Priznajte sa, ktorý z vás znásilnil?

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Predstavme si to takto: Keď mu išlo na osemnásty rok, vynútil si pod vplyvom alkoholu súlož na školskej lyžovačke. Po tridsiatich rokoch od skutku bol otcom dvoch detí, žil v usporiadanom manželstve a v ružovej záhrade v istom okresnom mestečku mal otvorenú urologickú ordináciu. Má niesť následky?

Ako sami cítite, odpoveď sa nedá nájsť v prírodných zákonoch. Je to čisto spoločensko-politická otázka, či vôbec, a ak áno, tak aká dlhá má byť premlčacia lehota pri znásilnení. Spoločnosť sa môže dohodnúť, že nebude žiadna. Lebo trest ako odstrašujúci element stojí nad všetkým. Alebo sa dohodne, že bude dvadsaťročná. Tých dvadsať rokov je akože čas, keď ešte trest môže byť účinný; neskôr sa jeho odstrašujúco-výchovné účinky oslabujú až zaniknú.

Alebo sa skráti na desať rokov, ako to spravila táto vládna koalícia. Prečo? Jednoducho preto, lebo nejaký veľavýznamný činovník z jej okruhu má na krku znásilnenie. To je totiž jediný logický dôvod, pre ktorý ku skráteniu premlčacej lehoty za daných okolností došlo. Boli by to len špekulácie, či to súvisí napríklad s kauzou Čistý deň, v ktorej sa tak poľutovaniahodne angažovali niektorí dnešní vládni činovníci i s Marianom Kočnerom. Logika je však neúprosná: zmeny v trestných kódexoch majú chrániť rozkrádačov verejného majetku, korupčníkov a tiež, ako sa ukázalo, aj vrahov a násilníkov. Nie sú to žiadne pomyselné bytosti, ale konkrétni ľudia. Takže otázka, ktorý z vás sa dopustil znásilnenia, síce zostáva otvorená, ale páchne z nej ako z tlamy.

Pôda na odraz

Ak sa politický život scvrkne na pomoc privilegovaným kriminálnym živlom, do popredia sa dostávajú celkom iné motivácie, predstavy o budúcnosti, iné miery normálnosti, morálnosti, iné proporcie medzi verejným a súkromným záujmom. Smeruje to k záveru, že táto vládna koalícia postupne napĺňa predpoklady na vyvedenie Slovenska z Európskej únie i NATO. Schválené trestné kódexy ako civilizačný odklon od demokracie a právneho štátu vytvárajú pevnú plochu, od ktorej sa dá odraziť.

V tomto článku je presne opísané, ako zopár aparátnikov v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore štve na základe falošných argumentov slovenských farmárov proti Bruselu namiesto toho, aby svoj predstieraný hnev na bruselskú byrokraciu nasmerovali k zdroju svojich problémov – k slovenskému ministerstvu pôdohospodárstva a príslušným agentúram. Isteže to zapadá do eurovolebného huriavku, aby sa aj na tieto vyfabrikované ponosy nabalili extrémistické sily a rozhorčení voliči. Ale, ako sa hovorí, každý chvíľku ťahá pílku.

Tak ťahajme

Minister dopravy Jozef Ráž vytláča z rozhodovacích procesov o investíciách verejnosť i odborné útvary. Minister životného prostredia Tomáš „Kanaďan“ Taraba robí v podstate to isté v oblasti ochrany životného prostredia. Minister financií Ladislav Kamenický pri tvorbe štátneho rozpočtu odignoroval výdavkové limity. Vicepremiér Peter Kmec pre neschopnosť tohto zoskupenia pokračovať v zodpovednom plnení plánu obnovy pripravuje spoločnosť pomocou jeho jalovej kritiky na krach tohto projektu. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa s rakúskym domicilom ocitla v „sklenárstve“ a trieska okolo seba kladivom ako nepríčetná. A jej tvrdý stranícky šéf Andrej Danko, čo sa ledva prehupol do parlamentu, volá po tvrdej ruke vrátane totálneho ovládnutia RTVS…

Toto sú všetko veci, ktoré idú proti slovenským záväzkom voči Európskej únii i proti článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorý definuje hodnoty, na ktorých európske spoločenstvo stojí: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Šerpovia rozkladu

A teraz si predstavme, že Európska komisia pre tieto prešľapy zastaví Slovensku eurofondy a v tom úplne najkrajnejšom prípade i hlasovacie práva, lebo „demarše“, ako bol ten nedávny od Európskeho parlamentu, nezaberú. V tom momente sa otáčky nadávok na Brusel a Úniu ešte zrýchlia, lebo taká je povaha tohto zoskupenia: žije zo lži a extrémov. Áno, slovenská verejnosť je chránená (sama pred sebou) ústavou, ktorá hovorí, že „o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom“.

Je to však také nepriestrelné? Vôbec nie, ak sa spojí viacero prúdov: dezinformovaní ľudia s presvedčením, ako im EÚ škodí. Populistickí politici od Sulíka po Huliaka, čo pracujú s naratívmi o zlom Bruseli. Korupčníci a násilníci, pre ktorých je právny štát ako súčasť európskych hodnôt osobná pohroma. Náboženskí fanatici, ktorí vnímajú Západ ako čistú skazenosť, pred ktorou treba slovenský národ chrániť. A, pravdaže, ľudia riadení priamo či sprostredkovane ruskou rozviedkou, ktorí vyťahovanie Slovenska z EÚ a NATO majú v náplni práce a surfujú na domácom protieurópskom sentimente.

Inými slovami, Slovensko bude vyvádzať z EÚ:

• spontánna nespokojnosť občanov a občianok s pomermi v EÚ, ktorá nedovidí na dôsledky, že dokonca i bez eurofondov a hlasovacích práv by bolo stále výhodnejšie zostať ako odísť;
• a celkom zištné záujmy, na ktorých participuje Kremeľ.

Podarí sa týmto šerpom rozkladu rozvrátiť našu krehkú „geopolitiku“? Ak sa občianska spoločnosť proti tomu nepostaví, treba to pripustiť tak, ako treba pripustiť, že ktosi z tej dnešnej vládnej zostavy má na rováši znásilnenie.

Ale dajme na záver aspoň štipku ironického optimizmu: možno nás v EÚ podrží Čína, ktorá tu investuje (Volvo) práve preto, lebo sme dnu. To by teda bol paradox, povedal by klasik.