Denník N

Biológ: Vďaka Únii za prikryté pieskoviská, toxoplazma sa šíri menej

JAROSLAV FLEGR (1958) patrí medzi najznámejších českých biológov. Pôsobí na Karlovej univerzite v Prahe. Zaoberá sa evolučnou biológiou, evolučnou psychológiou a parazitológiou. Je autorom mnohých odborných článkov a kníh, napríklad Zamrzlá evoluce alebo Pozor, Toxo. Vedie výskumný projekt Pokusní králici, na ktorom robia výskumy v oblasti ľudskej sexuality, (morálneho) rozhodovania a voľby alebo vplyvu chovu mačky na ľudskú psychiku. Foto – Pokusní králici/Petr Jan Juračka
JAROSLAV FLEGR (1958) patrí medzi najznámejších českých biológov. Pôsobí na Karlovej univerzite v Prahe. Zaoberá sa evolučnou biológiou, evolučnou psychológiou a parazitológiou. Je autorom mnohých odborných článkov a kníh, napríklad Zamrzlá evoluce alebo Pozor, Toxo. Vedie výskumný projekt Pokusní králici, na ktorom robia výskumy v oblasti ľudskej sexuality, (morálneho) rozhodovania a voľby alebo vplyvu chovu mačky na ľudskú psychiku. Foto – Pokusní králici/Petr Jan Juračka

Miniatúrny parazit, ktorým nás môže nakaziť mačka, dokáže meniť povahu človeka, hovorí český biológ a nositeľ Ig Nobelovej ceny Jaroslav Flegr.

Ak sa toxoplazmou nakazí šimpanz, dobrovoľne vyhľadá leoparda, aby ho zožral a poskytol parazitovi nového hostiteľa. To, ako toxoplazma manipuluje s človekom, už štvrťstoročie skúmajú na pražskej prírodovedeckej fakulte vedci vrátane populárneho biológa JAROSLAVA FLEGRA.

V kultovom filme Trainspotting sa Renton, hlavný hrdina, pýta, či Tommyho zabil zápal pľúc alebo rakovina. Odpovedia mu, že ho zabila toxoplazmóza z „trusu mačky“. Dostal absces na mozgu, mŕtvicu a zomrel. Dokáže toxoplazmóza človeka naozaj zabiť?

Toxoplazmóza zabíja pomerne často, ale iba ľudí s porušenou imunitou, napríklad pacientov s AIDS alebo osoby, ktoré užívajú silné imunosupresíva (lieky, ktoré obmedzujú alebo znemožňujú činnosť imunitného systému – pozn. red.), ako sú pacienti po transplantácii orgánu.

Zdravých ľudí dokáže zabíjať iba nepriamo, napríklad tým, že im zhorší reakčné časy. Skoro trojnásobne zvyšuje riziko dopravnej nehody. V súčasnosti sa zdá, že nepriamych obetí toxoplazmózy bude oveľa viac ako priamych obetí.

Čo je toxoplazma a toxoplazmóza?

Toxoplazma je parazit, ktorý sa pohlavne rozmnožuje iba v mačkovitých šelmách. Nepohlavne sa množí v ľubovoľnom teplokrvnom hostiteľovi. Ide o veľmi malé prvoky – do jednej mozgovej bunky sa ich napchá aj mnoho desiatok. Bunku premenia na tkanivovú cystu. Zostávajú v nej do konca života hostiteľa.

Parazit je veľmi príbuzný Plasmodiu – prvoku, ktorý vyvoláva maláriu. Vyzerá ako prehnutý rožtek alebo luk. Toxon znamená po grécky luk. Toxoplazmóza je ochorenie, ktoré spôsobuje toxoplazma.

V Trainspottingu zabíjala toxoplazma. Zdroj – YouTube

Dokáže toxoplazma meniť psychiku človeka? 

Áno. Dnes naozaj vieme, že toxoplazma vplýva na správanie a ľudskú psychiku. Zároveň však vieme, že jej vplyv je iba mierny. Ak je niekto extrovert, toxoplazma z neho introverta nespraví. Ale jeho psychiku určitým smerom skutočne posunie.

