jozefovi Hajkovi (KDH), ktorý v minulosti moderoval reláciu O 5 minút 12 na RTVS. Keď bol riaditeľom RTVS Jaroslav Rezník, SNS bola vo vysielaní protežovaná.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].