Špeciálny vývoj bojov (729. deň): Posuny frontu, straty, západná pomoc, utečenci. Čo ukázali dva roky vojny (grafy)

• Ako sa hýbal front (pohyblivá mapa)
• Aké sú straty po mesiaci a či si ich Rusi môžu dovoliť?
• Koľko z dodaných západných tankov či húfnic Ukrajincom bolo zničených či poškodených?
• Ktorá krajina Ukrajine pomáha najviac? 
• Kam utiekli Ukrajinci po invázii a koľko ďalších môže ujsť, ak Rusi vyhrajú vojnu?
• Videá dňa: ďalší útok strelami HIMARS na ruských vojakov, ruský útok v Bachmute, reportáž z výcviku pilotov F-16.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za štvrtok 22. februára. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.

Pohyblivá mapa: Ako sa za dva roky posúval front (autorka: Soňa Ševčíková)

V sobotu to budú presne dva roky, čo Rusko s obrovskou armádou a z viacerých strán vtrhlo na územie Ukrajiny s cieľom podmaniť si ju. Prvý vývoj bojov – ešte zo správ rozviedok – sme uverejnili na 12. deň plnoformátovej vojny.

Odvtedy každý pracovný deň mapujeme novinky z frontu. Celkovo sme napísali viac ako 400 častí.

Dnes sa zameriame skôr na celkový obraz, ako sa vyvíjala vojna v čase. Na grafoch a mapách ukážeme posuny frontu za dva roky bojov, straty jednotlivých armád (a či to stačí na ruskú prehru), ktorý mesiac bol najpokojnejší a ako prichádzal pokles pomoci západných spojencov Ukrajine.

Posuny frontu. Deň pred inváziou ovládalo Rusko sedem percent územia Ukrajiny. V prepočte na štvorcové kilometre je to skoro toľko, ako je rozloha Slovenska. Vďaka rýchlemu postupu koncom marca 2022 okupovalo už štvrtinu Ukrajiny, aj keď mnohé časti ešte nemalo úplne pod kontrolou. To sa prejavilo v nasledujúcich mesiacoch.

Najskôr sa ešte na jar Rusi stiahli z okolia Kyjiva či Černihivu. A aj keď sa im darilo pomaly postupovať na Donbase (padli Sjevjerodoneck a Lysyčansk), jesenná ukrajinská protiofenzíva ich vyhnala z Charkivskej oblasti aj z pravého brehu Dnipra. Vtedy Ukrajinci aj svet verili, že podobne sa im bude dariť oslobodzovať územie aj v roku 2023.

Od novembra 2022 sa však front takmer nepohol. Rusi získali isté územie na Donbase vrátane menších miest ako Bachmut, Avdijivka a Soledar. Ukrajinci zasa oslobodili niekoľko dedín počas letnej protiofenzívy v Zaporižskej oblasti, ale reálne Rusi držia v podstate takú istú časť Ukrajiny ako pred 15 mesiacmi po prvej protiofenzíve. Podľa portálu Warmapper sa Ruskom okupované územie rozšírilo len o desiatky štvorcových kilometrov.

Mimochodom, zatiaľ to pripomína Kórejskú vojnu. V prvom roku konfliktu KĽDR obsadila skoro celý polostrov. Spojenci na čele s Američanmi však prišli Južnej Kórei na pomoc a vyhnali vojská až k hraniciam Číny. Následne sa však do konfliktu zapojila čínska armáda, front sa ustálil na 38. rovnobežke a situácia sa dva a pol roka v podstate nezmenila.

To však neznamená, že to tak bude aj na Ukrajine.

Straty vo vojne. To, že Rusko prichádza počas bojov o oveľa viac techniky, nie je žiadne prekvapenie. Momentálne sú celkové straty vojenskej techniky podľa portálu Oryx v pomere 3 ku 1, v prípade tankov skoro 4 ku 1 v neprospech Ruska.

Rusko však má aj oveľa viac zásob a výrobných kapacít a momentálne sa zdá, že si tieto straty môže dovoliť.

Porovnali sme, ako k týmto stratám dochádzalo počas mesiacov. Veľké straty mali Rusi najmä na začiatku invázie. Potom k nim dochádzalo počas ukrajinskej protiofenzívy na jeseň 2022, keď Ukrajinci oslobodili obrovské územia v Charkivskej a Chersonskej oblasti a Rusi mnoho techniky nechali za sebou. Aj Ukrajinci mali najväčšie straty techniky počas týchto operácií, s čím však musí útočiaca strana rátať.

Najpokojnejší mesiac celej vojny bol doteraz apríl 2023, keď Rusi vyčerpali svoj útočný potenciál (a finišovali pri obsadení Bachmutu) a Ukrajinci ešte nezačali svoju očakávanú protiofenzívu. Práve počas júna 2023, keď začali oslobodzovať územia na juhu, sa ukrajinské straty priblížili ruským. V októbri zasa vidno vysoké ruské straty, ktoré súvisia s ich snahou dobyť Avdijivku nepripravenými mechanizovanými nájazdmi.

V ďalšom grafe sme straty skúsili rozdeliť podľa druhu techniky: tanky, obrnené bojové vozidlá, bojové vozidlá pechoty, lietadlá, vrtuľníky či lode. Je tu vidno pár vecí, ktoré stoja za zmienku.

Rusi celkovo preukázateľne stratili okolo 2750 tankov. Ako píše britský vojenský think-tank RUSI, stále majú v zásobe 2000 tankov.

Navyše, ako dodávajú, momentálne vedia ročne vyrobiť alebo vybrať zo skladov ďalších 1500 tankov. To znamená, že aj keď v roku 2023 strácali do sto tankov mesačne, stále ich dokážu nahrádzať.

Pokiaľ ide o lietadlá či vrtuľníky, Ukrajinci zničia či poškodia pár kusov mesačne, čo veľmi výrazne neznižuje kapacitu Rusov. Výnimky sú mesiace ako august 2022, keď zasiahli leteckú základňu Saky na Kryme a zničili či poškodili viac lietadiel naraz. Aj v prípade vrtuľníkov vidno, že v októbri 2023 sa im podarilo strelami ATACMS zasiahnuť letiská v Berďansku a Luhansku, kde došlo k výrazným ruským stratám.

Takéto útoky sa dejú ojedinele - Rusi si začali dávať pozor a Ukrajinci nemajú dostatok striel s dlhým doletom. Podľa RUSI majú ruské vojská v zásobe 290 vrtuľníkov a 310 prúdových lietadiel.

Na druhej strane, Ukrajine sa posledné mesiace celkom systematicky darí ničiť ruské lode v Čiernom mori. Rusi dlhé mesiace neprišli o žiadnu novú loď, no od októbra sa to zmenilo a Ukrajinci v podstate zasiahnu jednu loď mesačne.

Ukrajinci strácali tanky či bojové vozidlá pechoty najmä počas ofenzív na jeseň 2022 a v lete 2023.

Ukrajinci dostali od Západu vojenskú pomoc a väčšina z nej sa naďalej dá použiť. Vidno napríklad, že doteraz preukázateľne stratili iba jeden raketomet HIMARS (možno dva) či jeden tank Challenger 2. Zatiaľ nie sú známe žiadne straty raketometov M270, tankov Abrams, ktoré len teraz prišli na front, či starých sovietskych lietadiel, ktoré im darovalo Slovensko.

Pri iných zbraniach k istým stratám došlo (napríklad poškodená či zničená je tretina vozidiel Bradley a takmer polovica dodaných Leopardov 2), no mnohé z nich sa dajú opraviť a nasadiť znova do boja. Mapovali sme počty, ktoré by už mali byť na Ukrajine, a nie tie, ktoré sú sľúbené, no ešte nedorazili.

Podobne je to aj v prípade Slovenska. Ukrajine sme poslali systém S-300, stíhačky MiG-29 či húfnice Zuzana. Zatiaľ preukázateľne vieme, že vo vojne sa zrejme zničila jedna Zuzana a jedna bola poškodená, o iných stratách záznamy nie sú.

Západ pomáha menej. Ukrajina túto vojnu sama nevyhrá a potrebuje pomoc. To si západné krajiny uvedomili veľmi rýchlo po invázii, a aj keď s mnohými váhaniami, napokon dodali Ukrajine predtým ťažko predstaviteľné druhy zbraní.

Celkovo však vidno, že sľúbená vojenská pomoc od mája 2023 slabla. Dlhé mesiace krajiny neoznamovali nové veľké balíčky pomoci, trochu sa to zlepšilo v novembri a januári. Namiesto Američanov začali hrať prím európske štáty, v absolútnych číslach najmä Nemci.

Posledný týždeň však viaceré krajiny oznámili novú pomoc. Dáni sľúbili poslať na Ukrajinu všetky svoje húfnice a 228 miliónový balíček, Česi identifikovali vo svete (najmä v Južnej Kórei a Južnej Afrike) 800-tisíc delostreleckých nábojov, ktoré sa dajú kúpiť, a v Nemecku sa otvorila téma poslania striel s dlhým doletom Taurus.

Už to vidno aj na grafe, kde zrátame celkovú pomoc krajín EÚ a USA. Európania už sľúbili Ukrajine viac vojenského materiálu ako Američania. Ak prirátame aj finančnú a humanitárnu pomoc, európska pomoc je dvojnásobná.

Na jednej strane to neprekvapí. Ukrajina sa nachádza v Európe a vojna sa oveľa viac týka európskych krajín ako Spojených štátov. USA sú však celkovo ekonomicky silnejšie ako EÚ, na obranu dávajú trikrát toľko ako všetky štáty EÚ dokopy a mohli by si dovoliť pomáhať aj viac. Doteraz dali Ukrajine zhruba 0,3 percenta zo svojho HDP, čo je menej ako všetky krajiny EÚ.

To zasa vidno na nasledujúcej mape. Pozreli sme sa na pomoc Ukrajine vzhľadom na ekonomickú silu krajín. Vidno, že najviac pomohli Ukrajine pobaltské krajiny, Česko, Poľsko, Slovensko, Škandinávia, Nemecko či Holandsko. Často ide o štáty, ktoré už v minulosti pocítili ruskú okupáciu. Nejde len o vojenskú pomoc, ale aj ekonomickú či humanitárnu.

Kto môže robiť viac? Na mape to vidno jasne. Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, ale prekvapivo aj Británia dali celkovo menej ako jedno percento svojho HDP. Briti však patria k lídrom vo vojenskej pomoci, ako prví napríklad sľúbili poslať tanky či strely s dlhým doletom Storm Shadow.

Kam utiekli pred vojnou. Po začiatku totálnej invázie utiekli z Ukrajiny milióny ľudí, najmä ženy a deti. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v súčasnosti žije v zahraničí šesť miliónov Ukrajincov, ktorí sú registrovaní ako vojnoví utečenci.

V celkových počtoch ich najviac žije v Nemecku a Poľsku (okolo milión ľudí). Najmä v Poľsku mnoho Ukrajincov bolo aj pred februárom 2022.

Možno prekvapí informácia o tom, v ktorej európskej krajine žije najviac ukrajinských utečencov vzhľadom na počet obyvateľov. Je to 600-tisícová Čierna Hora. Oficiálne tu ukrajinskí utečenci tvoria sedem percent obyvateľov.

Ako napísal portál Euronews, celkovo je v Čiernej Hore každý šiesty obyvateľ Rus alebo Ukrajinec.

Ukrajinskí utečenci tiež tvoria veľkú časť obyvateľstva v Moldavsku či pobaltských krajinách, s ktorými boli kedysi v jednom štáte. Viac ako 3,5 percenta populácie tvoria ukrajinskí utečenci v Česku, viac ako dve v Poľsku, na Slovensku, ale možno prekvapivo aj v Írsku. Veľa Ukrajincov utieklo aj na Cyprus.

V poslednej dobe sa objavili úvahy, čo by sa stalo, ak by Rusko vojnu vyhralo a dosiahlo by svoje ciele na Ukrajine. Nemecká vláda predpovedá, že by z Ukrajiny utieklo ďalších 10 miliónov ľudí. Pred vojnou žilo v krajine 40 miliónov ľudí.

Videá dňa

Ukrajinci dva dni po sebe zabili veľkú skupinu ruských vojakov, ktorí sa trestuhodne zhromaždili blízko frontu. O útoku v Doneckej oblasti v utorok sme písali, o deň neskôr Rusi tú istú chybu zopakovali znova.

V stredu Ukrajinci raketou HIMARS zasiahli skupinu ruských vojakov v piesočných dunách pri meste Olešky na ľavom brehu rieky Dnipro. Toto miesto sa nachádza iba 20 kilometrov od pravého brehu rieky, ovládaného ukrajinskou armádou, napriek tomu tam údajne ruskí vojaci z troch jednotiek cvičili. Ukrajincom viac nebolo treba.

Video z tohto zásahu je len pre silné povahy, preto naň dávame iba odkaz. Správy hovoria, že tam zahynulo 60 ruských vojakov, na videu však vidno maximálne tridsať.

Ruský tlak cítiť momentálne pri Bachmute. Rusi posledné dni pri tomto meste zaznamenali isté zisky. Ruskí blogeri dokonca hovoria, že vstúpili do dediny Ivanivske, zatiaľ to však nie je nezávisle potvrdené.

Na videu je vidieť mechanizovaný útok Rusov, ktorý Ukrajinci údajne odrazili. Podľa dostupných informácií sa ho zúčastnilo 15 kusov techniky.

Failed Russian mechanized attack in the Bakhmut direction. pic.twitter.com/pyTEbv08FQ

— NOELREPORTS 🇪🇺 🇺🇦 (@NOELreports) February 22, 2024

Toto je reportáž ukrajinskej vládnej platformy United24 z výcviku ukrajinských pilotov stíhačiek F-16 v Dánsku. Jeden z pilotov v nej prechod zo sovietskych lietadiel k západným prirovnáva k prechodu od starej tlačidlovej Nokie k iPhonu.

Nieže by chcel zhadzovať migy, no vraví, že stíhačky F-16 sú agilnejšie. Zároveň reportáž naznačuje, prečo je naučiť sa pilotovať a servisovať tieto západné stíhačky také zložité a výcvik trvá mesiace. Stíhačky by mali prísť na Ukrajinu niekedy v lete.

Interesting small documentary by @United24media showing Ukrainian fighter pilots and ground personnel working together on F-16 jets. pic.twitter.com/Qlud9owWcu

— (((Tendar))) (@Tendar) February 23, 2024