Monika Tódová
Pôvodne som mala nahrávať sobotný podcast s kolegami Filipom Obradovičom a Oliverom Brunovským, ale vzhľadom na to, ako na teba zaútočil Smer, sme to zmenili. No prečítam, čo mi napísal Oliver Brunovský: Chcem ťa poprosiť, aby ste nevynechali podstatu toho, čo sa deje, a neprijali ich hru, že teraz sa budeme baviť zasa o zbabelom národe. Nezabúdajme, že podstata je brutálny a rýchly útok na podstatu demokracie. Súhlasíš?
Súhlasím s tým do bodky a v tomto prípade by som tu nemal sedieť, lebo nie som v tomto podstatný. Na druhej strane to spolu súvisí. Ak hovoríme o únose alebo útoku na demokraciu, tak je to spojené s útokmi na novinárov a je to zároveň o zbabelosti a odvahe. Ak budeme zbabelí, tak nám naozaj demokraciu unesú. Demokraciu bez odvahy neubránime.
Vo štvrtok, týždeň pred výročím vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, na teba podali trestné oznámenie Erik Kaliňák, Richard Glück a ďalší zo Smeru pre hanobenie národa. Oni si hovoria vlci, ale tento názov si im vlastne vymyslel ty, je to tak?
Dobre si to pamätáš. Prijali moje pomenovanie. Povedal som to vtedy na našej debate, lebo som si pozeral všetky ich predvolebné spoty a všimol som si túto mládež, arogantnú, agresívnu. Ako mladí vlci, ktorí vo svorke majú alfa samca, ale mladí sa predháňajú, chcú získať pozornosť, navzájom sa burcujú, aby boli čo najagresívnejší, a okrem iného je to ako cez kopirák. Historicky boli mladí zväzáci v 50. rokoch tí najagresívnejši mladí chlapi, ktorí útočili, lebo si potrebovali budovať kariéry. Takí boli aj mladí gardisti za Slovenského štátu. Typológia je stále tá istá, nič sa nezmenilo.
Shooty ťa s nimi nakreslil tak, že oni robia bububu a ty hovoríš „úžasné čosi“.
Shooty je génius. Stále sa na to pozerám. Vnímam to ako fascinujúci jav, v ktorom sa opakujú dejiny. To, že som sa ja ocitol zhodou okolností v centre tohto, je vedľajší problém. To, ako sa to opakuje, ma fascinuje. Keď hovorím úžasné, tak myslím fascinujúce.
Nemyslel tým trochu aj to, že aj pred voľbami, aj teraz po nich stále hovoríš, aký môže mať človek, napriek totalite, krásny život?
Je tam údiv nad stavom sveta. To, čo hovoríš ty, je moja bytostná skúsenosť, že títo ľudia mi nemôžu pokaziť život. Pokaziť si ho môžeš sám, ale takíto ľudia a žiadny režim ti ho nemôžu pokaziť.
Tvrdia, že si hanobil slovenský národ, keď si povedal, že Robert Fico potom, čo nie je schopný ísť do Kyjiva, zrejme zo strachu, je premiérom zbabelého národa. Nechcel si ty vlastne povedať, že ten hlavný zbabelec je Robert Fico?
Áno. V princípe ma pobúril spôsob, akým hovoril o Ukrajine, že to nie je suverénny národ, ale sám sa neodváži ísť do Kyjiva a Zelenského označuje za šaša a komedianta. To je prejav strašnej zbabelosti. Preto ma to pobúrilo, lebo v porovnaní s Ukrajincami sme zbabelý národ, hovorí to celý svet a obdivujem Ukrajincov ako odvážny národ, ktorý bojuje s oveľa väčším nepriateľom. Ukrajinci to majú v krvi celé svoje dejiny. Podstata je, že Fico je najväčší zbabelec, ktorý zároveň indoktrinuje národ zbabelosťou. Hovorí, že my sa nebudeme brániť, my chceme mier, ani Ukrajina sa nemá brániť, má sa podložiť silnejšiemu a má sa vzdať. To je to, čo hovorí, a hovorí to dovnútra národa, že „buďte zbabelí, poddajte sa, to je naša stratégia“.
Mali sme akurát poradu, keď bola tá tlačová beseda, a oni ju zvolali s názvom Trestné oznámenie na predsedu PS Michala Šimečku. Preto tam vlastne aj prišli novinári. A keď sa ich potom redaktor Markízy opýtal, prečo klamali, keď hovoria o tebe, tak povedali, že to je omyl a asi sa nepochopili s ich tlačovým oddelením. Ale keď si ty zistil, že to je o tebe, zasmial si sa a povedal si, že super, že už sa nemusíš báť o syna. Bojíš sa o syna?
Som otec, takže áno. Bojím sa, ale je to tak, že každý rodič sa bojí principiálne o svoje dieťa. Zároveň viem, že teraz je pre Fica najväčším nepriateľom môj syn, lebo je to najsilnejšia opozičná strana, je to jeho jediný skutočný vyzývateľ, z ktorého Fico môže mať obavy. Pri tom, ako sa správajú, mám obavy, že môže vymyslieť niečo, čo môjho syna môže teoreticky ohroziť. Na druhej strane sa nebojím o Miša ako o človeka, o jeho charakter, poznám ho dosť dobre na to, aby som vedel, že on sa báť nebude. Ale otec aj matka sa prirodzene boja.
Shooty napísal: Teším sa na to dokazovanie. Vieš si predstaviť dokazovanie, či je slovenský národ alebo nejaká jeho časť zbabelá?
Ja sa na to teším. Neviem, či k tomu príde.
Asi nie.
Bolo by to však zaujímavé, pretože by som to uchopil ako zásadný spor nielen o tento pojem, ale aj o pojem národ, a už som o tom premýšľal. Máš akademické možnosti, existuje termín totum pro parte, poznáš pars pro toto, to je, keď sa časť vydáva za celok. Totum pro parte je, keď sa celok vydáva za časť. Je to literárna technika, metonymia, oni tomu nebudú rozumieť. Myslel som na to, že zbabelú časť národa som uchopil, a vztiahol som to na celok. Právom podľa mňa, lebo tá debata je veľmi dôležitá. O tom, či národy sú alebo nie sú zbabelé, sa vedie nekonečná debata, nevediem ju iba ja. Sú bojové národy, sú národy, ktoré nebojujú, my patríme medzi ne, napriek Slovenskému národnému povstaniu.
Veď aj Fico to vie, povedal to v dokumente pred niekoľkými rokmi.
Fico povedal, že sa bojí, že keby prišlo k mobilizácii, tak by 90 percent ľudí šlo na péenku. Problém je, že on to podporuje. Pochopil, že to je správny postoj, a tým spôsobom chce národ k tomu priviesť. Ľudí to môže rozčuľovať, ale mne to neprekáža, ak majú pocit, že ich urážam. Urážať niekedy patrí k môjmu poslaniu. Je v poriadku, ak sa cítia urazení. Nehovorím len o zbabelosti jednotlivcov, lebo človek nikdy nemá právo povedať, že je zbabelec, pokiaľ sa to neukáže. Hovorím o zbabelosti, kde chýba odvaha brániť vyššie hodnoty. Nie svoju rodinu, tam si myslím, že každý alebo väčšina neutečie a bude rodinu brániť. Hovorím o zbabelosti, ktorá súvisí s tým, že sme ochotní brániť hodnoty, ako sú sloboda, demokracia, štát. Na to, aby túto odvahu človek mal, musí ich najprv vyznávať, mať ich v úcte, vnímať ich ako dôležité. Toto je ten spor. Myslím si, že to, čo dnešná vláda robí, súvisí s tým, že tieto hodnoty sme nikdy nebránili – ale je to naša historická skúsenosť. Ani za fašizmu, ani za komunizmu, a preto hovorím o zbabelosti. Súvisí to s hodnotovým nastavením spoločnosti.
Fico je zbabelý hlavne voči Rusku a Putinovi. Rozprávame sa krátko po tom, ako bola zverejnená správa, že vo väzení zomrel Alexej Navaľnyj. Čo táto správa znamená? Myslíš si, že to môže otriasť ľuďmi ako Robert Fico?
Robertom Ficom to neotrasie ani na okamih. To nie. Časťou ruského obyvateľstva teoreticky. Správa o jeho smrti má niekoľko rovín. Jedna je, že Navaľnyj je teraz definitívne ruský národný hrdina. Všetci poznáme ten príbeh, ale treba ho zopakovať. Pokúsili sa ho otráviť, išiel do Nemecka, kde ho vyliečili, a vrátil sa do Ruska, aby podstúpil proces, o ktorom vedel, že nebude spravodlivý. Vedel, že pôjde do väzenia, vedel, že tam môže zomrieť. A napriek tomu sa vrátil. Aj tam zomrel. Obrovský rozdiel v ponímaní, kto je hrdina a kto je zbabelec, je v tom, že Fico, ktorému iba hrozilo nejaké trestné stíhanie, už spanikáril a v podstate fňukal, no a potom na tom založil celú svoju volebnú kampaň, aby tomu unikol. Veľa z jeho ľudí, samozrejme, ušlo zo strachu do zahraničia. To je ten rozdiel. Navaľnyj sa vrátil, hoci vedel, že ten proces nebude spravodlivý. Fico sa tváril, že je to nespravodlivé. Keby mal odvahu, ide ten proces podstúpiť ako Navaľnyj. Ale to sa nedá porovnať, Fico je zbabelec. Navaľnyj je hrdina. Tu to vidíme a je to úplne čisté. Celý svet vníma dnes Navaľného ako hrdinu a vždy ho tak vnímal za posledné roky. Sú hrdinovia tohto typu, ako je práve aj Zelenskyj, ktorý odmietol opustiť Ukrajinu, keď bola napadnutá Ruskom. Václav Havel tiež mal toto hrdinstvo, písal veci, za ktoré vedel, že pôjde do väzenia, a vedel, že tam môže zomrieť. Nezomrel tam len preto, lebo ten režim nebol vtedy taký krutý, ako je dnes ruský. Dostal zápal pľúc a oni ho naveľa-naveľa pol roka pred vypršaním trestu po štyroch rokoch prepustili, aby im nezomrel vo väzení. Rozdiel oproti dnešnému systému v Rusku je, že to je teroristický štát, ktorý má dnes parametre stalinského režimu z tridsiatych rokov, kde zabíjajú ľudí. Putinov režim dnes je oveľa horší, ako si ho pamätáme z čias Brežneva z osemdesiatych rokov, je to teroristický štát a toto je ukážka. Nevieme, či ho nezabili. Mohol zomrieť na infekciu, ale mohol zomrieť aj preto, lebo ho zabili, lebo to možno Putin pred prezidentskými voľbami potrebuje. Neviem. Isté je, že ho tak či onak zabil režim. O tom niet sporu.
Keď hovoríš o tom, že komunisti a eštebáci nechceli, aby im Havel zomrel, čo môže v Rusku spôsobiť smrť Navaľného?
To je vec, ktorá sa nedá predvídať. Povedal by som, že väčšou časťou ruskej spoločnosti to nepohne, ale nedá sa to predvídať. Žijeme v zrýchlenom toku dejín, veci sa dejú neuveriteľnou rýchlosťou. Od začiatku vojny na Ukrajine za posledné dva roky sa svet radikálne zmenil a každý deň sa fakticky deje niečo prekvapujúce a niečo, čo nás približuje k veľkej kríze a nejakej kolízii. Vidíš, ako sa v tej chvíli dejú veci, ktoré sa nedajú predvídať. Vidíš to aj na našom malom slovenskom príbehu, kde presadili trestný kódex a nepochopili, že sa to týka aj znásilnení. Nepredvídali to. To, že to nedokážu predvídať, je špecialita autoritárov, ktorí žijú vo svojom vlastnom svete a chcú všetky prirodzené inštinkty potlačiť, tak im to unikne. A niekedy sa tie inštinkty vzbúria. To sa stalo aj na Slovensku, hoci v tejto chvíli iba verbálne. Nevieš, kedy sa v Rusku stane niečo, čo spoločnosť prebudí zo strachu, zo spánku alebo z alibizmu, ľahostajnosti. Ale to, že sa tieto veci dejú a budú diať v čoraz väčšej miere, je úplne isté. Veľa čítam svetové noviny a pozerám sa na to, čo sa deje, sledujem, ako Fico pripravuje tento národ na poddanstvo. Ukrajine hovorí, že sa majú poddať Rusom, nám hovorí, že toto je náš vzor, že my sa tiež máme poddať, keď príde nejaká kríza. Zároveň hovorí, že chceme mier, čím spoločnosť pripravuje na to, že sa v najhoršom poddáme a bude všetko v poriadku. Teraz som čítal veľkú analýzu vo Financial Times, kde britský šéf armády Patrick Sanders hovorí, že Rusi idú zaútočiť na náš spôsob života. Hovorí o Británii. Hovoria to Dáni, hovoria to Nemci, že počas troch až piatich rokov sa môže stať, že nás Rusi napadnú. Nás, Západ. Sanders hovorí, že Rusi idú zrušiť náš spôsob života, a musíme sa pripraviť. To znamená, že obyvateľstvo treba pripraviť a vycvičiť na odboj a odpor. Čo robí Fico? Potláča akúkoľvek pripravenosť na to, že sa blíži nejaká hrozba. Vopred hovorí, že my chceme mier. Ktorý môžeme, samozrejme, chcieť, koľko chceme. Pripravuje národ na to, aby bol zbabelý. Briti pripravujú národ na to, aby bol odvážny a pripravený. Na Západe pochopili tento princíp a ľuďom hovoria: Pozor, oni majú naozaj v pláne na nás zaútočiť. Je to varovanie, aby sa spoločnosť mohla pripraviť. Jeden analytik z tajných služieb hovorí, že obvykle to tak je, že medzi varovaním a krízou býva veľmi krátky čas. Desím sa toho, keď sa pozerám na našu vládu, ako pripravujú krajinu na to, aby bola nepripravená. Aby sa poddala, aby bola zbabelá. Všetkým, čo robia, ako sa správajú, chcú spoločnosť zastrašiť a urobiť ju zbabelou.
Hovoríme o Ficovi, ale teraz s ním takmer vo všetkom súhlasí aj predseda Hlasu Peter Pellegrini. Dokonca sa vo štvrtok v televízii JOJ pridal aj k trestnému oznámeniu na teba. Tiež hovoril, že je to hanobenie národa. Nie je zbabelý aj Pellegrini tým, ako sa nevie postaviť Ficovi?
Pellegrini je definícia zbabelstva. Fico je zbabelec, ktorý sa tvári ako silák. Pellegrini ani toho nie je schopný. Pellegrini je mäkký človek, vidno to na tom, ako hovorí, ako sa správa.
To mu môže aj pomáhať.
Myslím si, že aj preto je populárny. Ľudia vidia mäkkého poddajného človeka, ktorý stále chce, aby hlavne dobre bolo. V tomto zmysle je naozaj etalón zbabelstva, poddanstva a nie je vôbec prekvapujúce, že sa k Ficovi pridal. Už sa raz pridal, zmeškal okamih, keď mohol vstúpiť do dejín ako človek, ktorý bráni demokraciu, a pridal sa na stranu, ktorá demokraciu ničí. Ale vôbec to nie je nový príbeh. Píše sa o tom aj v knihe, ako umierajú demokracie. Neumierajú, pretože nejaký diktátor zavedie diktátorský režim. Umierajú preto, lebo sa k nim pridajú tí v strede, takzvaní umiernení. Pridajú sa k silnejšiemu z rôznych dôvodov, najčastejšie materiálnych. Oni, títo ľudia, teda Pellegrini, sú najviac zodpovední za zrútenie demokracií, pretože väčšina ľudí nechce demokraciu zničiť. Ale keď sa k tomu pridá ten stred, už to ide vlastnou cestou. A Pellegrini urobil presne toto.
Pellegrini v televízii povedal, že keby sa stal prezidentom, vymenoval by Pavla Gašpara za riaditeľa SIS, ale zároveň povedal, že na koaličnej rade nesúhlasil s tým, aby vládna koalícia zobrala prezidentke alebo budúcemu prezidentovi kompetenciu vymenovania riaditeľa SIS. Čím chcel povedať, že sa v tejto veci Ficovi postavil. Ocenil si to?
Ja som to tak nepochopil. Ja som to pochopil tak, že povedal Ficovi, aby mu nebral právomoci, lebo chce byť prezident a chce právomoci mať, ale zároveň mu sľúbil, že keď bude prezidentom, Gašpara vymenuje. Nakoniec to aj povedal. Celý jeho vzdor voči Ficovi je o tom, že „chcem svoje právomoci, neber mi ich, ale ja ti budem slúžiť“.
Čo je to za návrh – Pavol Gašpar ako riaditeľ SIS?
Tento fenomén otcov a synov by už mal niekto spracovať, keďže som v tom namočený. Ale nemyslím si, že by si môj syn dal niekedy vytetovať na svoju ruku otcov obrázok. Máme zdravý vzťah. Tetovanie svedčí o podriadenosti syna tak, že v skutočnosti by šéfom SIS nebol mladý Gašpar, ale starý. A teraz nekonšpirujem, veď si to sám vytetoval na svoju ruku.
Pellegrini v minulosti hovoril, že nebudú chodiť do dezinformačných médií. Keď bol v minulosti v Infovojne ako hosť pán Becík, povedal, že to sa už nebude opakovať. Teraz išiel do Infovojny, ktorú na istý čas po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu, zakázali, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Dvaja pomätení ľudia sa ho pýtali, kedy začnú zatvárať, že toto, čo robia, im nestačí. Kedy zavrú Hamrana, prokurátorov, novinárov, sudcov. A Šutaj Eštok im nepovedal nič v zmysle, že sa to nebude diať, ale že všetko sa vyšetruje. Myslíš si, že po prezidentských voľbách môžu reálne zatvárať ľudí za názory?
Neviem, či za názory. Môžu si vymyslieť hocičo, keď budú mať v rukách políciu a SIS. Nerád to hovorím, ale dynamika vývoja o tom svedčí. Už to nie je teraz iba o pomste, lebo tá je jedným z motívov aj voličov. Musia vyjsť v ústrety voličom, ktorí si to od nich pýtajú, to je jedna vec. Budú potrebovať ďalšie a ďalšie kroky, aby dostali spoločnosť pod tlak, a zatváranie na to môže slúžiť. Môže byť výberové; podľa toho, aké elity si vyberú, či politické, či intelektuálne. Dúfam, že nemám pravdu. Ale myslím si, že ak budú tú možnosť mať, tak do toho pôjdu. Podľa mňa sa to po voľbách môže rozbehnúť.
Ale ty prídeš do väzenia a povieš: Úžasné čosi!
Moja výhoda, viem, že to nie je jednoduché, pamätám si tie debaty ešte za komunizmu, keď sa hovorilo o tom, či človek má alebo nemá chodiť do väzenia, do akej miery sa tomu má človek vyhnúť. Išlo vtedy hlavne o mladých ľudí. Nie každý väzeň to zvláda rovnako. Nechcem provokovať, ale mne by taký rok v base neuškodil, mal by som pokoj, nemusel by som písať, mohol by som si čítať, dúfam, že knihy tam majú povolené. Ale pre mladších alebo tých, ktorí nemajú za sebou moje skúsenosti, to môže byť traumatizujúce a môže to pôsobiť ako zastrašenie. Ale ja chcem stále hovoriť ľuďom: Nebojte sa. Po prvé, k niečomu takému vôbec nemusí prísť. A po druhé, ak hovoríme o zbabelosti, to nie je otázka strachu. Každý máme strach. Aj ja mám strach. Fakticky sa stále niečoho bojím. Otázka odvahy je ten strach prekonať alebo si ho zracionalizovať. Čoho sa vlastne bojíme. Môžeme prežívať strachy, ale musíme s tým pracovať. Ja mám výhodu, že od mladosti som sa bál, že ma buď zavrú, alebo zabijú. Tak sa človek naučí s tým žiť a ten strach zvládať. Netvrdím, že som odvážny človek, to by som vôbec o sebe nepovedal, ale minimálne s tým viem pracovať. Ľudia by sa tiež mali naučiť s tým pracovať, pretože tá doba prichádza. To nie je iba doba politickej perzekúcie, ktorú nám tu ide Fico nastoliť, to je doba, ktorú nám tento svet prináša. Treba na to začať myslieť. Skončila sa doba bezstarostnosti. Tak je to.
JOJ zverejnila nový prieskum verejnej mienky agentúry AKO o prezidentských voľbách a výsledky sú, že v 1. kole by získal Peter Pellegrini 39 percent, Ivan Korčok 37,2, Štefan Harabin 8,1 a Igor Matovič 4,8 percenta. V druhom kole by získal Peter Pellegrini 54 percent a Ivan Korčok 46. Čo vidíš v tom prieskume?
Celé to bude iba o tom, či sa Pellegrinimu podarí dostať na svoju stranu voličov Harabina. Celé to bude o mobilizácii tejto časti voličov, lebo ak sa to Pellegrinimu podarí, tak vyhrá.
Teraz bude teda v kampani čoraz horší a na to sa máme pripraviť?
Myslím si, že áno. Druhá vec je, či náhodou neodradí nejakú časť svojich umiernených voličov. Bude to dávkovať na lekárnických váhach. Sem-tam agresivita, sem-tam upokojenie, aby získal jedných aj druhých. Ak sa mu to podarí, tak vyhrá.
V sobotu bude rada KDH rozhodovať, ako sa postaví k prezidentským voľbám. Ako budeš vnímať, ak by Ivana Korčoka nepodporili?
Pevne dúfam, že ho podporia. Dosť pevne v to dúfam, nechcem povedať, že sa modlím, lebo by to nebolo pravdivé. Ak to neurobia, tak by to bolo jedno z vážnych zlyhaní tohto hnutia, tejto strany v ich demokratickom zápase. Majú históriu, na ktorú môžu byť hrdí práve ako bojovníci za demokraciu, a ak si neuvedomia, že v tomto prípade ide predovšetkým o toto, tak by to bolo veľké zlyhanie. Dúfam, že to chápu. A mohli by uvažovať aj o svojich voličoch, ktorí by do veľkej miery podľa mňa Korčoka volili. Aj na tých by mohli myslieť.
Ako celkovo hodnotíš kampaň Ivana Korčoka? Viem, že sa veľa rozprávame, že je málo rázna, nudná a podobne.
Som vonkajší pozorovateľ, lebo po tomto zvlášť nepátram. Čo sa ku mne dostane, sú videá, ktoré Korčok niekde nahrá. Nehovorím, že to je priamo zlé, ale skôr by som povedal, že mi tá kampaň, a nechcem byť zlý, pripadá trochu mľandravá. Očakával by som, že Korčok bude neustále v pohybe, bude behať niekde po Slovensku, ale to je možno iba môj pocit. Možno majú jeho marketéri nejaké dáta a vedia, čo robia, ja to netuším. Pamätám si, ako Čaputová vystrelila v prieskumoch na základe jednej debaty. Vtedy povedala svojím miernym hlasom niečo také radikálne, že to všetkých zaskočilo. Zatiaľ som od Korčoka nič také radikálne, čo by vo mne vzbudilo pozornosť, že hovorí niečo naozaj zaujímavé, nezaznamenal. Možno to nie je jeho chyba, možno niet čo povedať v tejto chvíli, lebo je všetko jasné. V tomto som úplný amatér, mám len občiansky pocit, že je toho nejako málo.
Smer, Hlas aj SNS sa tento týždeň naozaj snažili, aby sa už nehovorilo o znásilneniach, ale napríklad o covide alebo o útoku na novinárov. Je pre nich táto téma nepríjemná?
Myslím si, že veľmi nepríjemná a problémová. Ako dobre vieš, celé roky bojujem za ženy a verím v ich budúcnosť a tým, že to je veľká téma, som si úplne istý, napriek tomu, že Slovensko je stále patriarchálna spoločnosť. Znásilnenie tu napriek všetkému nie je normou. Strany si to neuvedomili, lebo veď sa pozrite na kandidátku Smeru, koľko je tam žien. Oni sú zo svojej podstaty, keď sa na nich pozrieš, tí zbabelí muži, ktorí znásilňujú. Teraz nehovorím na nich konkrétne, ale typologicky. Oni takto ten svet vidia. Im vôbec neprišlo na um, že by to mohol byť problém, pretože oni ho nevnímajú. Až keď im to takto pred očami vyrástlo, začali cúvať. Je to patriarchálna, mužská strana, agresívna voči slabším, a teda ergo voči ženám. To dýcha z celej tej strany. Môžu stokrát chodiť na MDŽ. Tam to je. Podcenili to a vôbec si to neuvedomili.
Ale na tých MDŽ si to vyžehlia, nie?
Nie som si taký istý, ako to budú žehliť. Iste pre svoje babky demokratky asi áno. Ale k tomuto sa Fico vyjadril iba raz, keď žiadal prezidentku Čaputovú, aby vrátila zákon, aby to mohli zmeniť. On na tých tlačovkách nebol, vedel, že je to zlé. Jemu je ťažko veriť, keby aj začal hovoriť, ako si váži ženy, tomu sa celkom po všetkých jeho avantúrach veriť nedá.
Urobila prezidentka správne, keď sa rozhodla podpísať novelu trestných kódexov s odôvodnením, aby to čo najskôr prišlo na Ústavný súd?
Myslím si, že áno. Viem, že pre ňu to asi nebolo ľahké rozhodnutie. Podpísať takýto zákon vlastnou rukou nie je príjemná vec, muselo jej to ísť veľmi proti srsti a musela mať veľmi silný dôvod to urobiť, ktorým dokázala potlačiť svoju osobnú nechuť sa pod ten zákon podpísať. Ten podpis tam zostane naveky. Zaslúži si veľký rešpekt za to, že videla význam tej veci, že je oveľa dôležitejšie dať priestor Ústavnému súdu, ako bežný formálny proces, keď všetci vieme, že by to veto prelomili.
Čo pozitívne sa tento týždeň stalo? Teda okrem toho, že toto, čo Smer zase spravil voči tebe, vyvolalo naozaj pozitívnu vlnu od našich čitateľov a podporovateľov, kúpili si veľa predplatného, poslali nám dary a celkovo v nás posilnili pocit, že tu žije veľmi veľa dobrých múdrych ľudí, ktorým na tejto krajine záleží, a veľmi za to ďakujeme.
Jedna z pozitívnych vecí, ktoré sa už dejú, je erupcia humoru, ktorá ma teší. Keď sa pozrieš na sociálne siete, na tú tvorivosť, tá je úžasná. Je to často krutý, ale skvelý humor, čo svedčí o tom, že doba je veľmi zlá. Vždy to tak je. Na druhej strane, humor je liek a to, že sme schopní humoru, v takomto množstve a takéhoto skvelého humoru, je veľmi dobrá vec. Vnímam to veľmi pozitívne, posilňuje nás to. Niekedy, keď píšem alebo keď hovoríme na debatách, sa pýtam, či nie som niekedy trochu nespravodlivý. Teraz to nehovorím v súvislosti s tým, čo som povedal o tom zbabelom národe. Ale či nie som niekedy trochu nespravodlivý, či to je naozaj také zlé, ako o nich hovorím a čo si o nich myslím, už len z takého pocitu, že človek má neustále skúmať, či je férový. Z tohto pohľadu ma potešila naša ministerka kultúry pani Šimkovičová v Abú Zabí na konferencii, pretože ak som mal podozrenie, že možno nie som férový voči tým, ktorých nazývam barbarmi a hlupákmi, tak mi dala nádherný dôkaz, že mám pravdu, keď to takto hovorím. Čo tam ukázala, je barbarstvo a hlúposť bezodná. Viem, že je paradox sa z toho tešiť, ale mne osobne sa uľavilo, že nemusím mať pocit, že im krivdím.
Ktorý vtip ťa najviac pobavil? Ten, kde stojí Erik Kaliňák so svojou skupinkou a hovorí, že starý Šimečka nám zjedol desiatu?
Najviac ma potešili vtipy na adresu pani ministerky kultúry. Niečo v tom zmysle, že slovenská hanba je jedinečná a žiadna iná. Aj keď treba povedať, že samotný ten prejav vojde do dejín humoru, lebo to sa nedá neskarikovať.
Na najbližších debatách Ako zachrániť demokraciu bude možné kúpiť aj tvoju novú knihu – rozhovory s Jánom Štrasserom. Prišla vytlačená do redakcie práve v deň, keď mal Smer tlačovú besedu o tebe. To ste si dohodli?
Nechcem prezrádzať zo zákulisia, ale dohodli sme sa s Ficom, že potrebujem trochu pomoc a tí mladí vlci urobia, čo mu na očiach vidia. Lepší marketing sa nedá vymyslieť, všetky konšpiratívne teórie blednú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
