Osamelá smrť Alexeja Navaľného

Autorka je americko-ruská politologička

V roku 2013, keď kritik Kremľa Alexej Navaľnyj čelil falošným trestným stíhaniam, som si spomenula, ako môj pradedo, sovietsky vodca Nikita Chruščov, prirovnal Rusko k mise plnej cesta. „Položíš do nej ruku až nadol,“ a „keď ruku prvýkrát vytiahneš, zostane tam malá diera.“ Potom sa však „pred vašimi očami“ cesto vráti do pôvodného stavu „hubovitej, nafúknutej hmoty“. Navaľného smrť v odľahlej arktickej trestaneckej kolónii o viac ako desať rokov neskôr dokazuje, že sa na tom zmenilo len málo.

Vymyslené a skutočné zločiny

Väzenie, kde Navaľnyj zomrel, je zvlášť brutálne. „Polárny vlk“, ako ho prezývajú, je mrazivým gulagom pre násilných zločincov. Ale Navaľnyj – protikorupčný právnik a bloger – nebol známy tým, že by sa uchyľoval k násiliu. Od roku 2013 sa bránil vykonštruovaným obvineniam zo sprenevery, ale to, čo ho dostalo do trestaneckej kolónie, bolo porušenie podmienky, údajný podvod a pohŕdanie súdom. Vo väzení nazbieral viac trestov za vykonštruované obvinenia vrátane podpory extrémizmu.

Navaľného skutočným zločinom, samozrejme, bolo, že predstavoval hrozbu pre prezidenta Vladimira Putina. Od vedenia protestov proti zmanipulovaným parlamentným voľbám v roku 2011 až po vyšetrovanie korupcie ruských elít s cieľom zosadiť Putina (v prezidentských voľbách, z ktorých ho vylúčili), bol vo svojej takmer dve desaťročia trvajúcej kampani proti Putinovi a jeho kruhu neoblomný. Mnohé súdne konania boli procesmi v stalinskom štýle, ktoré mali navodiť ilúziu spravodlivosti a zároveň dostať kritika z volebných lístkov a televíznych obrazoviek. Samozrejme, procesy zo stalinskej éry vo veľkom využívali trest smrti (ako aj gulag), čo Navaľnému v žiadnom jeho prípade, nech bol akokoľvek vymyslený, nehrozilo – aspoň nie oficiálne.

Bol to Putin

Ruská väzenská služba tvrdí, že opozičný predstaviteľ po prechádzke stratil vedomie a napriek maximálnemu úsiliu záchranárov sa ho nepodarilo oživiť. Navaľnyj sa však v predchádzajúci deň, keď sa zúčastnil online súdneho konania, ani deň predtým, keď ho navštívil jeho právnik, necítil zle. To neznamená, že jeho smrť bola výsledkom priameho zásahu, ktorý nariadil sám Putin; život v onom tábore by zničil zdravie každého človeka. Ale tým, kto zabil Navaľného, bol tak či tak priamo či nepriamo Putin.

A nebol to ani prvý pokus. V lete 2020 Navaľného otrávili nervovoparalytickou látkou (a sovietskym výrobkom) – novičkom. Vtedy ho letecky prepravili do Berlína, aby sa zotavil. Vedel, že návrat do Ruska by znamenal viac politicky motivovaných trestných stíhaní, ako to bolo trebárs v prípade bývalého generálneho riaditeľa Jukosu Michaila Chodorkovského či punkrockových umelkýň Pussy Riot. Dokonca vedel, že ho môžu zabiť tak, ako zabili Borisa Nemcova, Annu Politkovskú a nespočetné množstvo ďalších. Navaľnyj sa však rozhodol vrátiť do Ruska, aby pokračoval v konfrontácii s Putinom.

Zatkli ho hneď po pristátí v Moskve. Protesty, ktoré nasledovali, keď do ulíc vyšli desaťtisíce Rusov a žiadali jeho prepustenie, len posilnili názor Kremľa, že predstavuje hrozbu, ktorú treba neutralizovať. Vo exemplárnych procesoch, ktoré nasledovali, sa štátne autority ani neodvažovali použiť jeho meno a namiesto toho ho označovali ako „nemeckého pacienta“. Bolo to ako žiť v čarodejníckom svete Harryho Pottera, kde obávaného Lorda Voldemorta nazývajú „tým, ktorý nesmie byť menovaný“.

Jasný mäsožravec

Keď som v roku 2013 písala o Navaľného prípade, naznačila som, že Rusko sa možno pomaly, ale predsa len vyvíja. Netušila som, že na toto obdobie sa bude neskôr spomínať ako na „vegetariánske časy“, keď síce nezávislé médiá boli potláčané, ale nie zakázané, keď verejné protesty boli trestané, ale nie dlhým väzením, a keď aj taký významný nepriateľ Kremľa, akým bol Navaľnyj, mohol pokračovať, prevádzkovať protikorupčnú nadáciu a vystupovať proti nespravodlivosti. Ale od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa z Kremľa stal jasný mäsožravec.

Odvtedy sa začalo takmer 300 procesov len za „diskreditáciu ruských ozbrojených síl“. Všetko, čo dnes potrebujete na to, aby ste v Rusku dosiahli svoj vlastný súdny proces, je recitovať protivojnovú báseň. Tragédiou despotu je, že jeho boj sa nikdy nekončí. Čím viac ukážkových skúšok režim zažije, tým viac ich musí zvládnuť, aby udržal obyvateľstvo pod kontrolou. Čím viac represií ľudia znášajú, tým viac represií je potrebných, aby sa predišlo spätnej reakcii. Čím viac krvi sa preleje, tým viac krvi sa musí preliať.

Nič sa nezmení

Pre autoritára, akým je Putin, neexistuje žiadny konečný bod – žiadna cieľová čiara. Dnes sa musí udržať pri moci a urobiť to aj zajtra, aj neskôr. Je teda rozumné predpokladať, že v období pred ďalšími falošnými prezidentskými voľbami, ktoré sa v Rusku budú konať na budúci mesiac, je Putinova tolerancia nesúhlasu na historickom minime.

Áno, očakáva sa, že voľby prebehnú hladko, aj keď Navaľného smrť pravdepodobne pritiahla väčšiu pozornosť ako jeho vyhlásenia z väzenia. Napokon, je možné, že vražda bola „len“ nepriama. Rovnaká logika by však platila aj pre otravu rusko-britského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije dva týždne pred prezidentskými voľbami v roku 2018. Žiadna z obetí nepredstavovala pre Putina bezprostrednú hrozbu a ich smrť vyvolala veľkú negatívnu medzinárodnú pozornosť. Putin však potreboval vyslať odkaz. Nepriatelia, dávajte si pozor.

A cesto sa vráti do pôvodnej podoby.

Project Syndicate