Na pražskej prírodovedeckej fakulte sa už štvrťstoročie zaoberáme otázkou, ako je možné, že naša psychika, náš najvnútornejší svet môže byť ovplyvnený takým „hlúpym“ parazitom. V súčasnosti robíme väčšinu štúdií na internete na dobrovoľníkoch združených na našej webovej stránke Pokusní králici.

Ako konkrétne ovplyvňuje parazit psychiku ľudí a iných živočíchov?

Má niekoľko spôsobov. Vieme, že u samcov zvyšuje hladinu testosterónu. Naši kolegovia z univerzity v Singapure už zistili, ako to na molekulárnej úrovni robí. Nielen u myší, ale aj u ľudí platí, že jedinci, ktorí majú viac testosterónu, sú aj pohlavne aktívnejší. Takže môžu parazita preniesť sexuálnou cestou. Testosterón vplýva nielen na sexuálne správanie, ale aj na celkovú psychiku.

Toxoplazma je jedným z mála prvokov – sú známe asi iba dva –, ktoré v genóme kódujú enzýmy na syntézu dopamínu. To je neurotransmiter, ktorý prenáša signál medzi mozgovými bunkami. Ľudia s vysokou hladinu dopamínu v menšej miere vyhľadávajú nové podnety. V angličtine sa tomuto osobnostnému rysu hovorí odborne „novelty-seeking“. Jeho znížená hladina bola jednou z prvých vecí, čo sme u toxoplazmou nakazených osôb preukázali.

Zvýšenú hladinu dopamínu majú schizofrenici. Existuje vzťah medzi toxoplazmou a schizofréniou?

Áno. Medzi schizofrenikmi je veľa ľudí nakazených toxoplazmou. To vieme už zhruba 50 rokov. Nakazení majú asi 2,8-krát väčšiu pravdepodobnosť, že ochorejú schizofréniou, ako ľudia, ktorí infikovaní nie sú.

Vie sa, že prejavy schizofrénie, ako sú bludy a halucinácie, sú spôsobené zvýšenou hladinou dopamínu. Väčšina liekov, ktoré sa dnes na schizofréniu používajú, blokujú receptory pre dopamín.

Ako dokážete preukázať, že toxoplazma vyvoláva psychické problémy? Lebo je rozdiel medzi kauzalitou (príčinnosť) a koreláciou (súvislosť).

U zvierat už bola táto otázka mnohokrát vyriešená. Vezmeme si zdravé myši, polovicu z nich nakazíme a zistíme, že sa ich správanie zmenilo. To u ľudí spraviť nemôžeme. Ale môžeme študovať to, ako vyzerali predtým, než sa nakazili, a ako vyzerajú potom.

Čo sa týka schizofrénie, takú štúdiu spravili už trikrát. Jednu z nich robili na amerických námorníkoch. Raz za polrok im odoberajú krv a zamrazujú ju. Vzali si všetkých ľudí, ktorí boli za ostatných 5 rokov suspendovaní a prepustení z dôvodu, že ochoreli na schizofréniu. Mali ich asi 200. Pozreli sa na ich zmrazenú krv. Zistili, že sa u nich asi dva roky pred tým, než ochoreli na schizofréniu, objavili v krvi protilátky proti toxoplazme.

Aj my sme robili podobný výskum. Vzali sme si ľudí, ktorých diagnostikovali s akútnou toxoplazmózou. Podľa výskytu IgM protilátok sme poznali, kedy sa nakazili. Poslali sme im psychologické dotazníky a zisťovali sme, či existuje vzťah medzi zmenami v ich psychike a dobou infekcie. Ukázalo sa, že to krásne súvisí. Tí, ktorí boli nakazení dávno, mali najviac zmien. Tí, ktorí boli nakazení iba krátko, boli zmenení len málo. Čiže aj u ľudí máme silné indície, že toxoplazma je príčinou týchto zmien.

V roku 2014 ste dostali Ig Nobelovu cenu. Ako súvisela s toxoplazmou?

Zviezli sme sa s vedcami z USA, ktorí ukázali takú zábavnú vec, že koho uhryzne mačka, má vyššiu pravdepodobnosť, že bude mať unipolárnu depresiu. Americký tím nás vo svojom článku citoval. Napísali, že by to mohla mať na svedomí toxoplazmóza. Ľudia, ktorí cenu udeľujú, zistili, že v Česku je jeden „bláznivý“ vedec, ktorý už 25 rokov tvrdí, že toxoplazmóza vplýva na správanie ľudí. Takže sme cenu dostali spoločne s Američanmi aj my.

Než som si šiel po cenu, využil som našich internetových Pokusných králikov. Urobil som dotazník, v ktorom som zisťoval, ako sú na tom ľudia s poškrabaním či uhryznutím od mačky a toxoplazmózou. Pýtal som sa aj na depresiu. Zistili sme, že toxoplazmóza za depresiu nemôže.ig

Jaroslav Flegr bol aj v Show Jana Krausa. Zdroj – YouTube

Ak nie toxoplazmóza, čo potom?

Prišli sme na to, že za depresiu nemôže ani uhryznutie mačkou. Ale poškrabanie od nej. Ním sa šíri baktéria Bartonella. S veľkou pravdepodobnosťou – nie je to však stopercentné – je v mnohých prípadoch pôvodcom unipolárnej depresie práve ona. V januári nám o tom vyšla štúdia. Človek by si mal dať pozor, aby ho mačka nepoškrabala. Lebo do škrabancov sa dostane trus bĺch. V ňom sú spóry Bartonelly.

Vráťme sa od Bartonelly k toxoplazme. Prečo napáda hostiteľa?

Manipuláciou s jeho psychikou, napríklad u myši, dokáže zvýšiť pravdepodobnosť, aby sa hlodavec nechal zožrať nejakým predátorom, napríklad mačkou. Takto sa toxoplazma prenáša z jedného hostiteľa na druhého.

Myši sa mačkám prirodzene vyhýbajú. Ale ak ich napadne toxoplazma, začnú ich vyhľadávať. Vo februári vyšiel v časopise Current Biology článok, v ktorom ukázali, že to isté funguje aj u šimpanzov. Nakazené šimpanzy vyhľadávali miesta, kde cítili pach leoparda, čo je ich prirodzený predátor.

Parazit medzi hostiteľmi nerozlišuje?

Zatiaľ sa zdá, že nie. Toľko programov nemá. Ak vie, že je v teplokrvnom živočíchovi, spustí programy, ktoré fungovali u myší a zrejme aj u ľudoopov. Spustí ich aj u človeka. U nás väčšina tých programov nefunguje. Moderného človeka leopard nezožerie, nemáme takého predátora. Ale v našej evolučnej minulosti, napríklad pred 10-tisíc rokmi, to bol celkom šikovný trik. Trik s testosterónom funguje stále.

Ako sa toxoplazma dostane do nášho tela?

Do človeka sa môže dostať tromi základnými cestami. Po prvé tak, že zjeme surové či nedovarené mäso. Lebo toxoplazma nie je iba v myšiach, môže byť v akomkoľvek teplokrvnom živočíchovi. Ak si niekto dá nedovarenú baraninu, môže sa infikovať. Platí to aj pre zverinu – veľa jeleňov je infikovaných.

Druhý spôsob súvisí so záhradkárčením. Mačka, ktorá je nakazená, vylučuje s trusom veľmi odolné cysty. V pôde pretrvávajú mesiace až roky. Ak vytiahneme zo záhona mrkvu a utrieme ju iba o nohavice, hrozí, že sa nakazíme. V Česku, ale aj na Slovensku je táto možnosť nákazy cez zle umytú koreňovú zeleninu pomerne častá. Infikovať sa môžeme aj vtedy, keď sa v pôde prehrabujeme bez rukavíc.

Aký je tretí spôsob nákazy?

Na to sme prišli pomocou našich Pokusných králikov my. Je to pohlavný styk. U ľudí, ktorí mali väčší počet pohlavných stykov bez kondómu, riziko nákazy stúpa. Minulý rok vyšla práca mexického tímu. Zistili, že v ich meste boli najviac nakazenou skupinou prostitútky.

compositdominancetoxo
Kompozitné obrázky nenakazeného muža (a) a muža nakazeného toxoplazmou (b). Tvár „b“ je mužnejšia, lebo nakazení muži majú viacej testosterónu. Foto – Hodková, Flegr a tím (2007)

Ako sa parazit prenáša pri sexe?

Toxoplazma sa v tele nachádza hlavne v takzvaných imunoprivilegovaných orgánoch. Tam, kde na ňu nemôže imunita. Jedným z takých orgánov sú semenníky. S najväčšou pravdepodobnosťou budú parazity v ejakuláte.

Ktoré iné orgány v tele dokáže parazit obsadiť?

Pretrváva hlavne tam, kam nemôže imunita. U človeka je to predovšetkým mozog, semenníky a oko. Toxoplazma spôsobuje zrakové problémy. Na sietnici ľuďom vznikajú lézie. Časom môžu až oslepnúť.

Hlavný problém nastáva, ak človek príde o imunitu. Vtedy, ak jedinec ochorie na AIDS alebo mu nasadia imunosupresíva, napríklad kvôli transplantácii orgánu. Podobne môže zafungovať aj imunoterapia u onkologických pacientov. V takom prípade ich môže toxoplazma, s ktorou dovtedy žili 20 rokov, aj zabiť.

Ako človek zistí, že má toxoplazmózu?

Odberom krvi. Odoberie sa krvné sérum a zisťuje sa, či sú v ňom protilátky proti toxoplazme.

V akých prípadoch k vyšetreniu dochádza?

Ak lekári vidia na očnom pozadí podozrivé lézie, väčšinou to skúsia. Testy sa často robia u tehotných žien. Tam hrozí riziko takzvanej vrodenej toxoplazmózy. Keď sa nakazí tehotná žena, nákaza sa môže preniesť aj na dieťa. Niekedy, ale nie vždy, sa deti rodia veľmi poškodené.

Platí to obzvlášť vtedy, ak sa žena nakazí v prvom trimestri. Zhruba v 10 až 15 percentách prípadov sa to môže skončiť poškodením plodu alebo dokonca prirodzeným potratom. Ak sa dieťa narodí, môže mať mikrocefáliu (neurologická porucha, pri ktorej sa dieťa narodí s nezvyčajne malou hlavou. To vedie k tomu, že mozog dieťaťa sa nevyvíja správne – pozn. red.). Ľudia ju poznajú v súvislosti s vírusom Zika. Je možné, že toxoplazma a Zika sa na vzniku mikrocefálie nejako podieľa.

Koľko ľudí je nakazených toxoplazmou?

Je to až 30 percent obyvateľov Česka. Na Slovensku je to zhruba rovnaké. V Brazílii to môže byť až 50 percent žien, ktoré sú nakazené v období, keď sú v reprodukčnom veku. Svojím spôsobom je to dobre, lebo sa už nemôžu nakaziť počas tehotenstva.

V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, sa počas tehotenstva povinne robia testy na toxoplazmózu. Ak ju žena nemá, počas tehotenstva ju opakovane pozývajú na testy, aby zistili, či sa počas tehotenstva nenakazila. V Česku, rovnako ako vo väčšine krajín, sa také testy bežne nerobia. Ale niektoré súkromné ordinácie nechávajú ženy na toxoplazmózu vyšetriť.

Ako sa ochorenie lieči?

Ak sa človek nakazí, vyzerá to podobne ako chrípka alebo nejaké bežné vírusové či bakteriálne ochorenie. Človeka bolí hlava, má zdurené uzliny na krku. V priebehu mesiaca príznaky zmiznú. Človek ani nevie, že je nakazený.

Sú lieky, ktoré človeka z akútnej toxoplazmózy vyliečia. Ale ony len prvoka zaženú do cýst v imunoprivilegovaných orgánoch. Tam zostane do konca života hostiteľa – človek má latentnú toxoplazmózu. Tá sa liečiť nedá. Keď sa raz človek nakazí, ostane nakazený až do konca života. Neexistujú ani vakcíny. Človek sa s chorobou musí zmieriť. Vedci sa len pušťajú do vývoja liekov na latentnú toxoplazmózu.

5 133 4 20x
Ložisko v mozgu myši nakazenej toxoplazmou. Foto – M. Berenreiterová

O koľko skracuje toxoplazmóza život človeka?

Väčšina lekárov by vám povedala, že život neskracuje vôbec. Ale to nie je pravda. Máme dáta, že v Európe až 23 percent rozdielu medzi krajinami v celkovej chorobnosti sa dá vysvetliť výskytom toxoplazmózy v danom štáte. V krajinách, kde je malý výskyt toxoplazmózy, je chorobnosť oveľa menšia ako v krajinách, kde je ľudí postihnutých veľa.

Čo máme robiť, aby sme znížili riziko nákazy?

Predovšetkým treba dôkladne umývať zeleninu. Obzvlášť z rôznych biofariem. Čo sa týka mäsa, treba si strážiť, aby bolo dobre uvarené. Surové mäso určite neochutnávajte. Z „tataráka“ sa človek väčšinou nenakazí, lebo kravy veľmi infekčné nie sú. Ale domáce králiky, barany či zverina nakazené bývajú.

Ženám, ktoré zatiaľ nie sú nakazené, by som odporúčal, aby v tehotenstve nemali nechránený pohlavný styk s mužom, o ktorom nevedia, či je pozitívny na toxoplazmu.

Existujú výkyvy vo výskyte toxoplazmózy?

Existujú veľké rozdiely mezi jednotlivými krajinami a zároveň aj veľké výkyvy v čase. V Európe je s nami toxoplazmóza od tej doby, čo máme domáce mačky. Na začiatku minulého storočia bolo nakazených asi 80 percent ľudí. Vyhnúť sa toxoplazmóze nebolo jednoduché, panovali zlé hygienické podmienky. Prečo v Európe zdôrazňujem prítomnosť mačiek? Lebo v Európe bolo málo mačkovitých šeliem – iba v nich sa toxoplazmóza môže rozmnožovať pohlavne. Než prišla domáca mačka, bolo tu – na rozdiel od ostatných častí sveta – málo toxoplazmózy. Mimo Európy bol parazit široko rozšířený už dávno predtým.

Výskyt toxoplazmy momentálne klesá alebo stúpa?

Za ostatných 20 rokoch jej výskyt u mladej generácie v Česku klesá. Zhruba o jedno percento ročne. Keď sme pred 20 až 25 rokmi začínali skúmať toxoplazmózu, zhruba 20 až 23 percent študentov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej bolo nakazených. Dnes je to okolo 9 percent. Možno trochu menej.

Vďaka čomu to je? Jednak sa prikrývajú pieskoviská, ako nám nakázala „zlá“ Európska únia. A potom je to spôsobené tým, že jeme stále viac chladeného a mrazeného mäsa. V takom mäse toxoplazma dlhodobo nevydrží.

Vo svete význam toxoplazmózy rastie. V Číne a v iných ľudnatých krajinách začínajú ľudia čoraz viac chovať mačky. Ešte pred 10 rokmi tam boli iba 3 percentá ľudí nakazení toxoplazmózou, dnes sú nad 10 percentami. Keď sa to sčíta a vydelí počtom obyvateľov, toxoplazmóza je na vzostupe.

V časopise Plos One práve vyšiel článok, podľa ktorého nemá toxoplazmóza vplyv na ľudské správanie. Čo si o tom výskume myslíte?

Zdanlivo majú veľký súbor, ale keď študovali vplyv na schizofréniu, tak schizofrenikov majú v štúdii iba 16. Na takom malom súbore sa nič preukázať nedá. Ľudia sú veľmi variabilní, preto treba veľké súbory.

V tej štúdii tiež vôbec neurobili celkový test. Nezobrali do úvahy, že testovali viac vecí. Urobili 22 rôznych testov. V 17 z nich im vyšli výsledky, ktoré by sme očakávali, ak by toxoplazmóza vplývala na naše správanie. Taký výsledok, 17 z 22, môže nastať pôsobením náhody v menej ako jednom percente prípadov. Hoci autori tvrdia opak, ich štúdia vlastne ukazuje, že toxoplazma vplýva na zdravie, výkonnosť a správanie ľudí.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie