Denník N

Slovensko bez miliárd z eurofondov? Je to reálny scenár

Možnosť, že Európska komisia zasiahne voči Slovensku rovnako tvrdo ako voči Maďarsku, je vysoká. Viktor Orbán sa dlho spoliehal, že európski lídri ani inštitúcie nebudú mať odvahu vymáhať dodržiavanie európskeho práva a hodnôt. Prepočítal sa a pocítil, aké je to prísť o 30 miliárd eur. Ostrá komunikácia Komisie so Slovenskom naznačuje, že Robert Fico sa nepoučil a posiela Slovensko na maďarskú cestu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je podpredseda Európskeho parlamentu a Progresívneho Slovenska

Vo svetle až šokujúco tvrdej korešpondencie Európskej komisie Slovensku je dôležité rozumieť tomu, ako fungujú existujúce mechanizmy na ochranu európskych finančných záujmov a na vymáhanie európskeho práva. Tieto mechanizmy – slovami eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa v liste ministrovi spravodlivosti Suskovi v deň hlasovania o novele Trestného zákona – „Európska komisia nebude váhať použiť“.

Preto by z debaty o najväčšej trestnoprávnej novele za 20 rokov nemalo vypadávať, aké devastujúce následky môže mať ich aktivovanie a najmä prípadná strata miliárd eur na život každého občana Slovenska. Ide totiž o vyše 12 miliárd eur, ako aj ďalších niekoľkých miliárd z plánu obnovy.

Odobratie hlasovacích práv nehrozí

Kľúčové európske inštitúcie, teda Komisia (27 eurokomisári vrátane podpredsedu Maroša Šefčoviča), Parlament (14 zo 705 europoslancov je zo Slovenska) a Rada (27 premiéri vrátane Roberta Fica), majú v rukách tri silné mechanizmy na vymáhanie dodržiavania európskej legislatívy a základných hodnôt ukotvených v Zmluve o EÚ. Ktoré sú to, kedy a ako ich tieto inštitúcie uplatňujú?

Najsilnejším, no zároveň najkomplikovanejším nástrojom proti porušovaniu práva a hodnôt EÚ vrátane demontáže právneho štátu je siahnutie na hlasovacie práva členského štátu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ. To sa ešte nikdy v histórii nestalo. Aj keď voči Poľsku a Maďarsku Komisia a Parlament iniciovali spustenie týchto konaní v Rade, na ich zreálnenie sa musí nájsť jednomyseľná väčšina z 27 členských štátov v Rade s výnimkou dotknutej krajiny, ktorá sa na hlasovaní nezúčastňuje.

Kým v Rade sedia minimálne dvaja európski lídri, ktorí sa navzájom budú chrániť, k pozbaveniu hlasovacích práv logicky nemôže dôjsť. Až do nedávnej zmeny vlády v Poľsku kryl Orbána autokrat Kaczyński cez dosadených premiérov. A dnes? Stačí si položiť básnickú otázku, prečo strana Smer a Robert Fico v európskej kampani tak vehementne kričia, že sú proti akémukoľvek upusteniu od jednomyseľnosti pri hlasovaniach v Rade.

Miliardy zmrazí Komisia rýchlo

Druhým, a naopak funkčným nástrojom pri rozpore národného práva s európskym, je žaloba na Súdny dvor EÚ. Tej predchádza komunikácia Európskej komisie, ktorá sa snaží odstrániť rozpory. Členské štáty ju spravidla reflektujú a národnú legislatívu opravia. V prípade, že výzve Komisie neustúpia a Súdny dvor následne rozhodne v neprospech krajiny, nastupujú finančné sankcie v podobe denných, často miliónových pokút, až do odstránenia rozporov členským štátom. Tento proces sa nazýva infringementom a Komisia ho pravidelne využíva voči členským štátom, vrátane Slovenska.

Tretí, finančne najtvrdší, no najrýchlejší nástroj Európskej komisie je pomerne nová európska regulácia známa aj ako Mechanizmus podmienenosti právnym štátom, s ktorého prijatím súhlasilo aj Slovensko. Ten podmieňuje čerpanie peňazí z európskeho rozpočtu dodržiavaním zásad právneho štátu. Medzi tieto porušenia patrí aj „obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych prostriedkov nápravy, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, a nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona”.

Preto ak premiér Fico dnes tvrdí, že Slovensko si môže ľubovoľne meniť právny systém, vyhadzovať z neho zabehnuté inštitúty a osekávať trestné sadzby za korupciu a podvody s európskymi peniazmi bez akýchkoľvek dôsledkov pre krajinu, vedome klame.

V prípade, že členský štát porušuje princípy právneho štátu, čím ohrozí ochranu finančných záujmov EÚ, Európska komisia spustí mechanizmus a zmrazí vyplácanie miliárd eur, napríklad aj z kohéznej politiky. Z nej pochádzajú peniaze pre členské štáty, ktoré poznáme pod skratkou eurofondy. Ide teda o veľmi bolestivú sankciu, ktorá je pre vlády strašiakom. Komisia vie navyše spustiť tento mechanizmus pomerne rýchlo, nepotrebuje na to ani súhlas Parlamentu a Rady.

Opätovné rozmrazenie miliárd eur môže nastať len vtedy, keď krajina nielen formálne, ale aj v praxi opraví právny nesúlad domácej a európskej legislatívy. Komisia však môže siahnuť aj na iné finančné nástroje z Európskeho rozpočtu, napr. Plán obnovy – tak ako Maďarsku.

Rozvrat štátu v priamom prenose

Fungovanie týchto mechanizmov pozná každý, kto sa aspoň trochu obšmieta okolo európskej politiky. Vie to veľmi dobre premiér Fico, poznajú ich europoslankyne za Smer, dobre tomu rozumie aj minister spravodlivosti.

Ak by naozaj došlo k pozastaveniu kohéznych fondov, Slovensko môže reálne schudobnieť. V roku 2015 až 80 percent verejných investícií na Slovensku bolo financovaných z európskych peňazí. Prejdite sa po vašom meste – po cestách, po školách alebo nemocniciach. Všade tam, kde vidíte obnovené verejné budovy, nové prístroje či zrekonštruovanú infraštruktúru, tak si spomeňte, koľko z toho zaplatili západné členské štáty a ich daňoví poplatníci.

Keď Európska komisia pochopila, ako sa peniaze najmä od Holanďanov, Nemcov a Francúzov rozpúšťajú v skorumpovanom orbánovskom režime, zastavila Maďarsku okrem Plánu obnovy aj približne dve tretiny peňazí z kohéznej politiky. Ak by obdobne pristúpila aj k Slovensku, ktoré v programovom období 2021 až 2027 má alokovaných 12 a pol miliardy eur, a zároveň platí, že veľká časť verejných investícií na Slovensku pochádza z týchto peňazí, tak nemusíte vynikať v matematike, aby ste pochopili, ako veľmi by Slovensko schudobnelo. Doplatíme na to všetci.

Prečo teda 8. februára, v deň hlasovania o najväčšej trestnoprávnej novele za 20 rokov, neprišla Komisii na jej urgentnú žiadosť žiadna odpoveď? Prečo sa vôbec nič nestalo, keď v urgentnom liste eurokomisár Reynders varoval ministra spravodlivosti Suska, aby novelu stiahol zo zrýchleného legislatívneho konania v parlamente, keďže sa Komisia domnieva, že navrhované zmeny Trestného zákona sa javia v rozpore s právom EÚ?

Obávam sa, že na tieto otázky má cynickú odpoveď len Robert Fico. Buď sa spolieha, že eurovoľby dopadnú v jeho prospech a že následne dokáže EÚ vydierať hlasovaniami v Rade ako Orbán, ktorý si tak už odblokoval prvých 10 miliárd eur. Alebo – čo je ešte horšie – vôbec mu v skutočnosti na miliardách z eurofondov nezáleží a jeho jediným politickým programom a cieľom je beztrestnosť pre „našich ľudí“. Aj za cenu rozvrátenia demokracie a ochudobnenia Slovenska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie